Kto skoro chodí, sám sebe škodí... (Francúzske Alpy 2008) 1/6

Akurát mal byť o niečo dlhší. A aby sme ho mali len pre seba, aj v súvislosti s ďalšími očakávanými povinnosťami, stanovil som výjazd na úplný začiatok júna 2008. Vo východných Alpách bolo síce ešte dosť snehu, ale my sme po štvorročnej pauze mali namierené do Francúzska. To je predsa južnejšie, tak som sa nad tým nejako extra nezamýšľal. Strašne som chcel, aj keď hrozila kolízia termínov aj medzi samotnými účastníkmi výjazdu.

Že ,,hlavný cieľ" Bonette bude prejazdný, som si overil vopred. Ale aj tak ma francúzski cestári prekvapili.

Pár dní pred odchodom, po dlhotrvajúcom nečase v celom alpskom priestore bola síce predpoveď počasia stále veľmi zlá, ale vychádzali sme z „logického“ predpokladu, že keď napríklad vo Švajčiarsku v kuse prší už vyše tri týždne, tak štvrtý už predsa nemôže. Ako sa neskôr ukázalo, mohlo, ale zmeniť termín odjazdu by zrejme znamenalo nevyraziť vôbec.

Deň pred odjazdom ešte silno zarezonoval úplne iný „nealpský“ cieľ výletu, ale nakoniec sme sa tej odvážnej myšlienky tak zľakli, že sme radšej vyrazili v ústrety neistému počasiu do Západných Álp. Už v tej chvíli som vedel, že mnohé priesmyky sú stále uzavreté, že šanca pojazdiť nové veci je mizerná (Piemont uzavretý, málo času), ale aspoň sme dúfali v „logické“ vylepšenie počasia.

Aj na Col des Champs som sa tešil. Ktože by sa na takéto niečo netešil?

Sobota 7. júna 2008

Trasa: Žilina – Wien – Graz – Udine – Latisana. 722 km

Sobotu využívame na prvú polovicu presunu. V prevažne peknom počasí po diaľniciach sme v pohodovom tempe prešli necelých 800 km zo Žiliny do takmer prímorského mestečka Latisana, kde sme si užili cenovo výhodné a gastronomicky uspokojivé ubytovanie vo vopred zarezervovanom hoteli na námestíčku. Hotel Cigno môžeme odporučiť, okrem iného aj preto, lebo motorky parkujú nenápadne v malom nádvorí priamo pod oknami izby. Pizzu robia výbornú, veľkú, a veľa nestojí.

Nedeľa 8. júna 2008

Trasa: Latisana – Venezia – Brescia – Piacenza – Torino – Susa – Oulx – Col de Montgenévre (1850 m). 591 km

V nedeľu pokračuje náš presun do zasľúbeného cieľa. Počasie sa má pokaziť, takže si toho veľa neplánujeme, ale s troškou šťastia chceme prejsť až do francúzskych Álp, „načať“ ich od juhu (keďže vraj len na severe je hrozné počasie) a potom pokračovať na sever, možno cez Švajčiarsko naspäť. Dopoludnia krájame severné Taliansko v sparnom počasí, smer Venezia, Verona, Brescia, Piacenza...

Popoludní začínajú búrky a prietrže mračien, naše tempo sa spomaľuje, ba miestami zastavuje pod viaduktmi, kde to odstavujú aj autá, pretože pokračovať v takýchto podmienkach sa jednoducho nedá. Chceme dôjsť aspoň na okraj Álp, neskôr pokračujeme aj v lejakoch ďalej, ale máme mizerný rýchlostný priemer... Alessandria, Asti, Santena.

Nútená prestávka v prietrži mračien. Vedeli sme, že na napätý plán môžme zabudnúť, ale nechcel som si pripustiť, že toto je len začiatok.

Na diaľničnom odpočívadle pred Torinom sa spontánne rozhodujem, že Savojské Alpy načneme predsa len zo severu, pretože do viditeľnej čiernej čierňavy na juhu (pôvodne stanovený smer) sa nám vonkoncom nechce, smer Torino-Susa vyzerá byť bez dažďa a aj turistický office v Briancone mi telefonicky potvrdzuje, že tam „akurát prestalo pršať“.

Absolvujeme teda ešte niekoľko diaľničných „Alt Stazione“ = výberov mýta (diaľnica Torino - Oulx je šialene drahá aj na talianske pomery!) a diaľnicu opúšťame až v Oulxe, nakoľko predchádzajúce výjazdy by žiaľ nemali zmysel, pretože sedlá Colle delle Finestre a prekvapujúco aj Col du Mont Cenis sú uzatvorené kvôli záplavám a následným zosuvom vozoviek!

Vo večernom vlhkom chlade sa teda nádhernými novými širokými serpentínami vyhupneme do nášho prvého tohtoročného sedla Col de Montgenévre (1850 m). Cestu zrejme vynovili kvôli nedávnej olympiáde v blízkom stredisku Sestriéres. Tu za súmraku po dlhšom hľadaní nájdeme ubytovanie ako jediní hostia v úplne novom a zároveň jedinom otvorenom hoteli. Hotel Chalet Blanc má luxusné vybavenie a maličké izby. Namiesto kožených smetných košov a plazmových televízorov mohli mať izby radšej použiteľné umývadlo. Recepčná po tom, ako nás ubytovala, odišla domov a my sme v celom hotelisku úplne sami; bar aj jedáleň otvorené.

Náš nový hotel Chalet Blanc na Col de Montgenévre

Prešli sme dnes síce len 592 km, ale máme toho plné zuby. Na záver dňa z balkónov obdivujeme aj premenu samotného lyžiarskeho strediska Montgenévre. Počasie je síce mizerné, ale už prdíme na to, nech sa to do zajtra vyblbne, pretože zajtra - zajtra to konečne začne!

Pondelok 9. júna 2008

Trasa: Col de Montgenévre (1850 m) – Briancon (1321 m) – Col d Izoard (2360 m) – Chateau Queyras – roklina Gorges du Guil – Col de Vars (2109 m) – Jausiers – Col de Restefond (2680 m) – Col de la Bonette (takmer 2715 m – 2802 m) – Col de Granges Communes (2513 m) – Isola – St.Sauveur sur Tinée – Tornefort – Puget Theniers – Entrevaux – Annot – Le Fugeret – Col de la Colle Saint Michel (1431 m) – Beauvezer. 303 km

Takže už sme „doma“. Rannou rozcvičkou klesanie peknými serpentínami východnej rampy Montgenévre a v najvyššie položenom meste Európy, Briancone, sa chvíľu zdržíme kvôli nákupom a malej technickej závade.

Ranné klesanie do Brianconu po západnej rampe Montgenévre