Motocykel s pohonom oboch kolies

Technické múzeum vo švédskom Štokholme vlastní takýto klenot. Je to motocykel Rex. Jeho tvorcom bol Berthold Ericsson v r. 1935. Tento je v jedinom exemplári. Konštrukcia vychádzala z vidlicového dvojvalca s objemom 1370 cm3. Valce mali vŕtanie a zdvih 86 x 117 mm. Technický popis uvádzal výkon 66 kW. Motocykel sa v časoch svojho vzniku nápadito ponášal na pretekársku Husqvarnu 500 s oddelenou prevodovkou. Konštruktér B. Ericsson motor uložil do rámu dole rozdvojeného. Ten bol uzavretý bez odpruženia zadného kolesa. Podobne ako u Husqvarny, výfukové potrubie zadného valca ďaleko prečnievalo za siluetu motocykla.. Obidva výfuky boli na pravej strane len z holých rúr bez výfukových tlmičov. Pohon obidvoch kolies bol reťazový. Vpredu bol výkon prenášaný kĺbovým hriadeľom ku hlave riadenia na paraleogramovú vidlicu a reťazovým pohonom na koleso. Koncepcia motocykla Rex na dlhé roky upadla do zabudnutia. V priebehu histórie motocyklov sa vždy objavili a objavujú amatérske úpravy motocyklov, ale aj bicyklov s pohonom obidvoch kolies. Tieto ale nie sú zväčša verejne prezentované. Aj napriek týmto faktorom nie je pohon 2x2 na motocykli ešte úplne zrelý. Jazda na takomto vozidle má určite veľké špecifikácie, ktoré sa úplne odlišujú od jazdy na motocykli s pohonom len zadného kolesa. Takéto prototypy napr. bicykla s pohonom 2x2 v 70. rokoch predstavil sovietsky odborný časopis Modelist a konstruktor.

Vývoj technológií umožnil v súčasnosti aj výrobu takýchto motocyklov v malých sériach. Nadchli sa ňou až konštruktéri súčasného veku. V roku 1984 H. K. Abe prezentoval futuristickú štúdiu značky BMW. Bolo to celkom nekonvenčné poňatie motocykla kategórie enduro. Obidve kolesá na makete boli na jednostranných ramenách ako u automobilov. Zadná jednostranná kyvná vidlica je dnes pre súčasné modely endúr firmy BMW typická. Predná bola totožná so zadnou a bola riadená podobne ako u motocykla Honda Elf 500, Bimota Tesi prípadne ako u skútra Italjet Formula. Tlmenie bolo plánované ako plyno-kvapalinové a „karoséria“ bola samonosná plastová. Tvorca ostal len pri makete, lebo pohon 2x2 na motocykli ešte nebol úplne zrelý.

Tak ako každé motocykle, tak aj 2x2 má svoje kategórie. Najskôr podľa skúsenosti s autami sa dvojpohonovka uplatnila v teréne a to v úžitkovej verzii ako aj v pretekárskej. Po nie dlhej prestávke sa 2x2 objavil aj medzi cestnými kapotovanými motocyklami.

Samostatnú kapitolu motocyklov s pohonom obidvoch kolies tvoria mototraktory americkej výroby. Firma Rokon sídliaca v meste Porstmouth známa výrobou malej poľnohospodárskej techniky, ktorá sa v Európe prezentovala motocyklom Enduro s automatickou prevodovkou na medzinárodnej súťaži. Táto súťaž sa udiala v Harachove v bývalej ČSSR v roku 1974. Mototraktory Rokon sú v malých sériách vyrábané od roku 1963. Majú vzhľad motocykla s bantamovými diskovými kolesami s traktorovým vzorom. Na tieto vozidlá sa dajú namontovať radlice na orbu (pod motorom), lišty na kosenie rastlín, čerpadlá, či prívesné vozíky. Pre svoje výrobky Rokon používal najskôr lodný dvojtaktný motor značky Chrysler o objeme 164 cm3. Tento mal vodorovný valec so štartovaním lanom. Týmto bol vybavený model Trail-breaker. Iné modely mali rôzne pohonné jednotky, ktoré boli produktami motocyklových značiek, či výrobcov záhradnej techniky. V Európe sa firma opäť zviditeľnila v roku 1999 modelom Rokon Ranger s motorom Honda o objeme 163 cm3. Pohon obidvoch kolies je stále zabezpečený osvedčeným systémom a to "T" prevodom. Tento je hriadeľový od prevodovky (trojstupňovej) cez prevod na hriadeľ, ktorý je umiestnený v hlavnej nosnej rúre chrbticového rámu. Zadné koleso je poháňané reťazou od "T" prevodu pod sedadlom. Predné má tiež reťazový pohon z "T" prevodu nad ním cez voľnobežku a teda je v zábere len keď ide traktor rovno. Rokony boli a sú bez odpruženia. Aj dnes ich používajú zväčša farmári, poľovníci, lesníci a strážcovia prírodných parkov a tiež rybári. Tvary Rokonov sú typicky americké a prakticky od započatia výroby (v 50. rokoch) sú stále rovnaké. Ich tvorcovia tvrdia, že účel je podstatný a estetika je druhoradá. Rokon je jednoducho vozidlo konkurujúce quadom alebo džípom. Propagačné materiály hlásajú: „Zhoďte Rokon z brala a jeho vrčania sa aj tak nezbavíte. Ak má dosť benzínu, tak kým k nemu prídete, počká vás a odídete na ňom presne ako predtým. Je skrátka nezničiteľný.“

Novou technológiou a novým poňatím pohonu obidvoch kolies bola ďalej technológia firmy Öhlins z roku 1998. Po vyrobení prototypu začala firma spolupracovať s talianskym dovozcom motocyklov Yamaha. Medzi motocyklami bol prezentovaný porovnávací test dvoch motocrossových strojov Yamaha na holandských pieskových dunách. Jeden mal klasické vedenie výkonu na zadné koleso a druhý bol v prevedení 2x2. Keďže 75 % akcií firmy Öhlins vlastní Yamaha, tak boli uvoľnené peniaze na vývoj hydrostatického pohonu predného kolesa, teda 2x2. Po úvodnom teste motokrosov prišlo na rad enduro a po enduro stroji z roku 1998 sa rok na to objavila Yamaha TT 600 R 2WD, teda nekapotované púštne enduro.

Pohon predného kolesa nebol stály, ale v prípade preklzu zadného kolesa začal pracovať hydrostatický pohon náhonu predného kolesa. Tento zabezpečovalo hydraulické čerpadlo, ktoré bolo poháňané ozubeným kolesom vystúpeným z prevodovky a prevodom reťazovým. Samotný hydraulický motor bol zakomponovaný v náboji predného kolesa a mal výstup výkonu ozubeným prevodom priamo na hlavu náboja kolesa. Tlak oleja medzi čerpadlom a hydraulickým motorom sa prenášal tlakovými hadicami s chladičom oleja a nádržkou oleja. Yamaha 2x2 v enduro súťaži na ostrove Gotland naznačila úspech, ktorý zúročili talianski jazdci A. Colombo a A. Signorelli na púštnych špeciáloch TT 600 R 2WD. A. Colombo bol prvý na ostrove Sardínia, jeho kolega bol šiesty. Úspech zožali aj na rallye Dubai 99. Systém sa ustálil a vývojári hi nazvali ho Öhlins/Yamaha 2trac. Yamaha ním vybavila motocrossovú radu YZ a samozrejme endurovú radu WR a to vo štvortaktných modeloch s objemom 450 cm3.

Po udomácnení sa 2x2 v teréne tento systém pohonu vďaka nadšencom a túžby po poznaní nepreskúmaných tajov pohonu aj predného kolesa na asfalte prišli na rad aj kapotované cestné motocykle.

Najskôr japonská značka Suzuki prezentovala cestný motocykel s pohonom obidvoch kolies s veľmi zaujímavou celokapotážou. Premiéru mal tento v Ženeve na tretej výstave bicyklov a motocyklov v roku 1988. Motocykel niesol názov Suzuki Nuda. Podvozok bol z uhlíkových vlákien. Krútiaci moment medzi obidve kolesá bol vedený cez viskóznu spojku kardanovými hriadeľmi. Reflektor v pevnej kapotáži sa natáčal spolu s kolesom. Napriek exkluzívnym tvarom a zabudovanej elektronike ostala Nuda len ako prototyp. Tým bol punc jedinečnosti veľmi vysoký. Táto prvá lastovička zrejme tiež oslovila firmu Yamaha. Tá pod tlakom vývojárov a po pomerne spoľahlivom vystúpení pohonu 2x2 v bahnitom teréne a na púštnych maratónoch skúšala v roku 2001 svoj 2trac na španielskom asfalte. Testovala cestnú pretekársku verziu svojho systému, ktorý nazvala 2wd (two–wheel drive) a zakomponovala ho do modelu R1 (tiež štvortakt) pre GP. Testovací pilot chválil zlepšenie jazdných vlastností R1. Predné koleso sa neodlepovalo a stroj sa už nechoval tak nedotáčavo. Do zákruty sa dalo vojsť bez rapídneho zníženia rýchlosti s nižším kvaltom a vylízať sa dalo oveľa drsnejšie. Malo to ale aj nevýhodu a síce vyššiu hmotnosť a navyše čerpadlo nebolo celkom v útrobách kapotáže. Ale na mokrej trati bola R1 bezkonkurenčne jednotkou.

Všetko sa riadi dopytom na trhu, takže sa možno dočkáme zavedenia nových technológií a nového poňatia dvojkolesového vozidla. Možno bude aj pohon 2x2 na motocykli v súčasnom 21. storočí bežnou vecou. Preto nech žije 2x2, preto nech žije 4x4 na dvoch kolesách.