1000 kilometrov slovenských

Jasné boli dve veci, dátum a čas odchodu, štvrtok 5. 7. 2007 o 8:00 (štátny sviatok, k tomu jeden deň dovolenky a sú z toho štyri dni voľna) a najvýchodnejší bod – Dukla. Všetko ostatné sa neustále menilo a rôzne upravovalo podľa nápadov účastníkov. Tiež sme boli traja: Jožo – Jawa 650, Dodo – Yamaha Fazer 600 a ja Vlado – Yamaha Fazer 600.

1. deň Dubnica nad Váhom – Spišská Nová Ves, 312 km

Aj keď predpoveď počasia nebola najoptimistickejšia, vyrazili sme podľa plánu krátko po ôsmej hodine z Dubnice. Cesta viedla cez Čičmany, Fačkovské sedlo, Turčianske Teplice do Jasenskej doliny, kde bola prvá zastávka pri chate Lysec.

Zatiaľ čo ja s Dodom sme popíjali čaj z vlastných zásob (teda z Dodových), Jožo zmizol v chate s poznámkou, že si musí niečo vybaviť (čo vybavoval som sa dodnes nedozvedel). Ďalej sme pokračovali úpätím Veľkej Fatry až do Krpelian a ďalej po hlavnej ceste do Ružomberka. Hneď za mostom smerom na Liskovú sme zakotvili v nejakom podniku verejného stravovania a zároveň aj využili jeho služby, lebo v Ružomberku zas vybavoval niečo Dodo. Po jeho návrate asi za hodinu cesta pokračovala okolo Liptovskej Mary do Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku na Pribylinu. Musím povedať, že zatiaľ sme sa predpovedanému dažďu majstrovsky vyhýbali, lebo doteraz na nás nepadla ani kvapka vody.

V Pribyline to už nebola pravda, spustil sa dážď a dobehol všetko čo dnes zameškal. My, „zdatní“ a dobre vystrojení motorkári pokračujeme ďalej ignorujúc pomerne hustý a nepríjemný dážď. Už za Podbanským začína dážď slabnúť a na Štrbskom Plese vykúka aj zubaté slniečko, ale cesta je stále mokrá. Cesta cez Tatry je naozaj smutná a najhorší pohľad pre mňa je Tatranská Polianka. Liečebne domy prázdne, schátrané a ošarpané.

Cestou do Tatranskej kotliny stretávame pomerne veľkú kolónu motoriek. Z Tatranskej kotliny do Vrbova a tam kúpanie a vylihovanie v termálnych bazénoch. Po šiestej hodine vyrážame na Spišskú Novú Ves a za necelú pol hodinku parkujeme na dvore rodinného domu, v ktorom nás čaká Dodova mama s večerou. Večer sedíme okolo guľatého stola každý nad svojou mapou a silne plánujeme zajtrajšiu trasu.

2. deň Spišská Nová Ves – Dukla - Spišská Nová Ves, 327 km

Ráno vyrážame pred deviatou, samozrejme po výdatných raňajkách, o ktoré sa postarala Dodova mama. Jožo sa usadil na čele peletónu a hnal to cez Levoču, tunelom pod Branisko, Prešov do Svidníka. Až dážď ho zastavil na benzinke vo Svidníku. Tu sme prečkali krátky dážď, popili ovocného čaju, popreťahovali údy (hlavne ja) a hybaj ďalej. Lenže v tej rýchlosti, alebo, že by Jožovi niekto pretočil mapu v tankvaku, no proste až v Nižnej Polianke zistil, že sme 20 km od plánovanej trasy. Ďalšia zastávka bola až pri duklianskom pamätníku. Prezreli sme celý areál, vystúpili (nechali sa vyviesť výťahom) na vyhliadkovú vežu, vypočuli komentár sprievodcu, zašli do údolia smrti, vyfotili sa pri tankoch a v blízkom motoreste výdatne poobedovali. Potom už opäť stará známa Nižná Polianka, Bardejov, Lubotín, Lipany, Brezovica, Brutovce, Uloža, Levoča a Spišská Nová Ves.

3. deň Spišská Nová Ves – Látky, 265 km

Ráno na moto pripevňujeme celú bagáž, lúčime sa s Dodovou mamou a vyrážame tak, aby sme stihli prejsť cestu z Úhornej do Krásnohorského Podhradia skôr, ako ju o 9:00 hod. uzavrú pre automobilové preteky.

Cesta zo Spišskej cez Novoveskú Hutu, Hnilčík, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Smolník do Krásnohorského Podhradia nevyniká práve kvalitou povrchu, preto ideme veľmi pomaly (hlavne ja). Do Krásnohorského Podhradia sa dostávame včas, ešte pred uzávierkou cesty. Pri tankovaní v Rožňave niekto spomenul Teplý Vrch. Na to obidvaja Jožovia okamžite skočili: „Ideme sa kúpať“. Nebrali v úvahu rady starého skúseného vodáka: „Teplý Vrch nebrať“ a vyrazili ako na preteky. Z Rožňavy na Štítnik, Jelšavu a Radkovú na Teplý Vrch a tu celá priehrada oplotená plechom, len celodenné vstupné do kempu za osobu a zvlášť za motorku. Goriliak pri vstupnej bráne nemal absolútne záujem si dať vysvetliť alebo sa dohodnúť, že mi sa chceme len najesť v bufete omočiť sa (aj to nie všetci) v priehrade a za hodinu pokračovať. Cenu sme neboli ochotní akceptovať, tak Jožo znechutený vyrazil smerom na Hrušovo a Potok.

Za Hrušovom sa cesta začala zužovať a povrch zhoršovať. Hneď som upravil na minimálnu rýchlosť a kochal sa nádherným hustým lesom, čo Jožo využil a zmizol mi za prvou zatáčkou, hneď nato ma predbehol Dodo a ja som zostal sám v hlbokých stredoslovenských lesoch. Prešiel som už druhý lesný otoč so skládkou dreva, les stále hustol a cesta sa zužovala a zhoršovala. Prestával som veriť, že niekedy ešte uvidím civilizáciu. Vtom sa predo mnou objavili prvé domy dedinky Potok (rodná obec Dr. Jozefa Škultétyho, správcu Matice slovenskej) a pred požiarnou zbrojnicou poslušne čakali obaja Jožovia. Títo dvaja experti asi boli v minulom živote nejakí vodníci, lebo len čo zistili, že v Klenovci je vodná nádrž, už aj sa tam chceli znova kúpať. Našťastie je to zásobáreň pitnej vody, takže z toho nebolo nič.

Ďalšia zastávka bola až v Kokave nad Rimavicou, v miestnej reštaurácii, kde sme konečne dostali obed. Z Kokavy ďalšia naša cesta viedla cez Utekáč, Lom nad Rimavicou na Poľanu. Tu sme chceli prenocovať, ale zabránili nám v tom maďarskí turisti, ktorí údajne obsadili celý hotel.

Spustili sme sa na Hriňovú, ale ani tu sme s nocľahom nepochodili. Na radu jedného domorodca sme skúsili šťastie v penzióne na Látkach – Pasekách a boli sme úspešní. Výborná večera, pivo, nocľah za slušnú cenu, tak som si to nejako predstavoval.

4. deň Látky – Dubnica nad Váhom, 210 km

Po raňajkách začala posledná etapa našej cesty. Kriváň, Zvolen, Žibritov, Antol, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Richňava. Tu sme si urobili krátku prestávku na pretiahnutie kostí a doplnenie tekutín. Zaujímavé je, že tu hastrmani už o kúpaní ani nemukli, už ich voda nelákala, už asi vidina domova bola silnejšia, alebo vidina nedeľného obeda? Neviem. Z Richňavy vyrážame cez Hodrušu - Hámre, Žarnovicu, Pusté Pole, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Trenčianske Teplice do Dubnice, kde sa naša cesta v nedeľu 8. 7. 2007 krátko pred 15:00 hod. skončila.

Záver

Ako ste si iste všimli, snažili sme sa jazdiť po cestách druho a treťo triednych, pretože všetci z nás máme Slovensko pomerne dobre prejazdené po hlavných, ale aj po trochu menej hlavných cestách. Preto sme volili trasu tak, aby sme išli z väčšej časti po cestách nám neznámych. Musím povedať, že kvalita druho a treťo triednych ciest je priam mizerná až na niektoré malé výnimky. Tomu zodpovedali aj dosahované priemerne rýchlosti. Som rád, že nám to všetko vyšlo, nemali sme žiadne problémy, poruchy, kolízie a dokonca ani potýčky. Aj počasie, napriek priam katastrofickej predpovedi, prvé dva dni obstojné a druhé dva dni priam perfektné.