Trentino 2006 alebo Vymetanie nezvučných passov 3/8

Najkrajší je asi 2,5km dlhý úsek najstrmších serpentín a tunelov, kde je cesta úzka iba okolo 2-2,5m s prakticky nulovými možnosťami vyhnúť sa protismernej premávke. Pripomína mi miestami cestu Montvernier-Montpascal.

Exponované miesta sú ale opatrené zrkadlami, a vjazd prívesom či náklaďákom je aj tak zakázaný, premávka opäť nulová.

Na vrchole cesty dosahujeme zalesnenú náhornú plošinu. Doľava sa dá odbočiť na východ na Passo di Vézzena, my smerujeme na západ a pokračujeme po úžasnej kľukatej ceste s klopenými zákrutami tichým ihličnatým lesom a neskôr cez rotrúsené osady, sedlo Passo del Sommo a lyžiarske stredisko Folgaria opäť klesaním do doliny, smer Rovereto a Mori. Mesto Mori, akoby súčasť aglomerácie Rovereto, je východiskovým bodom na zaujímavú horskú cestu cez Monte Baldo.

Monte Baldo je známy horský masív, ktorý vlastne tvorí východný breh jazera Lago di Garda. Po východnom chrbte Monte Baldo, takmer po jeho hrebeni, vedie spomínaná cesta, ktorá z Mori veľmi nenápadne tiahlo stúpa až takmer na hrebeň, pričom z Mori do najvyššieho bodu Bocca del Creen prekonávame až 1410 výškových metrov. Po lúkach, cez lesy, neskôr tunely i zopár serpentín.

Následne cesta pokračuje niekoľkokilometrovým traverzom (na ňom sa nachádza aj vyhliadkový bod Bocca di Navene, jediné miesto, odkiaľ cez „štrbinu“ v masíve Monte Baldo vidieť na západ, a teda jazero Garda – my sme kvôli hmle nevideli nič...), aby následne začala na juhu klesať.

Po takmer hodine jazdy sa ocitáme odrazu z ničoho nič v doslova stredomorskom pásme, v meste Garda na brehu rovnomenného slávneho jazera. Sily dobíjame v miestnom supermarkete, ale nie je to ono, preto v skorom popoludní pokračujeme po Gardesana Orientale (cesta po východnom brehu) na sever.

Po pár kilometroch jazdy plnou pobrežnou cestou mi pohľad na pristávajúci trajekt v meste Torri di Benaco vnukuje myšlienku na spontánne oživenie alpského výjazdu...a o 25 minút sa už na palube trajektu plavíme do protiľahlého mesta Maderno,