Aprilia SL 1000 Falco

Reči o tom, ako má 2-valec do V oveľa väčší charakter ako radový 4-valec, ako nepotrebuje toľko výkonu, aby vám vytvoril poriadne veľký úsmev na tvári, jeho zvuk nízko letiacej helikoptéry a navyše ak pochádza z Talianska, všetko môžete vynásobiť dvoma ma presvedčili, že budúca motorka bude jednoznačne véčko.

Na začiatku boli slzy

Keď som si Falco bral od predchádzajúceho majiteľa, mal som zmiešané pocity. Bude to naozaj to pravé, sadne mi to? Zo začiatku som bol dosť rozčarovaný lebo prvé kilometre respektíve celá cesta domov z Myjavy to Piešťan bola tak trocha nepríjemná.Veľmi rýchlo som zistil, že sprevodovanie je hodne "nadlho" a okrem jednotky, ktorá je naopak moc krátka, je s pružnosťou 4-valca koniec. Do zákrut ju treba nútiť (čo možno spôsobuje 190-tka zadná pneumatika namiesto sériovo obúvanej 180-tky, i ked 6-palcový ráfik naznačuje použitie skôr 190-tky), nič nedá mrcha zadarmo a na turistickú jazdu s ležérnymi pohybmi akú som predvádzal je aspoň z mojho pohľadu nahouby. Prechádzam cez mesto a hopla, pri tlačení sa pred všetky autá na semafore skoro triafam spätné zrkadlo nejakej malej dodávky. Ovládateľnosť mestského skútra to veru nie je. Kua, premiela sa mi v hlave, toto si v Aprilii predstavujú ako dobrú motorku? Ovládanie celej motorky je dosť hrubé a nemám z toho najlepší pocit, zato otvorené koncovky zaručujú, že ostatní vodiči si vás okamžite všimnú - z hľadiska bezpečnosti značná výhoda, avšak susedia majú o výživné rána postarané.

Slzy oschli, slipy zvlhli

V Novom Meste nad Váhom sa napájam na starú cestu do Piešťan a pravá ruka otáča plynom hrozným spôsobom, že by sa aj Enrique Iglesias červenal, ktorý v niektorom svojom klipe trhá plyn na stojacej Ducati ako ja za veľmi mladých čias na RMX-ke. Motor zareve až som sa zľakol, či po mne fízli nestrieľajú, pričom pri prekročení 7 tisíc otáčok to prechádza v rev turbíny a zadná pirelka má zjavne prácu s prenosom výkonu na cestu. Prechádzam zopár rýchlych zákrut pod plynom a Falco sa dostáva do formy, čo sa nedá povedať o mojich slipoch, ktoré sú zralé na výmenu.Cez dediny je to úplná pohoda, nabúcham tam 3-ku alebo 2-ku a nemám absolútne problém ísť predpisovo, iba počúvam zvuk dvojvalca ako si hrmoce, deti kopajúce si loptu pri ceste sa prestávajú hrať a sledujú, čo sa to popri nich valí, dôchodcovia už zrazu nemajú sklony vyraziť na prechod ako dostihový kôň z dokov a čo je najpodstatnejšie, aj stvorenia, ktorým Pán Boh zobral zdola, aby mohol pridať hore, otáčajú tváričky ku mne :-).

Pomaly ale isto sa mi v hlave rozpadá myšlienka o tom, že v Noale sedí parta týpkov-konštruktérov s dredmi pijúca každé ráno lysohlávkový čaj a s bielymi nosmi.Prichádzam domov, zliezam z tej potvory a len tak sa na ňu pozerám, obzerám si ju ako keď chlapec prvý raz vidí nahú ženu a nepochybujem, že takéto niečo dokážu len dizajnéri z Talianska. Každá prkotina je tu dotiahnutá do detailu, lak je na 7-ročnú motorku neskutočný a vôbec celé spracovanie je úžasné. A to nehovorím o novej RSV, ktorá hrá v tomto smere extraligu. Žvásty o tom, ako talianske motorky nedosahujú kvalít japonských sú minimálne v tomto smere vážne pekné kecy. Ako to je so spoľahlivosťou vám z vlastných skúseností nepoviem, ale na motory z RSV som od majiteľov počul len to najlepšie a Briti o Apriliách hovoria ako o taliansko-japonských motorkách, čo je slušná vizitka.

Falco je kus motorky a má ďaleko od prťavosti novej CBR 600 RR, R-6-ky alebo malého Horneta. Ľuďom ako som ja, teda cca 183 cm vysokým a viac, je to ideál, nekrčíte sa, nevyzeráte ako dospelý chlap na trojkolke a máte kopec priestoru.Je z toho cítiť, že ju robili Európania a nie 155-centimetrový Japončík a pritom nie je ani moc ťažká, manuál hovorí o 190 kilách suchej váhy (222 pohotovostných), čiže niečo ako SP-2-ka alebo RSV.

Čo mi trocha vadí je, že stupačky sú umiestnené trocha viac vpredu ako by som si predstavoval a taktiež mohli byť o nejaký centimeter vyššie, motorka na to má. To sa dá ale upraviť podložkami, ktoré vám vyrobí každý šikovnejší frajer na fréze. Niekomu sa tiež nemusí páčiť prístrojovka, ale vzhľadom na ponúkané funkcie ju musí zbožňovať hádam každý, dokonca má stopky na kolo... Ja ju milujem.

Tour de Šturec

Angličania v časopise Bike majú taký okruh so všetkými typmi ciest, nazvaný Bike 440. Ja mám niečo podobné, len v menšom vydaní a môžem ho nazvať Tour de Šturec - taktiež je tam všetko okrem diaľnice, ktorú ale môžem nahradiť 4-prúdovkou z Novák do Prievidze :-). Vyrážam pekne skoro, lebo poobede sa na Šturci schádzajú na môj štýl príliš veľkí bezmozkovia nepoznajúci pojem vlastný pruh alebo nebrzdiť na poslednú chvíľu. Stále neviem prísť na chuť dlhej šestke, ktorá má význam akurát na diaľnici alebo rýchlejších okreskách pri rýchlostiach minimálne 140, kde iste pekne šetrí spotrebu, ale zrýchľuje sa na ňu na liter fakt mizerne. Ale toto bude problém všetkých 2-valcov, takže treba sa s tým zmieriť. Motor je do asi 4 a pol tisíca otáčok taký nemastný neslaný, čo je možno spôsobené domácimi "ladenými" výfukmi bez prečipovania riadiacej jednotky a až nad 6 tisíc sa poriadne rozbehne. Normálka ak uvážim, že je zo športovej motorky a plánované pracovné otáčky sú postavené trocha vyššie, obmedzovač zakucká tuším až pri 10 500 ot./min., takže rozsah celkom slušný. Na druhej strane je to príjemné ak máte v pláne trochu poturistikovať a očumovať krajinku.

Pri prechádzaní sériou pomalších zákrut (rozhodne ale nie pomalým tempom) bez vysadania ma zase skoro poráža, pretože Falco zjavne moc netrápi môj problém, že chcem zatočiť dosť rýchlo a moc sa mu nechce. Mením teda prístup a pri ďalších zákrutách dávam do zatáčania oveľa viac života. Falco neváha a líha si so mnou a ja začínam chápať, že toto nie je nič pre ľudí očakávajúcich od motorky, že im všetko odpustí a podá pomocnú ruku keď bude zle, ako som poznal z Fazera alebo z nového Horneta. Tu si musíte všetko zaslúžiť, musíte dať do pilotáže energiu, Falco si ju preberie a odmenou vám bude perfektne prejdená zákruta alebo výjazd z nej. Podobné pocity mám na Šturci, kde lietam hodinu hore-dole a všímam si to čím ďalej, tým viac. Riadenie je síce trochu násilné, ale presné a akonáhle sa nachádzate v zátačke s kolenom na zemi, SL-ko je stabilné až strach a keby som z neho vyskočil, asi by ho to ani nerozhodilo. Ale stačí sa trochu vyfláknuť na dobrý nájazd do zákruty a môžete mať zarobené, stačí náhle ubrať plyn v náklone a válate sa, prípadne budete nútení kapitulovať čupiaci v kríkoch s lopúchom v ruke, čo nie je zrovna postoj hodný chlapa.... Falco síce má antihoppingovú spojku, ale úplne blbuvzdorná určite nie je a párkrát ma ten typický brzdný účinok motora vystrašil. Je to len o zvyku, je treba zvoliť úplne iný prístup ako pri štvorvalci, to ste si ale iste domysleli. Na výjazde má hodne dobrú trakciu ale bacha, ak pridáte moc prudko, prípadne si nedáte pozor na nástup výkonu pri 6000 otáčkach, idete bokom. Pokiaľ sa nevysypete, je to sranda, ale z hľadiska bezpečnosti a rýchlosti existujú lepšie spôsoby.

Podvozok je fakt parádny, nemám to síce možnosť porovnať s modernými superšportami, ale oproti môjmu starému Fazeru je to zlatý poklad a týždeň som sa z toho nevedel spamätať. Predná USD vidlica Showa je plne nastaviteľná a mám z nej veľmi dobrý pocit. Viem, čo sa s prednou pneumatikou deje a to je pre mňa to najpodstatnejšie, nemusím v zákrutách nič riešiť a to je fakt na nezaplatenie. Zadný tlmič Sachs má nadstaviteľné predpätie a odskok a nedosahuje kvality prednej vidly, napriek tomu ho vôbec nepovažujem za zlý, musím sa s nastavením ešte pohrať a potom to bude jedna báseň. Tu problém hľadať netreba. Brzdy sú dostatočne silné, ale na naozaj prudké zabrzdenie je treba sa do toho viac oprieť. Možno je to len problém platničiek a je možné, že pri použití iných by to bolo lepšie, musím sa pozrieť aké tam mám.

Po hodine si dávam prestávku a zastavujem dole v bufáči. Cítim sa celkom unavený, čo vyplýva z hrubého prístupu k riadeniu, ale stojí to zato, je to niečo ako keby ste namiesto výhry milióna korún v lotte museli chodiť každý deň do bane kopať uhlie s krompáčom na Ukrajinu. Ktoré prachy si budete viacej vážiť? Ten pocit z dobre vykonanej roboty vás bude hriať pri srdci a úplne vás vtiahne do deja.

Len tak si popíjam obľúbený zelený čajíček a užívam si tú chvíľu, keď v mysli stále vnímam každú prejdenú zákrutu. Mrknem na vedľa stojace Falco a modlím sa, aby to nebol len sen. Zdravím okoloidúceho enduráka na GS-ku a vylievam na seba držkovú... Polievka vtekajúca do čižiem ma vracia do reality, sen to teda nie je :-).

Plňte si sny

Je mi jasné, že Falco si ma už natvrdo získalo a bude v mojom srdci na veky vekov, amen. Cítite ako sa každý piest pohybuje vo valci a odfukuje si do výfukov, cítite vibrácie v rajdoch aj v sedadle a viete, že to pod vami je niečo živé. Áno, má aj nedostatky a niektoré veci by mohli byť lepšie, no ide skôr o drobnosti, ale možno práve preto je to také krásne. Taktiež som pochopil, že dvojvalce nie sú pre každého, nie každý dokáže rozchodiť ich špecifický chod motora a často potrebné hrubé zaobchádzanie, no ja som v tom objavil nový zmysel a po spätnom presadnutí na štvorvalec som si pripadal ako na výkonnejšej elektrokolobežke z Tesca. Toto treba zažiť, ťažko sa to vysvetľuje slovami a kto sa neprevezie, nepochopí. Potom ostáva zahodiť predsudky o kvalite motocyklovej produkcie z krajiny grapy, pizze, špagiet a ste na správnej ceste. Iste existujú motorky, ktoré sú rýchlejšie a ľahšie ovládateľné, ale toto je jednoznačná zábava. A o tú ide predovšetkým, minimálne mne určite. Je to pre mňa niečo ako umiernená Mille na cesty, s ktorou sa dá spraviť bez problémov dlhší výlet a športová jazda jej rozhodne nerobí problém, presne naopak, je priam nutnosťou.

Splnil som si jeden veľký sen, skúste to aj vy.