Indian Summer 2009 1/7

Jeden z mojich najkrajších výjazdov za hranice všedných dní začal úplne nenápadne. Sezóna bola skoro na konci, moto-zážitkov nebolo práve na rozdávanie, a tak som dookola omieľal doma, v kruhu známych a najmä sám sebe, že by sa ešte patrilo urobiť nejaké tie Alpy... zamýšľaný termín odjazdu som v duchu presúval pod ťarchou povinností a predpovedí počasia stále ďalej a ďalej, až z toho bol posledný septembrový týždeň (ani neviem, koľký v poradí to už bol). Kam to bude, a na ako dlho – nad tým som sa neodvážil ani rozmýšľať, ale vo Švajčiarsku som už dlhšie nebol...

Vo Švajčiarsku je veru čo pojazdiť a poobzerať

...no a potom, zrazu to prišlo celkom nečakane: Stojíme u pediatra s nemluvňaťom, lekárka navrhuje termín kontroly na nasledujúci týždeň. Na to moja zákonitá rezolútne zahlási: „budúci týždeň nie, manžel je celý budúci týždeň preč!“. Počul som dobre? Povedala CELÝ týždeň? Kedy som mal naposledy na motorku týždeň, toto nepredstaviteľné časové obdobie? Mobil tasím ešte v čakárni, a už aj letí pár sms-iek všetkými možnými smermi!

Nedeľa 27.9.2009:

Žilina, Zeleneč, Bratislava, Berg, Wien, Salzburg, Rosenheim, Innsbruck, Imst, Hahntennjoch 1909m, Bach-Schönau (Bikerhotel Schönauer Hof, 44 Euro os./noc s PP). 853km

Preskočme teda tých niekoľko dní túžby, strachu o počasie, niekoľko hodín plánovania (na záchode nad mapou…), niekoľko minút balenia, a presuňme sa rovno do nedele 27.septembra 2009 rána... ešte rozpačitý bozk na čelo 5 mesačnému Timkovi, po ňom trochu pocitu viny a sebeckosti, a potom už tri tradičné motorky krájajú slovenské, rakúske a nemecké diaľnice, aby z nich po celodennej jazde zišli v rakúskom Imste. Deň bez „passu“ by sa nerátal, a tak dávame večerný Hahntenjoch, kde som už nebol celé roky.

Hahntenjoch, východná rampa: o chvíľu sa zotmie, a v sedle už prší...

„Trochu“ som podcenil čas západu slnka (resp. predpokladal som, že tu bude zapadať o hodinku neskôr), a najmä nás prekvapil dáždik v sedle a mokré cesty, takže chýrne serpentíny západnej rampy Hahntenjochu po tme a v daždi nestáli za veľa. Motorkársky hotel v doline Lechtal (Bikerhotel Schönauer Hof – dobrá adresa), sme ale našli rýchlo, a nenormálna večera rýchlo zahnala mierne zhoršenú náladu. Ale čo ak predpoveď počasia nevyjde ani v nasledujúcich dňoch?

Pondelok 28.9.2009

Bach-Schönau, Holzgau, Warth, Hochtannbergpass 1674m, Schröcken, Au, Damüls, Furkajoch 1760m, Rankweil, Feldkirch, Schaan, Sevelen, Sargans, Walenstadt, Kerenzerberg 743m, Linthal, Umerboden, Klausenpass 1948m, Altdorf, Wassen, Sustenpass 2224m, Innertkirchen, Brienz, Interlaken, Wilderswil, Grindelwald (Pension Gydisdorf, 65CHF os./noc s raňajkami). 354km

Nádherné jesenné ráno, osvetlené končiare, ostrý vzduch z mrazivého oparu a výdatné raňajky. Toto sa mi asi iba sníva! Rýchlo nasadať, a vpred! Čakajú nás aj nejaké nové veci, plus staršie kde som roky nebol, a nocovať chcem už v Grindelwalde pod Eigerom!

Pred Bikerhotelom Schönauer Hof – posledné prípravy v ústrety úžasnému dňu

Paťo síce ešte netuší, čože to mám s Eigerom za plány, a možno ani nevie, čo je Eiger, ale predpoveď počasia je sľubná. Valíme vyslnenou dolinou Lechtal cez Holzgau, Warth, nádherné sedlo Hochtannbergpass, neskôr v Au (naozaj sa to mestečko tak volá) začína stúpanie na moju prvú novinku – Furkajoch.

Hochtannbergpass – nádhera, sme tu po rokoch...Milan mal oňahdy ZZR1200 ako úplný fungel

Pred rokmi som si myslel, že je to len rakúska skomolenina slávneho švajčiarskeho Furkapass-u, ale neskôr som „zistil“, že sa jedná o skutočné, samostatné ešte k tomu vyasfaltované sedlo. Na dôvažok, východná rampa Furkajochu je jednoducho úžasná, v sedle kávička, a už klesáme, a okreskami sa plížime do Švajcu, i neskôr cez Švajc.

Furkajoch – jedno z najkrajších prekvapení výletu, aj keď „len“ 1700m nadmorská výška

Okresky nás pred nástupm na Klausenpass zdržali viac ako som si myslel, preto ešte krátka pauza na brehu jazera Wallensee, otravné vykrúcačky ponad diaľnicu (bez diaľničnej nálepky treba ísť cez sedlo Kerenzerberg), a už aj naberáme výšku smerom na Klausenpass.