Anketa:
Alpy - Friaul je tajný tip za humnami! 1/5
ZdieľaťPridané: 20.04.2005 Autor: zeze
Čitatelia: 17506 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Nezadržateľne sa blížil koniec sezóny 2004, a nádeje na babie leto sa ukázali ako opodstatnené. Známi, ktorí sú zvyknutí na nejaké krátke ale intenzívne jesenné prekvapenia z mojej strany, sa už tentoraz informovali vopred, čo sa bude diať...
Odpovedať som vedel až po zhliadnutí predpovede počasia na prelom augusta a septembra. Zhodou šťastných náhod sa v tom termíne objavil predĺžený víkend. Základné predpoklady úspešného výletu splnené, manželky obmäkčené, a kamaráti nabudení na poriadny výjazd za hranice všedných dní.
Komicky znejúci názov Friaul som predtým párkrát počul, táto časť Álp kúsok od rakúskych hraníc mi ale na mape dlho málo imponovala, nadmorské výšky cestných horských sediel neboli vyzývavé v porovnaní so sedlami v iných, oveľa známejších (ale aj turistami natrieskaných) alpských regiónoch. Po opakovaných výjazdoch do týchto oblastí moja motoduša zatúžila po tichých, turizmom menej poznačených kútoch hôr, kde si človek užije aj trochu samoty, a zároveň nie je ochudobnený o nádheru.
Friaul - to nie je len Panoramica delle Vette, ale je to aj veľmi o nej |
Pár stručných cestopisov mi naznačilo, že Friaul môže byť jedným z takýchto atraktívnych cieľov, navyše je vzdialený, obrazne povedané, pár hodín jazdy od slovenských hraníc. Koľko krásy skrývajú tamojšie sedlá, nedosahujúce väčšinou ani zďaleka „magickú“ výšku 2000m? Uvidíme!
Streda, 1.9.2004
Trasa: Žilina, Zeleneč, Bratislava, Kittsee, Eisenstadt, Leoben, Judenburg, Predlitz, Turracher Hoehe (1783m), Nockalmstrasse (2024m, 2042m), Spittal, Oberdrauburg, Gailberg Sattel (982m), Kotschach-Mauthen. 681km
Deň pracovného pokoja sa začína úžasne, ako každý začiatok výletu pri peknom počasí. Vyrážam zo Žiliny skoro ráno, a v Bratislave sa ku mne pripájajú ďalšie 3 motorky, aby sme po kolóne na rakúskych hraniciach konečne mohli začať krájať Rakúsko štvorprúdovkou S6, smer Semmering, Leoben, Judenburg, Murau. „Skratka“ cez hraničný prechod Kittsee a mesto Eisenstadt nás stojí aspoň hodinu navyše, než ako keby sme šli cez Viedeň, zakaždým keď sa tu nechaám okradnúť o čas, prisahám, že už tade nepôjdem, a pohľad do mapy ma sem-tam predsa presvedčí skúsiť to znova... Po hodinách jazdy sú telá zas skrehnuté, nezvyknuté tráviť celé hodiny v sedle, odsýpa to aj po štvorprúdovke S6 veľmi pomaly. Predbiehame kolóny čopristov, ponáhľajúcich sa na Faaker See (megazraz HD). Aby sme zabili nudu, a nevenovali dnešok iba presunu, aj dnes sú naplánované dve sedlá: v Predlitzi (1018m) odbočujeme na juh, a začíname stúpať dolinou a záverečnými serpentínami na naše prvé sedlo, Turracher Höhe (1783m, čiže takmer 1000m výškových na 20km). Obloha je už zatiahnutá, teplota prudko klesla, ale našu radosť len tak nič nepokazí. Svižné tiahle stúpanie prázdnou dolinou je vystriedané sériou serpentín, a čochvíľa sú v sedle aj oneskorenci. Robíme pauzu na peknom parkovisku pri plese, ale je akosi pokosnejšie, a tak sa spúšťame serpentínami a prudkými klesaniami na juh.
Svižné klesanie z Turracher Höhe na juh |
Po 6km jazdy odbočujeme doprava, kde začíname stúpanie na vrchol dnešných „snáh“, nádhernú platenú horskú cestu Nockalmstrasse. Čoskoro sme na mýtnici, platíme dosť mastných 7 Euro, a už aj odkrajujeme prvé kilometre tejto zaujímavej cesty, dlhej 34km, na ktorej sú dve sedlá s nadmorskou výškou 2024m (východné sedlo) a 2042m (západné sedlo Eisental-Höhe, najvyšší bod). Nockalmstrasse vrele odporúčam každému, je to dosť blízko, a po nabraní výšky serpentínami na východné sedlo (nad 1600m tentoraz v úplnej hmle) sa pred Vami otvorí klesanie cez lúky a lesy, zakrútená cesta lesmi v doline, a opätovne stúpanie na západné sedlo, nespočet zákrut, kvalitný asfalt, široká cesta, minimálna premávka a nádherná scenéria. My si tú scenériu vychutnávame iba miestami, to keď sa hustá hmla sem-tam rozplynie, ale vďaka hmle sme tu aspoň takmer sami, a vychutnávame samotu a rýchlo nadobudnutú pravú alpskú atmosféru.
Nockalmstrasse je pozakrúcaná aj v doline |
Serpentíny v strednej fáze stúpania na Eisental Höhe 2042m - pomedzi hmlu a lesy vidno priebeh Nockalmstrasse |
V sedle Eisental-Hoehe je už hmla pod nami, obedujeme na drvených laviciach pri ceste, a pokračujeme klesaním na západ. V osade Innerkrems Nockalmstrasse končí, a my pokračujeme ja juh cez Gmünd, Spittal, Greifenburg, a v Oberdrauburgu začíname stúpanie na dnešné posledné sedlo, Gailberg-Sattel (982m) . Výška sedla málo vzrušujúca, ale početné serpentíny severnej rampy môžem naozaj odporučiť každému fajnšmekrovi. A tak po mnohých príjemných zážitkoch dnešného dňa je veru aj poriadne šero, keď zastavujeme v meste Kötschach-Mauthen, kde po menšom blúdení nachádzame vopred zarezervované apartmány v časti Mauthen, úplne pod hrebeňom Karnišských Álp, ktoré sa po dnešných 681km na pár dní stanú naším luxusným (a zároveň pomerne lacným) domovom. Asi po hodine, takmer za úplnej tmy, dorážajú aj Milan s Petrom na ZZR, ktorým sme vyhradili menší apartmán vedľa nášho. (Dva apartmány, jeden s dvoma spálňami pre 4 osoby, jeden s jednou pre 2 osoby, každý má obývačku, zariadenú kuchyňu, kúpeľňu, komplet bielizeň, všetko na prízemí, na zamknutý dvor s motorkami je to asi 10 schodov, garáž k dispozícii, cena za 3 noci pre 6 osôb dokopy 250 Euro!)
Štvrtok, 2.9.2004
Trasa: Mauthen, Plockenpass (1362m), Timau, Paluzza, Sutrio, Monte Zoncolan (1730m), Liaris, Ovaro, Villa Santina, Ampezzo, Lumiei roklina, Lago si Sauris, Passo di Pura (1425m), Lago di Sauris, Sauris di Sopra, sedlo, Sella di Razzo (1760m), Sella Ciampigotto (1790m), Sella di Razzo, Forcella Lavardet (1542m), Campolongo, Sappada, Comeglians, Sutrio, Paluzza, Plockenpass, Mauthen. 222km
Večer sme uložili k spánku unavené telesné schránky, ráno vzrušenie z očakávania prekonáva zvyšky únavy. Na naše potešenie zisťujeme, že domáci pán má v garáži tri veterány Puch a funglové Varadero, a poskytuje nám neoceniteľné rady o stave ciest vo Friauli, vrátane podrobnej mapy. Jeho znalosti sú nám veľkou pomocou, lebo teraz s istotou vieme, kde asfalt je, a kde je len makadam (u Friaulských cestičiek sa to z mapy nedá vyčítať, a cestopisy bývajú staré niekoľko rokov). Rozhodujúcou je informácia, že cesta medzi Sauris di Sopra a sedlom Sella di Razzo je nanovo vyasfaltovaná (cestopisy píšu o zosunutej pôde a neprejazdnom makadame), a tak sa dá dnešný program zokruhovať, časovo zvládnuť, a pridať aj bonus navyše.Ako sme popoludní zistili, práve tento novovyasfaltovaný úsek medzi jazerom Lago di Sauris a sedlom Sella di Razzo je jednou z najkrajších ciest Friaulu... Štartujeme, a doslova pár metrov od nášho domu začínajú prvé serpentíny na Plöckenpass (1362m) .
Gabo po sérii serpentíniek vchádza do strmej galérie záveru stúpania na Plöckenpass z juhu |
Pridané: 20.04.2005 Autor: zeze Zdieľať
Súvisiace články:
Ďalšie články tohto autora:
- Maniva 2013
- Indian Summer 2010 – LADIS
- Indian Summer 2009
- Salzburger Land 2009
- Kto skoro chodí, sám sebe škodí... (Francúzske Alpy 2008)
- San Marco 2007
- Indian Summer 2007
- Trentino 2006 alebo Vymetanie nezvučných passov
- Dolomity a Friaul 2005 - tip na predĺžený víkend
- Lombardia a Slovinsko 2005
- ... zobraz všetky články od tohto autora