Dieselové variácie 3. časť

Priaznivci pohodovej jazdy ich stavali z pôvodných motocyklov Harley Davidson, poťažne Indian. Typickým znakom bola maximálne odľahčená motorka, ktorej koncepciu charakterizovala dopredu sklonená a predĺžená predná vidlica (zväčša typu Springer), vysoké riadidlá, stupňovité sedadlo s operadlom a tuhý rám. Srdcom bol vidlicový dvojvalec. Na chopproch bolo všetko sparťanské. Mali len predné svetlo, predné koleso bez brzdy a bez blatníka a jazdec sedel nad zadným kolesom. V rámci úspory pozdejšie choppre nemali už opierku a sedlo sa zmenšilo na otapacírovanú plsť. Vibrácie motora rozochvievali celé telo a jazdcov boleli hlavne ruky a ramená, kým si na to ich telá zvykli. Bola to naozaj „zvláštna doba a zvláštna predstava bezstarostnosti“.

Choppristi sa presúvali vo veľkých skupinách naprieč celou Amerikou. Tí ešte viac pohodlnejší vytvárali maximálne pohodlné vozidlá, ktoré mali vzadu automobilovú nápravu a samozrejme automobilový motor. Nazývam ich Chopper Trikes.

Ku koncu 60. rokov sa začali objavovať trocha vylepšené verzie, ktoré už nemali tak dlhé vidlice, nemali kvapkovité nádrže, no zato mali bohato dimenzované a pohodlné sedadlá s opierkami až do výšky hlavy. Dokonca pre obidvoch pasažierov. Na túto vlnu zareagovali európski, ale aj ázijskí výrobcovia, pretože hľadali nové odbytiská. Tieto dovozové stroje americká verejnosť označovala ako Hi Rider. V USA sa presadili hlavne anglické stroje, no nie na dlho. Boli nemilosrdne vytlačené japonskými Hi Ridermi.

Japonci vytvorili svoje vlastné verzie, ktoré si získali obľubu nielen v USA, ale všade vo svete. Motocyková verejnosť ich vníma ako stroje custom. Mali kvapkovité nádrže, mierne predklonené vidlice, mierne zodvihnuté riadidlá a pohodlné stupňovité sedlo. Customy boli populárne až do konca 80. rokov. Ďaľšie obdobie prinieslo opäť zmeny vizáže. Začali objavovať kreácie amerických značiek z povojnového obdobia. Typickým znakom boli mohutné kolesá a blatníky, doširoka rozvetvené riadidlá a pohodlné sedadlo. Ďalej to zrejme rozpisovať je zbytočné, pretože táto kategória nazvaná cruiser je momentálne hitom. Nadšenci týchto strojov pre ne vytvorili kategóriu CCC.

Naftoví špecialisti svojich miláčikov aj tak vytvárajú podľa svojich predstáv a podobne to je aj u väčšiny ostatných milovníkov „lehátkového posedu s vystretými nohami“. Dieselchoppre sú poháňané stabilákmi Yanmar alebo trikes automobilovými nafťákmi. Technologicky sa prispôsobili dnešnej dobe a podľa mňa sú atraktívne.

Dieselcustomy vychádzajú z produktov doby, kedy boli populárne. Japonské mali svojský dizajn, ktorý je už prekonaný, ale osloví aj dnes. Yamaha vo verzii diesel je vybavená motorom ACME ADX 300, ktorý pôvodne poháňal malý štvorkolesový traktorík. Bohužiaľ ale tento agregát radím medzi strojovne neestetické. Autorovi sa však táto kombinácia páči a preto nemám komentár.

Konkurenčná Suzuki je poháňaná stabilákom Changfa a až na strojovňu a jej ukotvenie je identická s originálom. Je to produkt oku viac lahodiaci ako u Yamahy. Neradím sa medzi špecialistov CCC, no Suzuki by som prevádzkoval s väčším nadšením.

Pravdepodobne najestetickejšie sú produkty Diesel Wiesel, ktorých základom je Suzuki Marauder a sú vybavené motorom Yanmar. Ich tvorca preferuje naozaj čo najväčšie množstvo originálnych dielcov. Najsympatickejším prvkom na tomto diele mi pripadá zadný kačací blatník. Aj napriek naftovému motoru u WD 406 je mi custom Suzuki Intruder či Marauder blízky.

V tomto segmente nezaostáva ani dieslová veľmoc. Indickí technici vo svojej širokej palete nezabúdají ani na customy. Ich naftový Enfield Custom si našiel cestu aj do Európy, ako aj iné verzie. Mierne zvýšené riadidlá, stupňovité sedadlo s opierkou a kvapkovitá pridvihnutá nádrž sa nedajú prehliadnuť. Napriek týmto faktorom tvrdím, že sú to skôr retro modely ako aktuálne CCC.

Dovozcom Enfieldov do Anglicka, ako som naznačil v inej časti, pripadajú indické výrobky ako nedorobené. Preto vytvárajú customdiesle podľa vlastných predstáv a samozrejme s logom Royal Enfield ako prejav hrdosti či lokalpatriotizmu. Základ je totožný s indickými výrobkami, no nie je to ich klon, ale stroj o kategóriu vyššie.

Na záver rozprávania o dieselcustomoch si neodpustím priblíženie originálnej americkej konštrukčnej školy. Ide o HD Fat boy, na ktorom je naznačený smer orientácie na cruiser. Fat Boy je osadený vidlicovým trojvalcom Perkins s jedným valcom skloneným vpred a dvoma vzad. Ako sa vám páči?

Kategória cruiser nie je tak početná ani rozmanitá. Spomeniem modely, ktoré sú tak trocha komplikované a to tým, že okrem pohonnej jednotky v naftovej verzii ju majú obohatenú o turbodúchadlo. Prvým predstaveným modelom je cruiser na báze Moto Guzzi California s litrovým automobilovým motorom Daihatsu. Je trochu archaický, no spoľahlivý. Je papierovým konkurentom iného dieselcruisera.

Neander 1400 turbodiesel. V mojej hierarchii diesel CCC je na vrchole pyramídy. Svoje postavenie si vyslúžil svojim pôsobivým vzhľadom, faktom, že bol od začiatku koncipovaný ako jeden celok a do tretice svojou pohonnou jednotkou. Túto predstavuje stojatý vodou chladený dvojvalec s dvojitou ojnicou a dvoma kľukovými hriadeľmi pre každý valec. Každý hriadeľ má protizávažie v tvare plného ozubeného kolesa. Tieto dve kolesá teda ozubeným prevodom medzi sebou komunikujú. Perličkou je turbodúchadlo. Konštrukcia zadnej kyvky je tiež zaujímavá, predovšetkým je to vodorovne uloženým tlmičom pod sedadlom. Suma sumárum cruiser diesel No 1.

Naked moto 70. – 80. roky

Medzi milovníkov dieselu pod sedadlom patrí veľa takých, ktorým prirástli k srdcu vozidlá z rokov 70. - 80. Možno je to tým, že ako novici začínali na týchto strojoch, alebo to bol ich prvý veľký stroj, s ktorým sa nehodlajú rozlúčiť ani v zrelom veku.

Honda

Začnem Hondou 306. Táto motorka je jedna z prvých športových modelov Hondy 250. Takéto športové modely sa snažili byť čosi viac ako obyčajné naked biky a tieto ambície napĺňali schopnosťou preháňať sa v ľahkom teréne a boli všestrane použiteľné. Terénny charakter potvrdzovala aj zodvihnutá koncovka výfuku a hrazdička na riadidlách. Naftová verzia je vybavená motorom Yanmar. Pripomína prvé dvojúčelové stroje, ktoré boli koncipované predovšetkým pre USA, pretože boli vybavené štvortaktným motorom, teda vyhovovali americkým normám na spaliny. Európske stroje vtedy boli predovšetkým dvojtaktné.

Ďalšou Hondou je naftová verzia pradeda modelu Gold Wing. Premiéru mala Gold Wing práve ako naked bike so švorvalcom boxer ako konkurent BMW. Typickým znakom bola nádrž pod sedadlom. DieselWing je vybavený naftovým automobilovým boxerom Subaru a kvôli priestoru pod sedadlom má tento Wing klasickú nádrž pravepodobne z iného motocykla, ktorý autorovi padol do oka.

Nerád sa opakujem, ale aj Honda Bol´d´Or má svoju naftovú verziu. Nie je to hocijaká Honda, ale naked a automobilovým motorom Citroën AX. Je to naozaj rarita vtesnať automobilové motory do motocyklového rámu. Dá sa to a dokonca v mojom ponímaní je to početná kategória, ktorú niekedy priblížim.

Suzuki

Podobne ako u Hondy, tak aj nadšenci naked Suzuki nahradzovali klasické motory svojich miláčikov naftovými agregátmi. Suzuki GSX 250 nepadla do zabudnutia, ale dostala nové srdce vo forme stabiláku Yanmar 406 cm³. Zaujímavosťou je fakt, že autor použil automobilovú radiacu páčku ako na prvých motocykloch. Radenie pravou rukou pripomína staré zlaté veteránske časy.

Yamaha

Nadšenci Yamahy majú tiež svojich miláčikov na naftu, prípadne jedlý olej. Najbežnejším modelom medzi nakedmi bol model XJ. Naftová verzia je vybyvená stojatým dvojvalcom Ruggerini o objeme 850 cm³. Podobným motorom bola vybavená MZ-eta, no estetika týchto dvoch agregátov sa porovnávať nedá. Motor Yamahy je strojovňa ako z traktora. Klasika a retro má predsa niečo do seba, ale aj Yamaha má svojich fanúšikov.

Skladačka naked

Pododbne ako v predošlých variáciách, tak aj tu sa pomotám pri skladačkách. Zaujal ma mix: rám Laverda, motor Kubota, ostatné komponenty BSA,Yamaha, Kawasaki a názov Lakusch. Na oko lahodiaci celok až zas na tú strojovňu. Ani veterán, ani old , ale naked s nádržou ako Zephyr, od ktorej sa odvíjajú všetky línie.

BMW

Fanúšikovia motocyklov BMW vždy podľa názoru továrne BMW boli motocyklisti s najčistejšími rukami. Továreň sa teda povyšovala na Rolls Royce medzi motocyklistami, ale ten, kto mal možnosť riadiť BMW z rokov minulých, mal zmiešané pocity. Ovládacie prvky na rukovätiach boli jenoducho iné ako na motocykloch konkurencie, no jazda bola pohodlná a až na občasné šklbnutie do boku kľudná. Klasický naked BMW R45 vyzerá pekne, má dvojvalcový vodou chladený motor Lombardini. Dokonca tvrdím, že diesel je krajši ako originál. To, že BMW ma pohon hriadeľom, zjednodušilo aplikáciu stabiláku, pretože bola použitá pôvodná prevodovka.

Modernejšia séria R 80 či 100 je tiež pekná, no nemá už tú iskru ako R45. R100 je vybavená trojvalcom Yanmar o objeme 900 cm³.

Z tejto série ma však najviac zaujal cestovateľský turistický model R 80 RT a veľkou kapotážou, ktorá bola vo svojom období naozaj jednotkou a aj dnes, keď je prekonaný dizajn turistických modelov K. Podobne je to aj s nezabudnuteľným štvorvalcom Gold Wing. Tento R80 RT je skrátka európska verzia amerických supertourerov a dokonca v diesel verzii. R 80 RT je vybavená radovým trojvalcom Daihatsu/Briggs o objeme 950 cm³.

Spomenul som radu K s ležatým trojvalcom a štvorvalcom. Táto rada bola vo svojej dobe prevratná kncepciou ležatého štvortaktu. K75 boli trojvalca a K100 štvorvalce. Milovníci nafty v nádrži tieto K-čka vybavili motormi Daihatsu. Ružová K75 mala menší výkon, no K100 bola vybavená turbodúchadlom a teda mala výkon väčší.

Na záver okienka BMW spomeniem model R so zabudovaným kompletným motorom Smart Diesel. Podotýkam, že riešenie estetiky mi pripadá zvláštne.V prvom rade mi tam nezapadá kostrbatá nádrž, ktorá by potrebovala estetický plastový kryt. Ešte nie je koniec. Nabudúce spomeniem side a automobilové agregáty.