Vyskúšali sme Ducati Hypermotard 1100 S

Zoznámenie

Supermoto nie je kategória, v ktorej by sa značka Ducati v minulosti prezentovala, a tak boli očakávania naozaj veľké. Veď medzi cesťákmi im to ide, o tom niet pochýb. Vzrastajúca popularita veľkých supermotardov prinútila aj Talianov namiešať nejaký ten koktail. Výsledok máme pred sebou v akej inej ako Ducati červenej farbe.

Mám pocit, že dizajn netreba nejako extra popisovať. Taliani to proste vedia. Čisté jasné línie, neokukané tvary, k tomu známy rúrkový rám, karbónové dielce a mnoho oku lahodiacich detailov. Hypoš jednoducho vyzerá dobre. Dovolím si povedať, že z trojky KTM, BMW a Ducati najlepšie.

Nám sa do rúk na krátke otestovanie dostala dokonca eSková verzia. Rozdiely sú hlavne v použitých komponentoch pruženia, bŕzd a kolies. Predná obrátená vidla Marzocchi s priemerom klzákov 50 mm je plne nastaviteľná v oboch verziách no eSko má povrch klzákov s úpravou DLC (diamond-like carbon). Ten má byť trvanlivý a hlavne znižovať trenie. Zadná jednoramenná kyvka je pre zmenu odpružená jednotkou od Öhlinsu (v klasickej verzii túto robotu vykonáva tlmič od Sachsu). Ďalšími zmenami sú monoblokové predné brzdy Brembo prebrané zo superbiku 1098 a odľahčené kolesá Marchesini, starajúce sa o zníženie neodpruženej hmotnosti. Celkový dojem dopĺňajú už len doplnky z karbónu. Esko je tak celkovo o 2 kg ľahšie.

Jazda v meste

Po nasadnutí na Hypoša ma prekvapujú kompaktné rozmery. Človek by ani nepovedal, že sedí na litri, ale na bežnom jednovalcovom motarde okolo 600 ccm. Otáčam kľúčik (zabudovaný imobilizér) a prístrojovka sa prebúdza k životu. Napriek tomu, že nie je veľká, poskytuje mnoho informácii ako otáčkomer, rýchlomer, hodiny, ukazovateľ servisných prehliadok, teplotu oleja, stav batérie, počítadlo kilometrov na rezervu, pamäť na kolo a kontrolky tlaku oleja, rezervy, diagnostiky, smeroviek, diaľkového svetla a neutrálu. Všetky funkcie sa pohodlne ovládajú pomocou tlačidla na ľavej rukoväti.

Krátke ťuknutie do štartéra a dvojvalec už pradie svoju desmo pieseň, smerujem do mestskej premávky. Asi nikoho neprekvapí, že sa Hypoš ovláda ľahučko. Motor je naladený na dobrý spodok, a tak reaguje na pridanie plynu naozaj agilne. Stačí ho chvíľu dlhšie potiahnuť a predné koleso sa už odlepuje od asfaltu, a to sme sa ešte spolu ani poriadne nezoznámili. Preklápanie do ostrých zákrutiek mu ide a malý kruháč mám chuť dať si hneď dvakrát. V meste je to tak neskutočná zábava, s bojovo naladeným motorom a skvelým podvozkom ťa len tak hocičo nezaškočí.

Až na spätné zrkadlá. Tam, kde by si ich čakal, zíva prázdnota, zrak treba sklopiť oveľa nižšie. Taliani tentoraz vydumali dizjnérsky kúsok. Späťáky trčia z boku rukovätí a dajú sa dokonca sklopiť tak, že esteticky skvele splynú s plastovými chráničmi rúk. Tie naviac obsahujú aj integrované predné smerovky z LED diód. Vyzerá to síce skvele, ale praktické to veľmi nie je. Na umiestnenie zrkadiel si treba chvíľu zvykať. Okrem toho rozširujú stroj a pri parkovaní v garáži alebo niekde v meste ich budeš musieť pravdepodobne sklopiť. Samozrejme pred ďalšou jazdou ich budeš musieť nanovo nastaviť. Nakoniec nechcem ani pomyslieť ako sú zraniteľné aj pri tom najmenšom páde.

Šport

Už z fotiek je každému jasné, že tu pôjde o šport čisto asfaltový. Kým motardy iných značiek sú odvodené zväčša od endúr, v Ducati nebolo od koho dediť, a tak ide o úplný cesťák. Napriek tomu poteší aspoň použitie zubatých stupačiek pre jazdca. Posed je vzpriamený a pohodlný, riadidlá široké, sú blízko a dobre padnú do ruky. Chce to ale zvyk, keďže som na ňu presadol priamo z VTR-ky.

Púšťam sa teda za mesto a hľadám prvé zákrutové úseky. Najprv pomalšie a skúšam náklony. Motardovým štýlom mi to akosi nesedí, a tak začínam vysadať. A to je ten správny recept na tie dlhšie a tiahlejšie zákruty. Hypoš ide ako po koľajnici a spolieham sa aj na gumy Pirelli Diablo Corsa III. Tempo sa zrýchľuje a ja sledujem len cestu. Otáčkomer je zbytočnosť, na preradenie ma upozorní predné koleso pomaly sa odlepujúce od asfaltu. Naozaj, ak na výjazde zo zákruty poriadne potiahneš za plyn a podržíš to tam, predok ide hore aj bez väčšej snahy jazdca.

Rozbehnuté kobylky treba pred zákrutou ale aj skrotiť. Pri stláčaní prednej brzdy mi začína dochádzať, čo mi Peter Fischer rozprával o tých brzdách na 1098. Štvorpiestikové strmene kúšu nebezpečne a predná vidla ide dole. Na brzdy sa naozaj nie je možné sťažovať, skôr sú zbytočne predimenzované.

Z dlhých tiahlych, kde som Hypoša žmýkal koľko som vládal, som sa presunul na úzke, ostré zákrutky v okolí Banskej Štiavnice. Tu príde vhod krútiak motora a mám pocit že Hypoš to vytiahne so zákruty efektne na každom prevodovom stupni. Takáto charakteristika motora sa mi veru páči, to naozaj môžem. Jazda ako na horskej dráhe, ľavá strieda pravú, ostrá rýchlejšiu, brzda, podradiť a plný kotol. Čas však plynie a aj moja jazda na tejto horskej dráhe sa končí, čas uplynul...

Turistika

Túto kapitolku využijem len naozaj stručne a to na vloženie fotky z tohtoročnej výstavy v Paríži, kde priamo v stánku Ducati stál Hypoš vybavený na turistiku. Komplet obalený v koži s obrovským tankvakom. Ako vidno, nič nie je nemožné.

Hypoša sme mali naozaj iba na krátko, takže nemožno hodnotiť ani pohodlie na dlhšie trasy, ba nemohli sme ani len zmerať spotrebu. Každopádne na "prelet" Slovenskom by mohol byť pohodlnejší ako väčšina superšportov.

Konkurencia

Konkurencia útlej Talianky pochádza z Nemecka (BMW HP2 Megamoto) a Rakúska (KTM 950 Supermoto). Práve Megamoto je papierovo najvýkonnejšie a najľahšie (rozdiel 1 kg oproti Hypošovi) ale jeho nevýhodou bude určite vysoká cena. KTM dokonca cenou mierne podlieza základnú verziu Hypermotarda, má väčší výkon, ale aj hmotnosť. Hypoš má však max. krútiak dostupný jednoznačne v najnižších otáčkach. Keďže sme KTM ani BMW nemali zatiaľ možnosť vyskúšať, bude musieť toto porovnanie zostať v teoretickej rovine.

Záver

Hypoš je veľmi špeciálna motorka. Mal by do nej ísť človek, ktorý vie čo chce. Ak už si vyskúšal rôzne superšporty, naháče ťa nudia a jednovalcové motardy sa ti zdajú slabé, tak práve pre teba vzniká kategória veľkých motardov. Hypoš v základnej verzii ani nie je tak drahý (oproti konkurencii) a určite stojí za zváženie.

Plusy a mínusy

rozhodne dizajn, motor, podvozok, brzdy, fun faktor, pohodlie

zraniteľné spätné zrkadlá, smerovky

Text: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer, foto: cacao

Pozadia / Wallpapers

Motocykel na test poskytla spoločnosť Ducati Slovakia.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Ducati	BMW	KTM
Model:	Hypermotard 1100/S	HP2 Megamoto	950 Supermoto
Rok:	2007	2007	2007
Kategória:	Supermoto	Supermoto	Supermoto
Motor:
Typ motora:	vidlicový dvojvalec (4T)	dvojvalcový boxer (4T)	vidlicový dvojvalec (4T)
Objem:	1078 ccm	1170 ccm	942 ccm
Max. výkon:	89.8 k (66.0 kW) / 7750 ot.	104.7 k (77.0 kW) / 7000 ot.	97.9 k (72.0 kW) / 8000 ot.
Max. krútiaci moment:	105 Nm / 4750 ot.	115 Nm / 5500 ot.	94 Nm / 6500 ot.
Kompresný pomer:	10.5:1	11.0:1	11,5:1
Vŕtanie x Zdvih:	98 x 71.5 mm	101.0 x 73.0 mm	100 x 60 mm
Palivový system:	vstrekovanie	vstrekovanie	karburátor
Rozvod:	Desmodromický rozvod (2V)	SOHC (4V)	DOHC (4V)
Chladenie:	vzduchom	vzduchom a olejom	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz	kardan	reťaz
Zdvih vpredu:	165 mm	160 mm	200 mm
Zdvih vzadu:	141 mm	180 mm	210 mm
Brzdy vpredu:	dvojkotúčová	dvojkotúčová	dvojkotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	305 mm	304 mm	305 mm
Pneu vpredu:	120/70-ZR17	120/70 ZR17	120/70 ZR 17
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	245 mm	265 mm	240 mm
Pneu vzadu:	180/55-ZR17	180/55 ZR17	180/55 ZR 17
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	179 kg	178 kg	191 kg
Výška sedla:	845 mm	890 mm	865 mm
Rázvor:	1455 mm	1610 mm	1510 mm
Dĺžka:		2350 mm
Šírka:		880 mm
Výška:		1266 mm
Svetlá výška:			190 mm
Objem nádrže:	12.4 l	13 l	17.5 l
Poznámka:
Poznámka:	Cena: 1100: 395 000 Sk 1100 S: 445 000 Sk (19. 10. 2007)	Cena: 582 500 Sk (19. 10. 2007)	Cena: 384 200 Sk (19. 10. 2007)