6. Stretnutie Motoride-ákov alebo upršaný Motoride Tour 2007

Ešte teraz si spomínam na dva týždne trvajúcu dažďovú vlnu a povodne v auguste 2002 pred prvým stretkom Motorideákov, keď nikto neveril, že akcia vôbec bude. Počasie sa nakoniec umúdrilo a vznikla z toho skvelá akcia. Pohodové stretnutie, ktoré sa koná každý rok už v tradičnom termíne a vždy na inom mieste Slovenska a dokonca aj v Čechách. Stretnutie s hlavným zameraním na mototuristiku tak prišlo v roku 2005 aj k názvu Motoride Tour.

Do Tatier som vyrazil optimisticky, pršať predsa nebude. A nebude, a nebude, a nebude! A keďže som na stretko šiel netradične na testovanom turistickom skútri Honda S-Wing 150 nechal som doma aj motogate a vyrazil v rifliach. O tom, že doma zostala aj daždovka ani písať nebudem. Optimizmus mi však nevydržal dlho a keď som sa blížil k tunelu Branisko začal som cítiť zradu. Ja ho už poznám, na jednej strane sucho a slnečno, na druhej koniec sveta. A tak to bolo aj tento raz, po výjazde z tunela na mňa čakala slušná sprcha, ktorú som si užíval až do Levoče, keďže nebolo kde zastaviť a skryť sa pred dažďom. Jeden telefonát Dadi, aby nabalila moje motogate Jaro Harly Jerga-mu a môžeme pekne pokračovať ďalej.

Poprad – Tatry – Lomnica – do kempu prichádzam už len v miernom daždi tesne poobede a nikde nikoho. Vyberám teda kľúče od chatky a rozprestieram zmoknutý spacák (ktorý som samozrejme optimisticky nechal zmoknúť na nosiči) na izbe a idem na recepciu. Tam už stojí banda motoriek s BA značkami a ja spoznávam Lupus-ovho GoldWinga. Chalani z Red Barons sú na dvojdňovom výlete. Niekde v okolí Hnúšte ich chytil lejak a jeden z nich aj ľahol, našťastie bez následkov. Berú kľúče od chatiek a idú na prieskum. Ten však dlho netrval – tu spať nebudú. Odišli hľadať niečo iné a už ich celý víkend nebolo...

Ja som sa teda pustil do organizačných prác ako vyvesiť banner motoride.sk, vyvesiť naplánované trasy a ďalšie info o programe, mieste na grilovanie a miestnosti vyhradenej pre motorkárov. Postupne som stretol bugy-ho, cavan-a a spol, ktorí sa v Tatrách túlajú už od utorka. Po nich postupne prichádzali ďalší a ďalší až do neskorých večerných hodín kedy sme sa zišli v našej miestnosti pri grile v počte ako asi na prvom ročníku. Posedávali sme pri pivku do neskorých nočných hodín, dohodli trasy ranných výletov a odchod stanovili na 9:00.

Pripravené boli 4 trasy:

• Dlhá trasa
• Krátka trasa
• Do Liptovskej Osady
• Niečo pre cestných endurákov

Sobota:

Ráno v chatke ma budí klopanie. Nieje to ale v mojej hlave z Pallikovej domácej. To len kvapky husto padajúceho dažďa klopú na plechovú strechu. Čo teraz? Hmm to asi nikto nebude jazdiť...

Schádzame sa v bufete pri raňajkách okolo 9:00. Všetci krútia hlavami a sobotňajší výjazd sa pomaly stráca v kvapkách dažďa. Aj ľudia ktorí chceli prísť ráno na výjazd niekde z okolia neprichádzajú a tak volíme vyčkávaciu taktiku. O desiatej už len jemne kropí a zbiehajú sa už aj prvé motorky, bojová porada: Na dlhú trasu už nieje čas, všetci volia trasu do Liptovskej osady – povoziť decká, čo by sme mali ešte stihnúť. Odchod o 11:00.

Napriek inštruktáži samozrejme všetci nemajú plnú nádrž a tak smerujeme na benzínku doplniť palivo. Potom sa už naša skromná kolóna v počte asi 15 strojov pohýna smerom do Taranskej Lomnice a na Štrbské pleso. Cesty ešte mokré, rýchlosť však pohodová. Pri spodnom (Novom) plese stojíme na chvíľku na foto a potom už pokračujeme dole do Štrby a po starých cestách popri diaľnici cez Východnú, Hybe až do Liptovského Mikuláša. Tu neplánovane stojíme na pumpe kvôli podozreniu na defekt na Dominátore. Nakoniec bolo všetko v poriadku a môžeme pokračovať ďalej. Čas nás už totiž trochu súri. V Liptovskej osade sa máme stretnúť s Holopupkármi a spol o druhej aby sme spoločne navštívili deti v tábore.

V Mikuláši nakoniec bez blúdenia triafame správnu vedľajšiu cestu smerom na Svätý Kríž a v Partizánskej Lupči odbočujeme na juh na menej známu úzku asfaltku cez Lupčiansku dolinu, ktorá nás privedie priamo do nášho cieľa – Liptovskej Osady. Naozaj pekná cesta cez hrebeň nízkych tatier. Cestou však už tuším, že neprídeme načas a tak stojím a telefonujem a SMS-kujem ako s Andre-m a Zdenek-om tak aj s 2841dodo-m a chalanmi z TOR Rescue (yenkkyzullu), ktorý sa starajú o program pre deti, aby na nás určite počkali. Na miesto prichádzame asi o 14:10. Chvíľku času zaberie zvítanie, zoznámenie, podanie rúk a už nasledujeme modrú Felíciu, ktorá nás privedie na miesto.

Príjazd motoriek bol pre deti prekvapením. Hasiči im práve robili nejakú prednášku o bezpečnosti, ktorú sme im narušili. Burácajúce stroje nenechali žiadne detské srdce chladným a tesne po tom ako sme zaparkovali sa pomedzi nás roztrúsili zvedavé decká. Chvíľu iba okukovali a vypytovali sa na detaily ale aj podstatné veci ako napríklad: „Budete nás aj voziť?“ „Jasne,“ bola naša odpoveď a prvý sa odhodlal 2841dodo.

Jazdili sme na krátkej príjazdovej ceste k areálu. Záujem bol veľký a tak sa stalo, že každý si vyskúšal viac motoriek ba niektoré decká som viezol aj viac krát. Jedná z dievčat mala narodky a tak som ju odviezol trochu ďalej dlhšou trasou. Celkovo sme sa zdržali viac ako hodinu.

Rozlúčili sme sa s Holopupkármi a spol, ktorý sa vracali už domov a ich jediným cieľom bolo povoziť decká a mi ostatný sme pokračovali dole do Liptovskej Osady do koliby na Halušky. Napriek tomu, že pripravovali svadobnú oslavu sme sa dočkali slušne rýchlej obsluhy a dobrého jedla.

Po neskorom obede teda už pokračujeme smerom do Tatier. Za Ružomberkom nabiehame na diaľnicu aby sme ju hneď za mostom Podtúreň opustili smerom na Podbanské. Napájame sa na Cestu Slobody a niečo málo po šiestej prichádzame do kempu.

Večerná zábava prebehla znovu v našej vyhradenej miestnosti. Akurát uhlie na gril z predchádzajúceho večera, ktoré som nechal na vernade aj PEPO-m sa stratilo, takže sme si museli vystačiť s Jaro Harly Jerga-ho plynovým grilom. Pivo tieklo potokom a keďže nás vôbec nebolo veľa každý s každým mal možnosť si pokecať. Naviac nás ako predchádzajúci večer došli pozrieť na otočku ďalší motorideáci. Bar som znovu opúšťal ako posledný niekedy o pol druhej spolu s beal-om a jeho kámošom, ktorých čakala ešte cesta domov do Liptovského Mikuláša.

Pozri si celú trasu: Trasa Motoride Tour 2007

Nedeľa:

Budím sa o šiestej, chcem si ísť pozrieť preteky v Novom Meste. Bubnovanie na strechu našej chatky mi ale jasne dáva najavo čo a ako. Dážď neustáva a pomaly sa budia všetci v chatke. Celý kemp je akýsi mŕtvy a každý čaká až lejak prestane. Keďže ma čakala cesta do Bratislavy tak sa balím a o 10:00 opúšťam Tatry medzi prvými. Nemusím ani písať že pršať mi prestalo 10 km pred cieľom a začal sa tak nasledujúci týždeň plný slnka...

Záver:

Motoride stretko, alebo Motoride Tour je akcie špecifického zamerania. Zrazov s bohatým (hlavne však večerným) programom je dnes plný kalendár. Motoride Tour je stretko priaznivcov so záujmom o turistiku. Za 6. ročníkov sme spolu pobehali veľa pekných miest a ciest na slovensku a aj v Čechách a Poľsku. Keďže je to nekomerčná akcia tak jej úspech sa neráta počtom účastníkov. Tých bolo tohto roku naozaj pomenej a určite to bolo aj zásluhou počasia. Každopádne verím, že tí čo prišli neoľutovali. Boli ľudia ktorých stretnem vždy iba raz za rok a to na tomto stretku.

A kde sa stretneme o rok? Nuž už mám jeden veľmi dobrý tip od bugy-ho – niečo viac na západe. Okrem toho sa ku mne dostali požiadavky od západniarov, že sa im východ páči a že by sem chceli znovu prísť, ale tiež od východniarov, ktorý by mali radi stretko znovu niekde v Čechách. Nakoniec ak máš dobrý tip na miesto tak si ho nenechaj pre seba.

Miesto teda ešte vyberieme, všetko upresníme ale termín je už jasný teraz. Ak si nechceš nechať ujsť siedmy ročník Stretnutia Motoride-ákov alias Motoride Tour 2008 vyznač si do kalendára druhý augustový víkend.

Text: Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Jaro Harly Jerga, wrabec.