Motoride Dakar Adventure 2008 – alebo cesta na zrušený Dakar 3/4

9. január – Tarifa a otočka domov – 502 km

bivak Algeciras

Ráno som na chalanov zahral nechutnú hru. Vyhlásil som, že idem do Maroka sám. Reálne som túto možnosť zvažoval. Volal som aj manželke Dadi. Tá však pochopiteľne nebola nadšená. Chalanom som povedal, že idem do Tarify od ktorej sme boli sotva 20 km a potom späť do Algeciras na trajekt. Na moje prekvapenie však chalani nechceli ísť ani do Tarify. To som si však už nemohol nechať ujsť. 3500 km z domu a nepôjdem sa pozrieť na najjužnejšie miesto Európy? Asi som si ešte neomočil nohy v Atlantiku. Rozdelili sme si peniaze, veci, dal som Andremu karimatku a vyrazil som. Ja na juh a chalani smerom domov na sever.

Cesta do Tarify zabrala naozaj sotva 20 minút aj s prestávkou na fotenie. Tam som chalanom napísal aj SMS, že to stojí zato. Čo sa dialo ďalej, sú len chvíle strávené v myšlienkach na pláži. Aj do správy pre online sledovanie som napísal, že som tu strávil asi hodinku. Skutočnosť bola taká, že to boli asi tri dlhé hodiny premýšľania. Maroko bolo dlho mojím snom a počas roka som mu obetoval toho veľa, veľa času, príprav, zháňania informácií a možnosti ako sa sem dostať. Teraz som bol tu na dohľad a mám sa otočiť? O tom, či vyraziť sám do Maroka, som nepochyboval. Určite by som to zvládol a perfektne si to užil. Musel by som sa vzdať náročnejších off-road etáp, ale aj tak by to stálo za to.

Konečná

Konečná

Žiaľ boli tu aj fakty proti. Samozrejme Dadi a celá rodina sa o mňa bála, aj v súvislosti so zrušením Dakaru. Naviac bol január a musel som myslieť aj na viac ako 3500 km cestu cez Európu domov a kopu snehu doma. Ako trojica sme mali dohodnutý odvoz dodávkou v prípade snehu alebo poľadovice niekde z Talianska alebo Chorvátska. Ak by som do Maroka šiel na vlastnú päsť, naštval by som ľudí, ktorých mám rád, a naviac nemal by som sa na koho spoľahnúť pri ceste domov. Najťažšie myšlienky, ťažké rozhodovanie... Telefónát s Dadi. O rok sem prídeme a pôjdeme do Maroka my dvaja, sami! S touto myšlienkou sa mi pláž najjužnejšieho mesta Európy opúšťala oveľa ľahšie.

Tarifa - spoločnosť mi robili len čajky

Tarifa, aj keď som si tým nebol istý, je naozaj najjužnejším miestom kontinetálnej Európy. Je tu pekná pláž, kde som strávil hodiny, napísal do piesku nápis, vyfajčil cigaru, ktorá mala vydržať až niekam do Maroka a kde som sa vyzul omočil si nohy v Atlantiku. Naviac je tu malý polostrov Las Palomas, kde je tabuľa sa mapou a označením najjužnejšieho miesta Európy. Po pravej ruke tak máš Atlantik a po ľavej Stredozemné more.

Tarifu som opustil asi o tretej poobede. Napísal som chalanom SMS, aby mi napísali trasu ktorou šli. Nasledoval presun po diaľniciach a vedľajších cestách aby som ich večer asi o deviatej dobehol v centrálnej časti Španielska v bivaku v olivovom sade. Za nami sú prvé stovky kilometrov na ceste domov.

Cigara v rukách nefajčiara - doprajem si jednu dve ročne, vždy na konci nejakej cesty