Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1137 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 3321
Áno, to sú terény kam patrí: 58% (1917)
Nie, južná amerika je super: 42% (1404)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Diskusia Diskusia k článku (2)  [Verzia pre tlač] Tlač

Nekapotované civilné supermotardy z prelomu 20. a 21. storočia 1/2

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 17.02.2006 Autor: gilbert
Čitatelia: 14960 [História]

Podobne ako v supermotardovom praveku, tak aj na prelome storočí pretekové supermotardy sa stali terčom napodobňovania úpravcami. Tento krát za vzor slúžili ostré endurá, ktoré mali schválenie na používanie v bežnej cestnej premávke.

Práve toto zameranie dostalo úpravcov na piedestál popularity. Týmto počinom sa nedostali na perifériu záujmu, ale naopak nastolili trend, ktorý dnes hýbe svetovým supermotardovým trhom. Spomedzi úpravcov starších motocyklov sa blysol Maurizio Virtuani z Talianska. Tento maník celkom úspešne prestaval model HONDA CRE 250 z roku 1993. Mimo úpravy podvozku, motora, brzdovej sústavy a dovybavenia povinným osvetlením a pod. aplikoval kompletné kolesá z Cagivy Mito 125. Vzhľad tohoto stroja nadobudol úplne iný štýl estetiky ako kapotované supermotardy. Svoje dielo prezentoval v roku 1997 a bolo to naozaj dielo vydarené, čo do estetiky, ale predovšetkým jazdnými vlastnosťami a parametrami. V Európe sa prestavbám motocyklov venovalo a venuje nesmierne množstvo firiem. Globálne to boli väčšinou choppre, no prestavby na supermotardy mali svoje pevné miesto a svojich fanúšikov, ktorí na ne nedali dopustiť.

 Honda CRE 250 (I)
Honda CRE 250 (I)

Týmto smerom sa uberala ponuka banskobystrického vtedajšieho Motoshop-servisu (1997). Prestavby boli dielom pána R. ŽUBORA a uskutočňovali sa podľa prianí zákazníka, ktorý dodal motocykel a uviedol predstavu o jeho estetickom stvárnení. Spomeniem prestavbu na báze ostrého endura HONDA. Mimo cestných kolies určite pohľadu okoloidúceho neušiel reflektor z dvoch maličkých svietidiel typických z dnešných streetfighterov.

 Honda R.Žubora (SK)
Honda R.Žubora (SK)

Kawasaki

Na rozdiel od deštruktívnych modelov od japonských gigantov, najmenší výrobca z Japonska Kawasaki sa upísal napredujúcemu trendu. Pre rok 1997 predstavil model civilného supermotardu D-Tracker ako súrodenca ostrého endura KLX 250. Tieto modely mali len rozdielne kolesá a farebné prevedenie, inak bola koncepcia totožná. Či Kawasaki pokračovala vo vývoji som už nezistil, pretože informácie tohoto druhu sa v periodikách mne dostupných už nevyskytujú.

MZ (MuZ)

Novú éru továrenských supermotardov popri prvej lastovičke KAWASAKI v Európe prezentovala značka, ktorá dovtedy bola známa na východ od pomyselnej železnej opony. Po zlúčení obidvoch nemeckých štátov sa otvorili nové možnosti pre výrobcov z východnej časti. Počnúc rokom 1997 svojim prístupom k triede supermotard šokovala pri príležitosti 75 rokov zahájenia výroby motocyklov v Zchopau nemecká MZ (MuZ) motoristickú verejnosť hneď dvoma motocyklami, ktoré boli akýmsi medzitypom starej a novej éry tohoto segmentu. Modely MASTIFF a BAGHIRA boli dvojičkami podobne ako u Kawasaki. Japonský konštruktér MASANORI HIRAIDE vytvoril svojské neokopírované dielo, ktoré nadchýna svojou nadčasovosťou stále. Motor vďaka svojim skúsenostiam použil z motocykla YAMAHA XTZ 660, ktorý bol východiskovým pre celú produkciu značky MZ (MuZ). Bol to päť ventilový vzduchom chladený jednovalec s rozvodom OHC. Rozmery boli 100x84 mm s celkovým objemom 660 cm3. Výkon bol 37 kW pri 6500 ot./min. Zapaľovanie bolo elektronické, prevodovka päťstupňová. Rám motocykla nebol nijako zaujímavý a zodpovedal konvenčnej zostave - kolískový, zvarený z oceľových kruhových rúrok. Predná vidlica teleskopická, zadná vidlica zvarená z hliníkovej zliatiny a odpružená jedným tlmičom s pákovým prevodom. Lahôdkou boli ale pomocné časti nosného rámu. Spleť poohýbaných rúrok okolo kĺbu riadenia vytvárala dovtedy neprezentovaný a doteraz jedinečný celok. Jeho dominantou bola vlastne klietka s dvoma pevnými kruhovými svetlami, ktoré sa nenatáčali spolu s prednou vidlicou a dvoma pevnými budíkmi s najpotrebnejšími ukazovateľmi a kontrolkami. Na túto nádheru nadväzoval plastový kryt nádrže, sedlo a lá Nordwest a celkový dojem podtrhnutý malým cestovným predným blatníkom. Celkovú novátorskú estetiku utvrdzoval mohutný dovtedy neponúknutý výfukový systém s oválnym tlmičom pod sedadlom na pravej strane. Kolesá rozmeru 17 palcov boli obuté v pneumatikách METZELER Z1 a vybavené jednoduchými kotúčovými brzdami. Mastiff sa zapísal do histórie supermotardov ako trvalka, i keď do popularity modelu KTM DUKE mu stále čosi chýba. Prakticky sa bez viditeľných zmien vyrába dodnes.

 MuZ Mastiff
MuZ Mastiff

Zlom nastal u značky na prelome storočí a to tým, že z pôvodných dvojičiek boli trojičky. Mastiff zvíťazil a na svoju stranu strhol konštruktérov. V roku 2000 predstavili supermotard na báze Baghiry a nazvali ho STREET MOTO. Tento model obuli do kolies Mastiffa a ponechali vysoký predný blatník spolu s enduro svetlom. V tom istom roku do rodiny MZ (MuZ) pribudol model vhodný pre mládež - supermotard o objeme 125 cm3. Aj v tejto objemovej triede značka ponúkla dvojičky. MZ 125 SM mal motor štvortaktný a chladený vodou. Jeho výkon bol 15 koní pri 9000 ot./ min.

HUSQVARNA

Štafetu výrobcov civilných supermotardov po prvej lastovičke Gilere Nordwest prevzala po rokoch vákua už talianska značka (predtým švédska) Husqvarna. Táto značka podobne ako KTM sa vždy špecializovala na výrobu motocyklov do terénu (s výnimkou z čias pionierskych): motokros, enduro a nedá mi nespomenúť trialové špeciály zo začiatku 70-tych rokov XX. storočia. Na prelome storočí teda v roku 1999 sa talianski konštruktéri prezentovali dvojičkami odvodenými od ostrého Endura Husqvarna LT 610. Predstavené modely Husqvarna SM 610 S a SM 610 R boli vybavené vodou chladeným štvortaktným jednovalcom s rozvodom OHC a objemom 577 cm3. Tento mal rozmery 98x76,4 mm a dával výkon 37 kW pri 7100 ot./min. Zapaľovanie bolo elektronické CDI, karburátor bol Dell´Orto. Podobne ako motor, tak aj kolískový rám bol totožný s endurom.

 HUSQVARNA SM 610S
HUSQVARNA SM 610S

Samozrejmosťou boli motardové kolesá 17´. Rozdiely medzi S-kom a R-kom boli v elektrickom štartéri u modelu S a kvalitnejšími tlmiacimi elementami a bez štartéru u modelu R. Mládeži vyšla značka v ústrety modelom SM 125 S tiež ako dvojička enduru WR 125. Rok po predstavení týchto krásavcov prišiel na svet modernizovaný model SMR 570 s pozmeneným dizajnom a novým farebným stvárnením. Priniesol aj lepšie jazdné vlastnosti. Modely pre rok 2002 značka obohatila o Husqvarnu SMR400 s úplne novým motorom o objeme 399 cm3. Tento menší model má kratší rozvor ako 570-ka a bohatú výbavu ako 610-ka. Prekvapením pre najmladších je model SM 50 s malým dvojtaktným motorom.

 HUSQVARNA SM 570R
HUSQVARNA SM 570R

>

Pridané: 17.02.2006 Autor: gilbert pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (2)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria