Motorkári na snehu 2009 za nami

Spočiatku to vyzeralo rôzne. Jeden sa prihlásil, iný zasa odhlásil a tak to šlo dokola. Až sa napokon vytvorila dvanásť členná skupina v zložení: rapid, Ildiko a jej syn David, xLoop, furik a Daddy, Giesel, Apac, Conspi, Livusa, Janka a v poslednom rade ja, čiže Diger.

Odchod bol naplánovaný na piatok 30.1.2009 spred obchodného domu Lidl v Seredi. Všetci prišli na čas, s výnimkou nášho „autobusára“ Rapida. Ešte že bol pre Ildiko, a keďže je všeobecne známe, že na ženu sa musí čakať, bolo mu to odpustené. Teda prišiel čas a vyrazili sme. Cesta ubiehala rýchlo, no v rámci predpisov. Zastavili sme sa vo Voznici, naložili poslednú pasažierku Janku a hor sa smer Banská Bystrica. Na chatu v Jakubovanoch sme dorazili v podvečerných hodinách, kde nás už čakal vysmiaty chatár s večerou. Keďže v čase nášho príchodu už bola tma, nezostávalo nám nič iné, ako zahájiť chatovačku prípitkom, nakoľko sa už nedalo prezrieť si okolie. Zásoby boli bohaté a bolo si z čoho vyberať. Gurmán xLoop s Daddym nie a nie dať si marhulku. Ani iné ovocie. Keďže bola zima, pripravili sme vitamíny v tekutom stave, čiže marhuľu, malinu, jablko, ale i hrušku. Ony však chceli len to svoje Otelko.

Ďuri a Otelo

Večer sa prehupol do noci a chatou bolo počuť hlasný smiech a hlasy podgurážených „účastníkov zájazdu“. Pomaly nás však začali premáhať driemoty. I alkohol spravil svoje a pobrali sme sa na izby pospať si. Noc bola ťažká. Z jednej izby bolo počuť „vŕzganie“ Giesela a Conspiho, vedľa v izbe si musela zapchávať uši Ildiko, pretože Rapid brumkal svoju ódu na radosť, no nedal som sa zahanbiť ani ja a pustil som na špacír ten svoj „heligón“ ( Janka sorry ) :-D V sobotu ráno sa naše cesty rozdelili, nakoľko niekto chcel ísť lyžovať, niekto na výlet, ale našli sa aj takí, ktorí chceli vymočiť zadok v Bešeňovej. (zasa gurmáni xLoop, Daddy a pridal sa aj furik) Teda možností bolo neúrekom a stačilo si len vybrať. Rapid, Conspi, Apač, Janka a ja sme šli na výlet do Jasnej. Nejaká zastávka v LM a hopsa hejsa do Jasnej. Cesta ubehla, ani sme sa nenazdali. Rapidko totiž svoju Alfu nešetrí. Preto sa nám čoskoro naskytol nádherný pohľad na Chopok. Skvelé miesto na lyžovačku. To Vám bola nádhera. Každý, kto to tam navštívil vie, o čom hovorím. Kto nenavštívil, vrelo odporúčam. Čo nás však mrzelo bolo to, že sme tam nikde nenatrafili na požičovňu snežných skútrov. Tak veľmi sme sa chceli previesť. Nuž čo. Keby sme tam niekde našli knihu prianí a sťažností, určite by sme si tú požičovňu želali. Na obed sme sa opäť stretli všetci na chate. Keďže sme boli lačný po novom dobrodružstve, vybrali sme sa na prechádzku do okolitej prírody. Nádherná scenéria Západných Tatier nám otvárala ústa dokorán. Krásne zasnežené lúky i lesy nám vyčarili úsmev na tvárach a potvrdzovali to, že voľba lokality bola správna. Tak bolo krásne, že sa nikomu nechcelo späť do chaty, ale prechádzka zasneženou prírodou nám zrýchlila trávenie a hlad nás hnal smer jedáleň. Ešte že pani kuchárka varila tak dobre. Deň ubiehal ako voda a opäť sa blížil večer. Vedeli sme, že je to náš druhý a zároveň posledný, preto sme ho chceli prežiť naplno. Plný odhodlania a chuti zabávať sa, stretli sme sa na "centrálnej" izbe. Ale po predchádzajúcej alkoholickej noci to už nebolo také jednoduché, a preto osadenstvo pri stole pribúdajúcimi hodinami redlo.

Ten čo zostal, nebanoval. V ranných hodinách sa vrátil z návštevy baru Conspi a Giesel, a ešte len potom sme sa pobavili. V dobrej nálade so spevom „chorálov“ svojho obľúbeného klubu typu: „chťel bych videt tvoje spodný prádlo, jaké je to toho roku žrádlo,...“ dali noci nový rozmer. :-D Aj ránu, kedy sme mali možnosť sledovať Conspiho prekážkový beh na toaletu s odutými lícami. Nuž nie nadarmo sa vraví, že alkohol je metla ľudstva. :-D Pred obedom zostala ešte nejaká tá minútka času, preto sme dali poslednú prechádzku s guľovačkou. Sem-tam sme natrafili na nejaký ten cencúľ gigant. Furikovi to nedalo, odtrhol ho a kochal sa jeho rozmermi. Určite sa konečne cítil ako poriadny chlap. Predsa taký kus v ruke v živote nemal.

furik a jeho obor

Potom sa už začal urputný boj. Gule lietali jedna za druhou. Sranda bola poriadna. Zrazu sa však skupinka v zložení Daddy, xLoop, furik a Apač odpojila, utiekla do predu a zákerne nás napadla zo zálohy. Aj keď sa mi podarilo furika napchať snehom, mali značne na vrch. Týmto im chcem odkázať, že som si spravil pomyselný krížik aby som nezabudol, a že vrátim....;-) To už však bol čas obeda. Neodkladný odchod domov bol na spadnutie. Posilnený dobrým obedom, poslednou kávičkou v bare štartujeme autá, posledná fotka a vyrážame. Cesta ubiehala pomaly, pretože sme prechádzali množstvom dedín a mali sme možnosť otestovať päťdesiatku v praxi. No hrúza. :-) Toto nám naši páni poslanci zasa zavarili. Ešte že Daddy zobral vysielačky a dalo sa zabaviť i počas zdĺhavej cesty autom.

chata

O čom to teda vlastne celé bolo? Stretnúť priateľov, spoznať nových ľudí, zabaviť sa, odreagovať a načerpať energiu do ďalších dní čakania na suchý a teplý asfalt ;-) .

Chcem poďakovať všetkým zúčastneným a obzvlášť šoférom. Nemali to ľahké, keď im počas jazdy v aute voňala whisky či marhuľovica a koloval jeden štamprlík za druhým. A samozrejme xLoopovi. Zasa sa raz buchol po vačku a pripravil pre nás príjemné občerstvenie. Nezabudol však ani demonštrovať svoj vzťah k BMW a nápisom na aute nám dal najavo, že si máme kúpiť poriadne motorky, resp. BMW.

Ford BMW

Ešte raz ďakujem.

A ako akciu zhodnotiť? Nie je to len na mne, ale verím, že poviem za všetkých, že víkend sa vydaril a bude dlho na čo spomínať. Už teraz sa teším na akciu podobného charakteru a dúfam, že sa nás stretne ešte viac, ako na tejto akcii a o dobrú náladu nebude núdza.

a foto na rozlúčku