Dieslové variácie 2. časť

Teda tento model predurčil na armádne použite a aj cez II. svetovú vojnu ho používala armáda. Bullet teda bol aj v Indii vozidlom military. Angličania na svoju históriu nedajú dopustiť a preto dovozcovia Enfieldov ponúkli aj vojenskú naftovú verziu. Pre atraktívnosť ponuky aj military Enfield osadili silnejším motorom a samozrejme nemohli si odpustiť logo Royal Enfield.

Military diesel

Podobne situáciu využili oficiálny armádny činitelia vojenských spoločenstiev a cielene skúšali aj endurobantam Ecorider a samozrejme americký Rokon vo vojenských priestoroch. Tieto traktoríky boli teda na čas začlenené do výzbroje. Bohužiaľ toto štádium bolo len prechodné, pretože sa na svet po viacerých peripetiách s ATC prišli vojenské štvorkolky ATV samozrejme vo verzii diesel.

Skôr než uzrela svetlo sveta KAWA HDT JP8, tak britská armáda skúšala prototyp konvertovaného military endura Amstrong. Toto vojenské dieselenduro bolo vybavené prerobeným motorom Norton, no vtedy už ale bola iná doba. Prestavba zastaralých motorov a kompletovanie Amstrongov bolo nerentabilné, preto sa admiráli priklonili k projektu Kawa Diesel HDT. Už prvé prototypy vykazovali priazeň skúšobných jazdcov, preto military HDT mali napokon viaceré variácie. Mimo prevedenia KHAKI JP8 bola prezentovaná verzia Sahara v púštnych farbách. Svojim podielom v prezentovaní u americkej armády uviedla HDT svoju americkú veziu military endura Bulldog.

V II. svetovej vojne ako najspoľahlivejšie vojenské motocykle boli sidecary. Je jedno, ktoré armádne vybavenie vám preblysne hlavou, pretože sa na nich bojovalo na obidvoch stranách fronty. Fašistická armáda mala BMW a Zündapp a sovietska armáda M72. Tieto M72-ky boli vlastne podľa medzištátnej dohody Ribentrop & Molotov licenčne vyrábané BMW K71. Teda boxer motory. Súčastné výrobky Dnepr a Ural sú teda potomkami týchto modelov. Milovníci military techniky ich priam zbožňujú, pretože majú pohon na obidve zadné kolesá, majú spiatočku a vyzerajú presne tak, akoby hneď teraz mali putovať na bojiská II. Svetovej vojny. Nemeckí dovozcovia týchto archaických pseudoveteránov preto vytvárajú pre ne konvertované boxery alebo používajú stabiláky Hatz. Snažia sa prispôsobiť dopytu a preto ponúkajú nielen verzie Khaki, ale aj Sahara.

Cestno-terénne diesle

Zámerne neuvádzam pojem enduro, pretože toto pomenovanie nezahrňuje modely, na ktoré chcem poukázať. Angličania sú veľmi svojskí a preto, keď u nich absentovala výroba motocyklov od ich tradičných výrobcov, tak kompletovali motocykle z dostupných dielcov. Niektoré tieto produkty boli vydarené, iné nie. Vznikali teda zvláštne skladačky. Uvediem značku Royal Enfield. Táto značka produkovala ranné trialové motocykle, ku ktorým sa ešte niekedy vrátim. Bolo to v období zlatej štvortaktnej éry. Dnešní nadšenci sa k týmto tradíciam vracajú a ich produktom je napr. trialová retro verzia Royal Enfield Trial. Je vlastne skladačkou indických dielcov Enfield do detailu pripomínajúca originál a motora Lombardini Robin s emblémom Enfield Robin. Podobne mi pripadá enduro s konvertovaným diesel motorom Enfield a dielcov motocykla MAICO. Táto kombinácia je oku lahodiaca a nezaprie súvislosť s military Amstrongom.

Raritou medzi týmito terénnymi lahôdkami je enduro so zvláštnym druhom pohonu. Je to vlastne kompletný elektrický agregát Kubota. Tento je zložený z malého naftového stabiláku, ktorý poháňa elektomotor pôvodne určený ako malá elektrocentrála. Táto zostava je zakomponovaná do terénneho crossu Suzuki. Suma sumárum na pohon motocykla slúži elektromotor a ten nezískava energiu z batérií, ale z malého nafťáku. Nafťák má stabilné otáčky v rozpätí, ktoré sú závislé od veľkosti odberu elektrického prúdu a nie od plynovej rukoväte.

Do sveta dieselových motocyklov sa dostali aj Austrálčania a to svojim projektom Bio Bike z univerzity v Adelaide. Študenti spolu s profesormi univerzity použili pri projekte enduro Husaberg a stabilák Yanmare. Bol to vydarený projekt, ktorý sa mi páči.

Budem sa opakovať, ale musím pripomenúť, že moje numero uno je práve Kawasaki HDT Bulldog diesel a jeho civilná verzia európskeho strihu.

Medzi tieto diesle zaradím aj holandský model T-800 CDI. Možno pre niektorých podobne ladených „odborníkov“ bude klasifikácia Supermoto adekvátna, ale určite sa objavia aj iné názory. Je to v poriadku - iný uhol pohľadu – iný názor. Nebudem nikoho presviedčať o tom, že T-800 má cestné plášte a podobne. Je to na čitateľoch. Podotknem len, že základ je BMW a trojvalcový pravdepodobne automobilový diesel.

Veterán

Diesel vlna, nie je len špecialitov milovníkov terénu a maskáčov. Podľahli jej aj veteránisti. Neviem posúdiť, čo ich vedie k výmene motora za naftový, no môžem hádať, že chcú mať motocykel, ktorý sa od šedého priemeru odlišuje. Tvrdí zástanci originality učtite prežívajú traumu pri pohľade na takto „deformovanú“ veteránsku klasiku, no je to len uhol pohľadu a dovolím si tvrdiť, že aj jednovaječné dvojičky majú čosi odlišné a to čosi je aj medzi veteránistami.

Spomeniem napríklad nemeckú značku Ardie, ktorú založil ARno DIEtrich v roku 1919 po odchode od značky Premier. Vyrábal dvojtaktné stroje. Po jeho smrti 1922 značku prevzali Benditovci a začali používať aj motory štvortaktné značiek Jap, Rudge, či Bark, Küchen a oddelené prevodovky Hurt podľa britskej Burgman (v tej dobe typické). Po II. svetovej vojne sa síce Ardie vyrábali no opäť len s dvojtaktnými motormi a pod krídlami spoločnosti Dürkopp a tá výrobu motocyklov ukončila v roku 1958. Milovníkov tejto zaniknutej značky určite potešila naftová verzia. Ako sa páči vám?

Zündapp

Ďalšou značkou, ktorá vo svojej klasickej podobe už neexistuje, je nemecký Zündapp. Táto vznikla v Norimbergu ako zbrojársky podnik v roku 1921. Ako ostatné značky aj Zündapp začínal s dvojtaktami ale neskôr používal štvortakty (1933). Tieto boli na svojom vrchole ako military side (KS 750) v II. svet. vojne. Mohutnejšie K 800 boli boxer štvorvalce. Dvojvalce boli v ponuke až do roku 1957. V roku 1953 bol predstavený skúter Bella. V nedávnej minulosti, teda zhruba od začiatku 60-tych rokov až do 1984 sa firma venoval len výrobe maloobjemových motocyklov. V spomínanom roku 1984 bol vyhlásený bankrot a výrobná linka bola presťahovaná do Číny. Naftový Zündhatz je veterán s tuhým rámom a stabilákom Hatz. Zatratíte ho? Ja teda nie.

NSU

Milovníci nemeckej klasiky asi budú prekvapení, no aj do takéhoto veterána ako je NSU sa dá zabudovať stabilák Hatz. Značka vznikla okolo roku 1890 ako Neckarlsum Strickmaschinen Union (výroba pletacích strojov). Motocyklovej výrobe sa venovala od bicyklov cez motocykle so štvortaktným jednovalcom alebo vidlicovým dvojvalcom. Zlom nastal v polovici 30-tych rokoch 20.storočia, kedy NSU bola pasovaná za najväčšieho motocyklového výrobcu vôbec. Na výslní bola v cestnom pretekovom športe a to modelmi NSU Kompresor, NSU 500SS konštruktéra W. Moora, ktorý prebehol od Nortona k NSU, NSU Max, NSU Sportmax, NSU Renmax. Všetky boli štvortakty. Po II. svet. vojne boli v ponuka aj dvojtakty. Tieto modely mali aj predajné verzie, no tie mali s pretekovými spoločné len meno. NSU Max mal lisovaný rám a objem 250 ccm. Bol predstavený v roku 1952. Po ňom bol NSU Supermax, ktorý naň opticky nadväzoval. Rokom 1965 bola v NSU definitívne ukončená výroba motocyklov. Spomínaný model bol základom dieselovej verzie, no pripadá mí, že ovládateľnosť takéhoto diesla potrebovala naozaj pevnú ruku. Autor teda mimo verzie SOLO predviedol aj verziu Side.

OSL SIDE

Pri značke NSU ešte zostanem a to modelom NSU OSL. Typ OSL sa vyrábal pred II. svet. vojnou. V polovici 30-tych rokov bol šlágrom v triede 250 ccm. Bol tak populárny, že bol z neho odvodený model OT s objemom 350 ccm a vrcholom bol OSL 601. Práve tento typ sa stal predlohou k postaveniiu neobvyklého Side. Toto vozidlo hodnotím ako invalidné približovadlo. Je vybavené kompletným agregátom Hatz. Tento je umiestnený na postrannom vozíku. Pre ľahšie nastupovanie z vozíka sú na podlahe koľajničky a samozrejme všetky ovládacie prvky sú na riadidlách. Podotýkam, že z pôvodného OSL veľa nezostalo, no premiestňovať sa má každý a invalidný vozík v tom nesmie brániť. Spomínam si na jeden film, kde mechanik a vodič v jenej osobe bez problémov za pomoci konštrukcie nad hlavou a závesu na lanách opravoval a pretekal na svojej Formule quattro. Prečo by nemohol byť taký aj motocyklista.

Ariel diesel

Táto značka sa objavila v Anlicku v roku 1902 v Birminghame. Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia už sídlila v Middlandse a vlastnil ju Selly Oak. Preslávili j traja kľúčoví konštruktéri E. Turner, V. Page a B. Hopwood. Turner navrhol štvorvalcový motocykel s valcami do štvorca Square Four, Page jenovalec Red Hunter. Obidva typy boli štvortaktné a Hopwood navhol dvojtaktné dvojvalce Leader a Arrow. Ariel Diesel je vlastne Red Hunter vybavený motom Yanmar. Pripomeniem, že Red Hunter mal vrchom vedené výfuky a bol predstaviteľom štvortaktnej medzivojnovej trialovej éry.

Rat Bike Diesel

Na záver veteránskej rubriky uvediem typickú dieselovú skladačku, ktorá sa tvári ako veterán, no už odlievané predné koleso navodzuje opak. Toto vozidlo poháňa automobilový motor Ford Fiesta. Spomínam to ako perličku, pretože autorov zámer bol navodiť Retro model v prevedení Rat (krysa). Pripomínam, že takýchto nechcených podnájomníkov sa zbavite veľmi ťažko. Platí to aj o RatBike. Je škaredý, no nezničiteľný.

Old diesel motocykle

Ako som už neraz spomínal, tak ostrovania (UK) sú z nášho pohľadu zvláštni. Žijú z toho, že sú kolískou výroby motocykov. Správajú sa naozaj inak. Už len to, že v Európe už ako jediní jazdia vľavo ich odlišuje. V tomto smere mi nepripadá nič zvláštne. Ani to, že svojich miláčkov z rokov minulých osadzujú naftovými motormi. Spomeniem len niektorých. Možno väčšina z vás ani nevedela podobne ako ja, že sa v Anglicku vyrábali motocykle Ambassador od 1946 do 1965. Boli to ľahké stroje s motormi Viliers a športovým strihom a dielcami od rôznych výrobcov. Pán Dorsett špecialista na naftové motocykle svojho Ambassadora osadil motorom Robin/Fuji. Myslím, že to má čosi do seba. Vrchom vedený výfuk tiež evokuje stroje scrembler, ktoré boli istý čas v móde.

Ďaľsou značkou na naftovom old nebi je AJS. Táto existovala od roku 1909 do 1974. Založili ju bratria Stefensonovci. Emblém AJS (Albert John Stevens) začali používať od roku 1911. Vo svojich motocykloch používali štvortaktné jednovalce a vidlicové dvojvalce. Preslávili sa hlavne cestnými pretekovými jednovalcami, dvojvalcami Popcupine a bilelou vranou bol vidlicový, preplňovaný vodou chladený štvorvalec Supercharged z roku 1939 pre TT na ostrove Man. Svevensonovci ale nestačili s dychom a ich značku kúpil Matchless, ktorý aj tak skončil v združení AMC. Tu boli okrem AJS/Matchless aj Norton, James a Francis Baret. Motocykle sa teda v tej dobe podobali ako vajce vajcu, prakticky sa odlišovali len logom na nádrži. AMC sa tiež položila a štafetu prebrala NVT (Norton, Viliers, Triumph). Klasická AJS je tiež osadená motorom Robin.

Ďaľšou krásavicou je BSA diesel. Táto v originálnom stave bola produktom Birmingham Small Arms company, teda zbrojovky BSA. Táto začala vyrábať motocykle v roku 1905. Preslávila sa sklonenými jednovalcami SLOPR a stojatými STAR a pred súmrakom aj radovým trojvalcami. V dobách najväčšej slávy kúpila značky Sunbeam, Ariel, Triumph a ako predošlé značky aj táto skončila v NVT. BSA diesel vychádza z modelu Gold Star a je vybavená stebilákom Lombardini podobne ako Enfield.

Ako ďaľšiu uvediem značku Matchless. Založili ju Collierovci v roku 1878. Najznámejšie motory boli stojaté štvortaktné jednovalce a dvojvalce, ikeď spočiatku sa vyrábali aj motory vidlicové (ako Guzzi). Ako som spomínal anglické značky sa viacmenej od seba neodlišovali, lebo sa spojili proti spoločnému nepriateľovi najskôr v AMC a neskôr v NVT. Pán Dorsett mimo úvodného Ambassadora vlastní aj iné klasické motocykle a ako v predchádzajúcom motocykli, tak aj tu osadil Matchless naftovým stabilákom Robin.

U tejto značky sa ešte trošku pomotám. Matchless ešte donedávna predával anglickú klasiku. Bolo to v roku 1990. Jeho ostatný produkt mal motor Rotax podobne ako konkurenčný Norton. Ani toto steblo, ktorého sa chytalo vedenie značky ho nezachránilo. Anglická konštrukčná škola tak ako ju poznali naši dedovia upadla do zabudnutia. Pozlátkom pre verných ja naftová verzia so stabilákom Harris.