Korzika a Sardínia 2005 1/6

Aj keď vonku zima zúri verím, že tento článok vám prinesie trochu tepla a pozdnoletnej pohody z expedície KoSa 2005 ako sme nazvali náš výlet na Korziku a Sardíniu. Po niekoľkých odkladoch sme zvolili deň odchodu na 2. septembra 2005.

1. deň Trnava (SK) - Berg (A) - Klagenfurt (A) - Udine(I) - Bibione(I) 686 km

Prípravy už boli tento rok jednoduchšie. Skúsenosti z predchádzajúcich rokov hovorili jasne čo má význam zobrať so sebou a čo nie. Balenie uľahčil sviatočný deň pred odchodom a ten umožnil aj odskúšať jazdu s ťažkou mašinou, prešiel som totiž z Hondy VT 600 C na VTX 1300 S.

Ráno sme bez problémov vyrazili s mojou ladvinkou Dani o 8:20 z Trnavy teda len 20 minút po dohodnutom termíne. Na hraničný prechod Jarovce - Kittsee nás odprevadili naši minuloroční spolucestujúci Katuš a Wampir. Tam nás už čakal Reno so svojou novou láskou Walkíriou. Posledné objatia a pozdravy a vchádzame na rakúske územie.

Počasie ako keby sme si ho vymodlili. Teplota 22°C slnečno jednoducho pohoda. Dohoda znie ešte dnes doraziť k moru preto volíme zrýchlený presun po diaľnici. Tankujeme ešte pred diaľnicou pri Wiener Neustadte za 1,218 €/liter kupujeme diaľničné známky 4,30 €/ 10 dní a po pár metroch sme na diaľnici smer Graz.

Prvá zastávka na Worther See v Rakúsku

Cesta ubieha bez problémov. Teplota sa zvyšuje na 27°C avšak začína sa mračiť a občas kvapne nejaká tá kvapka . Druhá zastávka na Worther See . Tankujeme za 1,279 €/liter cena benzínu nenápadne stúpa. Stále viac hrozí dážď. Dočkali sme sa ho až na talianskom území cestou do Údine kde nás postupne chytili dve búrky. No zvládli sme to bez prestávky a bez prezliekania do regenkombi.

Rozhodujeme sa kde skloniť hlavu. Reno pozná Bibione a tak mierime rovno tam. Stanový tábor bez problémov 28 € za dve osoby stan a motoku je primeraná cena. Takže rozkladáme si veci večera z toho, čo sme si nabalili, dezinfekcia a spať, však zajtra nás čaká ďalších viac ako 400 kilometrov.

2. deň Bibione(I) - Benátky(I) - Bologna (I) - Firenze (I) - Marina di Pisa (I) 483 km

Ráno začína ľahkými raňajkami a nádejou, že dnes o 15:00 sme pri Pise. Už prvé kilometre z Bibione na diaľnicu nás vyvádzajú z omylu. Je sobota a tak to aj vyzerá. Všetci mieria domov veď končia prázdniny a tak aj keď využívame výhodu motorky a predbiehame čo sa dá prvých 20 km zvládame za neuveriteľný čas 1 hodinu a 20 minút.

Konečne sa rozbiehame na diaľnici no s nami sa rozbieha aj dážď. Je zamračené ako na tri roky. Blížime sa k Benátkam a opäť zápcha ale aká! Kašleme na predpisy a obiehame autá stojace v asi 5 kilometrovej rade na mýtnicu. Po ďalšej asi pol hodine čakania sa nám darí zaplatiť 3,10 € mýto a opäť sa rozbehnúť, našťastie už bez nepríjemných kvapiek dažďa.

Cestou na Bolognu ubúda mrakov a teplota stúpa na 30°C. Asi 50 km pred Bolognou si robíme prestávku na dotankovanie nás aj motoriek. Cena benzínu opäť stúpa a je už 1,307 €/ liter. Je už 14:30 a my máme z plánovaných 450 km za sebou iba 205 km a to za 4,5 hodiny takže napriek jazde po diaľnici náš jazdný priemer je 45 km/h!

Zaslúžený odpočinok v stanovom tábore Marina di Pisa

Vyrážame svižne ďalej. Napriek obavám ako to bude vyzerať okolo Bologne prechádzame úplne hladko a mierime do kopcov na Firenze. Cesta sa kľukatí a mieri cez spústu tunelov. Dokonca sú prudké zákruty aj priamo v nich. Trochu nás zdržujú opravy na cestách, ale prispôsobujeme sa domácim, pre ktorých obmedzenie na 60 km/hod. znamená len spomaliť asi na stovku. Cez kopce s maximálkou okolo 500 m.n.m. sa prehupneme na druhú stranu Talianska a mierime k moru.

Pred Pisou ďalšie tankovanie tentokrát lacnejšie 1,259 €/liter. Malá porada ako ďalej. Po malých problémoch sa nám darí objaviť stanový tábor rovno pri mori na Mare di Pisa. Hneď po postavení stanov sa odchádzame okúpať do mora a ostávame rovno na pláži v bare, ktorý má perfektnú južanskú atmosféru plnú mladých ľudí a hudbu ako z filmu. Pivo síce stojí 4,50 € ale jedlo k nemu máte zadarmo. Úchvatný západ slnka, voskové sviece na stoloch, príjemná spoločnosť, alkohol a cigára urobili svoje. Odchádzame snívať o tomto rušnom dni.

3.deň Marina di Pisa (I) - Pisa (I) - Livorno (I) – Marina di Pisa (I) 76 km

Prišla nedeľa a tak sme sa rozhodli ju svätiť a dali sme si oddychovo-spoznávací deň. Odľahčili sme mašinky, vyzbrojili sme sa navigačným a vydali sme sa do Pisy. Pri jazde bočnými uličkami sme už prestávali veriť v pravý smer no zrazu sa pred nami objavila brána, cez ktorú sme uvideli katedrálu a za ňou slávnu šikmú vežu.

Tak toto je tá slávna večne naklonená veža v Pise.

Všade vládne ruch, plno turistov, stánkov s upomienkovými predmetmi a predavačov jednoznačne pravých Rollexov ako vystrihnutých z reklamy na nemenovanú tyčinku. Slnečné počasie a teplota okolo 30°C jednoducho ideálne podmienky na turistiku. Fotíme a kupujeme upomienkové predmety. Ceny stúpajú s blížiacou sa stavbou ktorá nie a nie padnúť...

Po dôkladnej rekognoskácii terénu sa rozhodneme odísť. Pri odchode stretávame kamarátov z Rakúska na zvláštnych buginách. Nechávame si poradiť ako dostať takéto špeciálne stroje na značky a potom nasadáme na mašinky a smerujeme do prístavu v Livorne.

Aj takéto buginky možno dostať na značky...

Cesta vedie okolo veľkej vojenskej základne s americkými vlajkami a potom cez mesto, kde bez navigačného určite skončíte niekde v nákladnom prístave… Osobný prístav nachádzame bez väčších problémov ale je nedeľa a predaj lístkov na trajekt otvárajú až o 17:00, naše hodinky však ukazujú iba 14:30. Nakoľko sme ešte neobedovali odchádzame do stanového tábora s tým, že sa večer vrátime do prístavu. Po obede však prišla búrka a tak sa naše plány zmenili, ostávame v tábore a kecáme o živote.

4. deň Marina di Pisa (I) - Livorno (I) - Bastia (F) – Ghisonaccia (F) 118 km

Po noci rušenej českými turistami, ktorí si o pol noci riešia svoje osobné problémy vedľa nášho stanu budíme sa do krásneho slnečného rána. Pri balení stanov sa s nami lúčia americké ťažké nákladné lietadla z neďalekej základne, ktoré nám lietajú rovno nad hlavami.

Z tábora sme vypadli až o 10:30. Za tábor sme zaplatili 21 € za osobu a noc. Vďaka navigačnému sme boli v prístave veľmi rýchlo. Ešte posledné dotankovanie, lebo na Korzike je vraj benzín šialene drahý. Tu stál ešte 1,3 €/ liter

Kupujeme si lístok na trajekt. Vybrali sme si spoločnosť Corsica Sardinia Ferries. Lístok pre jednu osobu a motorku 60 €, pre dve osoby a motorku 87 €. Čakanie na pražiacom slnku si skracujeme nakupovaním v klimatizovaných obchodoch – ceny sa dajú zjednávať. Pribúda aj motorkárov ale na 99% sú to nemci a z východnej Európy iba my.

Trajekt v Livorne otvára svoju papulu...