Kaštieľ Dolná Krupá

zadné priečelie 2010

Prvými majiteľmi krupského panstva boli Brunsvikovci, ktorých historické pramene situujú do 16 - teho storočia, ktorí pochádzali z nemeckého Braunschweigu. Ich pôvodne úradnícke zameranie im zabezpečilo prostriedky na získanie pozemkov a vybudovanie kaštieľa v Dolnej Krupej. V roku 1775 cisárovná Mária Terézia udelila A. I. Brunsvikovi titul grófa de Korompa (z Krupej) a do vienka dostal majetky aj v Martonvásáre. V tom čase bol postavený jednopodlažný kaštieľ, ktorý bol neskôr prestavaný na dvojpodlažnú barokovo-klasicistickú budovu s anglickým parkom.
V roku 1813 sa Henrieta Brunsviková vydala za českého šľachtica Hermana Choteka a títo sa snažili tiež panstvo neustále zveľaďovať. Bola známa ako ružová dáma pretože pestovala ruže a bola aj literárne činná...... Vojnové udalosti v roku 1945 a chamtivosť spravili svoje. Všetko čo sa dalo odniesť bolo z panstva rozkradnuté až na holé múry.

Povojnové vládnuce špičky rozhodli po prevrate v roku 1948 spraviť z kaštieľa sanatórium pre chorých na tuberkulózu. Krátko na to tam bola zriadená politická škola poplatná komunistickému režimu, neskôr bol areál psychiatrickou liečebňou, ktorá tam bola do 1968. Areál prešiel do správy Slovenského národného múzea. Podobne ako zámok v Smoleniciach, či kaštieľ v Budmericiach, ktoré pripadli slovenským spisovateľom, tak kaštieľ v Dolnej Krupej dostali slovenskí hudobní skladatelia.

dominanta Dolnej Krupej - kaštieľ s parkom internet

Od roku 1990 v ňom sídli hudobné múzeum a mimovoľne znovu musím spomenúť v úvode menovaného historika zo Šenkvíc, ktorého tunajšie divadelné aktivity (rozumej v kaštieli Dolná Krupá) prilákali mnoho návštevníkov. S rodinou som sa tam zúčastnil takého predstavenia venovaného obdobiu, keď tam údajne pôsobil Ludwig van Beethoven a skomponoval pre mladú dámu z kaštieľa hudobné dielo, ktoré údajne nakoniec skončilo v rukách a v záňadrí hudbe naklonenej slúžky, ktorá ho dokázala precítiť na rozdiel od osoby ktorej bolo pôvodne venované. Divadelné vystúpenie podobne ako na Červenom Kameni nebolo obsadené profesionálnymi hercami, ale osobnosťami ktoré sa nevenujú herectvu ale sú profesionálnymi historikmi nielen na univerzitách v Trnave, ale aj v Bratislave a celé podujatie bolo benefičné pre financovanie chodu a rekonštrukcie práve múzea, kaštieľa a parku. Jeho rekonštrukcia sa udiala nakoniec po roku 2020.

Mimo spomínaného kultúrneho vyžitia som múzeum a park navštívil s rodinou viackrát. Pre priblíženie rodinného bláznenia prikladám zopár autentických fotografií doplnených reprodukciami z internetu.

sála po rekonštrukcii

Dolná Krupá nepatrí medzi destinácie, v ktorých sa hemžia motocyklisti, aj keď tadiaľ na Trnavu tiahnu motocykle neustále. Viac menej som objavil akurát jedného člena klubu Motoride. Pygo74, skútrista zrejme zopár detailov dokáže priblížiť lepšie ako ja. Každopádne v sezóne 2017 sa v pelotóne "Cyklistických pretekov okolo Slovenska" motocykle ako sprievodné vozidlá ukázali. Určite to nebolo len v tej sezóne, ale aj v ostatných rokoch, keď tadiaľ preteky šli. Čo sa týka veteránov, hlavne poľnohospodárskych, tak tie sa v Dolnej Krupej objavujú pravidelne na poľnohospodárskych výstavách a samozrejme tam zrejme žije dosť anonymných majiteľov motopribližovadiel. Dokazuje to aj fotografia v rámci predaja nejakého rodinného domu.

Dolná Krupá sa ale do povedomia motorkárov dostala prakticky nedávno v spojitosti s kauzou motorkárskeho klubu "Noční vlci" a jeho európskej centrály plánovanej práve tam. Zazlievam hlavnému aktérovi nevybudovanie plánovaného múzea vojenskej techniky a motocyklov na úkor militantných aktivít s ktorými sa nestotožňujem na základe svojich osobných skúseností.

Posledne som naznačil, že som vojenčil aj v Uherskom Hradišti. Ten pobyt bol poznačený tým, že vojaci nielen z povolania sa pasovali do úrovne všemohúcich a pri našich poobedných povinných aktivitách (samoštúdium) ma raz fyzicky napadol podnapitý veliteľ roty. Mal predstavu, že si môže dovoliť všetko, no prepočítal sa. Po jeho prvom údere do mojej hrude sa nestihol spamätať a následkom mojej reakcie klesal k tabuli. Pozviechal sa a za oplzlých nadávok mienil pokračovať, no nebol opäť úspešný. Nerovný duel medzi nadporučíkom a vojakom skončil jeho urýchleným odchodom z miestnosti do svojej kancelárie. Po jeho ukľudnení sme sa v jeho kancelárii stretli opäť. Nebolo to hneď, ale až po tom čo si on a aj ja poprišívali znovu poodtŕhané gombíky. Začal sa vyhrážať prokurátorom a podobne, no mal som 30 svedkov na to, že ma fyzicky napadol. Nebol schopný reálne vidieť situáciu, tak som mu to priblížil.

priečelie a fontána 2010

Ako na politicky nespoľahlivého ČSĽA do môjho blízkeho okolia nasadila človeka, ktorý ma neustále sledoval. Vedel som to a v styku s ním prekvital môj intelektuálny humor, ktorý ho deptal. Podobne aj veliteľ bol podrobne informovaný vedením kasární, že hrubou silou nikto nič nedosiahne, pretože sa mu to bohato vráti. Nikdy som nevynikal v provokáciách k fyzickým potýčkam, no vždy som intelektuálne protivníkov zotrel a teda "pozor na neho" platilo doslovne. Odvtedy som si vydobyl mojou reakciou rešpekt u všetkých ostatných a ani na spomínané vyhrážky nikdy nedošlo. Moje story si osvojovali aj generácie ďalších vojakov z donútenia. Odkrútil som si dva roky v zelenom a odvtedy nič militantné ma nenadchne a ani nerozhodí.

Myslím si, že ani dotyčný aktér, aj keď v Dolnej Krupej vlastnil a zrejme vlastní objekt bývalého JRD, aj keď sa vystatoval osobným priateľstvom s politickými špičkami nijako motorkárskej pospolitosti nepomohol, práve naopak vyhrotil si vzťahy nielen so svojím blízkym okolím. Jeho predstavu, že má moc, podobne ako jeho vzorové osobnosti, aj keď sa spájajú s motocyklami, nijako nezdieľam a fandím tým, ktorí ozaj motocyklami žijú. Práve neďaleko Dolnej Krupej v dedinke Horná Krupá takí ľudia sú. Chalani z Virtuos motorcycle sú práve tí, ktorým fandím. Pri pohľade na ich pracovné prostredie a skvosty o ktoré sa starajú moje veteránske chute naplno ožívajú a užívam si to. Podobne ako v okolí Pezinka nie je nikdy núdza o neplánované strety a dopravné nehody, tak aj v okolí Trnavy to nie je ináč. Čo dokazujú následky mnohých nehôd.

Dolnú Krupú aj napriek ľuďom, ktorí vzývajú militantného veľkého brata, ktorý si myslí, že jeho záchranou je znovuobnovenie ZSSR ako všemocnej veľmoci ktorú musia vazali oslavovať, odporúčam navštíviť nielen kaštieľ, ale aj park. Tak ako ľudia sú rôzni, tak aj motorkári nie sú všetci z jedného cesta. Myslím si, že návšteva kaštieľa a parku na každého zapôsobí upokojujúco. Dúfam, že táto upútavka niekoho zaujme a spríjemní si výjazdom a zastavením sa v Dolnej Krupej svoje jazdenie po cestách trnavského kraja.

v jesennom období internet