Vyskúšali sme KTM off-road modely 2009 už na trati!

150 SX

Nuž nie som veľký kamarát s dvojtaktami, ale liečim sa. 150 SX ma zaujímala hlavne ako novinka a pre porovnanie so 125. Mnoho dielov je rovnakých a veru ak by ma na to posadili nevedel by som povedať či sedím na 125 alebo 150. Výkon bude vyšší (výrobca ho neudáva) ale stále je to maloobjemový dvojtakt. Na radu prišiel ako posledný a po všetkých tých výkonnejších strojoch som si musel zvykať na točky. Hlavne v zákrutách sa podtočenie nevypláca. To je ale skôr chyba jazdca ako stroja. Úžasne ľahká bola ovládateľnosť a za zmienku stojí aj fakt, že hmotnosť 150-tky je na chlp rovnaká ako 125-ky. Podvozok predviedol svoje schopnosti aj pri skokoch (čo nieje zrovna moja silná stránka) a lietal som vzduchom so skvelou istotou. Pri rozhodovaní medzi 125 a 150 by som ja teda neváhal.

450 SX-F

450 SX-F si už pýta pána jazdca. Vyžmýkať z nej maximum je pre mňa nemožné. Jazdilo sa mi na tom skvele, ťahalo to proste stále. Okrem motokrosovej časti som s ňou zablúdil aj do lesa na enduro trať. Hej viem bol to MX ale čo už, keď sa schyľovalo ku poslednej jazde a žiadne enduro už nebolo na pláne. V lese to bolo totálne mydlo ale aj tak som prešiel značnú časť trate bez problémov. Skončil som až na nepríjemnom výjazde s oblými kameňmi na vrchu. Naviac bol stočený do zákruty. Trochu som sa tam vytrápil a aj dvíhal 105 kíl váhy. Elektrický štartér ma vtedy naozaj potešil.

250 EXC-F

Tak toto je už tradične môj enduro favorit. Moje srdce tuším bije v štyroch taktoch a 250 kubíkov mi proste stačí. Výkon je pekne dávkovateľný, nezľakne sa ani nižších otáčok. Hmotnosť je už síce nad 100 kg (oproti dvojtaktu) ale nerobilo mi to žiadne problémy. S dvaapolou si viem vždy skvele zajazdiť. Netrhá sa ako besná a dáva mi toľko výkonu koľko zvládnem. Aj preto som si ju zobral na prvú zoznamovaciu jazdu a skúmal som s ňou nástrahy trate.

300 EXC

Dosť som o nej stále počúval. Že dvojtaktné enduro? Na technické pasáže do lesa to nechcem. Ale vraj 300-vka je iná, vraj to má spodok ako 4T a absolútne besný vrch. A keď som ich videl jazdiť na Erzbergu začal som meniť názor. Sadám na to teda s nadšením a plný očakávania. A? Ako to dopadlo? Bola to pecka. Spodok taký ako u slabšieho štvortaktu, ale vždy ma vytiahol zo sračiek. Potom sa otvorila prívera a s ňou brána do pekla. Buď som v periférom videní začal obdivovať krásu zadného kolesa, alebo sa predok odlepil od zeme a ja som začal plachtiť vzduchom ako zástava. Zavesený na riaditkách chtiac nechtiac po zadnom. Ale držím to tam preradzujem hore a znovu. Predné udržať na zemi takmer nemožné. Rýchlo na brzdy, predok nasmerovať do zákruty podradiť a využívať spodok, ktorý sa dá aj rozumne dávkovať... ale len do vtedy keď sa otvorí brána pekelná...

300-vka zmenila môj pohľad na dvojtaktné enduro. Dokonca sa mi zdá, že by som ju trápil radšej ako 4T 250. Niežeby som bol tak skvelý jazdec a vedel toto monštrum ukočírovať alebo dokonca siahnuť na jeho hranice. Skôr preto, že to bola nesmierna zábava, ktorú som si musel zopakovať druhou jazdou. Nezastavila ma ani únava...

Moje prvé stretnutie s touto šelmou. Zvolil som model XC tzv. "civilnejší" aj keď v objeme 525. Zo začiatku dosť bojujem s radením rýchlostí smerom hore. Radička bola podľa mňa nastavená príliš nízko a mal som problém tam zasunúť čižmu. Boli tam totiž ochranné rámy a textilnými popruhmi, ktoré bránili čižme. Na športových ATV toho veľa najazdeného nemám. 525 nebola sprevodovaná nijako na krátko a tak sa extra na zadné nehrabala. Na druhej strane som sa veľmi rýchlo dostal k prvým skokom na štyroch kolesách. Vozenie bolo extrémne zábavné a z trate ma museli vyhnať. Ak by to však nespravili zišiel by som asi aj sám po ďalších 2-3 kolách od únavy. Riadenie dá na motokrosovej trati s početnými koľajami zabrať a slušne boxuje do rúk jazdca. Ale o tom to všetko je.