Husqvarna 2014 offroad test vo Sverepci

Počas celého dňa nám boli k dispozícii dve krosiny a dve endurá. Testovačov bolo šesť, plus dvaja paliči. Zlatoš Novosád a Lukáš Rosina. Takže sme si pojazdili do sýtosti a niektorí aj o niečo viac. O to horšie bolo vstávanie na druhý deň so svalovicou na celom človeku.

To že Husaciny už patria pod krídla rakúšáka asi vedia všetci. A asi všetci tušia, že tieto Husky sú vlastne preplastované Katmi. No ono sa ani iné čakať nedalo. Kúpiť značku a behom chvíľky predstaviť úplne nové stroje, to je skoro nemysliteľné. No a na druhej strane spraviť nejaký, použijem moje neobľúbené slovné pomenovanie, „pravicový zlepenec“ taliansko-rakúskych súčiastok, by nebolo asi tiež bohvie aká výhra. Tí čo chcú KTM s iným dizajnom to len uvítajú a tí druhí, nech si počkajú. Ono sa to určite niekam pohne a predsa to bude trochu iná KTM. Až na tie motory, predpokladám, ale rád sa budem mýliť.

Opisovať technické tabuľky nebudem, viac a viac som na takéto články alergický a aj keď som ukecané huba, radšej sa vozím ako prkocem o výkonoch a hmotnosti. A to obzvlášť pri takýchto mašinách.

Ako prvú mám mať síce endurovú FE350, ale s Peťom Lovíškom meníme a sadám teda podľa jeho slov na moju srdcovku, TC125. Je to môj víťaz už vopred, to som ale netušil, ako sa ten deň vyvinie.

Povinne všetci na začiatok musíme absolvovať zavádzacie enduro kolo, ktoré pre nás pripravil Zlatoš. Ehm, ako keby ho nenapadlo, že to prídu jazdiť „novinári“ :-D Na videu sa to tak nezdá, ale miestami to bolo dosť o držku a čím viac sme to jazdili, tým boli samozrejme korene viac odhádzané, tým pádom menej prejazdné a náročnejšie. S ubúdajúcimi silami prišli aj pády, následné zdvíhanie moto zobralo aj zbytok síl a už bolo vymaľované. A kto pozná Sverepeckú mx trať, ten uzná, že ani tam sa moc odpočinku nedá očakávať.

Ale aby som sa konečne dostal k tomu, prečo som tam prišiel a prečo to čítate. Mali sme prichystané dve krosy a dve endurká. Z krosov to bola dvojtaktná dvacka (TC125) a štvordobá dvapade (FC250). Enduro sme mali tiež jedno dvoj (TE300) a jedno štvortaktné (FE350).

TC125:

Čím som starší a čím viac jazdím takúto kubatúru, tým viac ju zbožňujem. Sú to ľahučké, jednoducho ovládateľné strojovne, ktoré ak majú ukázať svoj potenciál, musíš zvládať na sto percent. Treba to na nich vedieť. Bohužiaľ ich výkon je len v hornom spektre otáčok. Dole to nejde, v strede sa to len tak prebúdza a hore to málo kto podrží. Preto je ich asi tak málo. A presne tak to je aj s touto dvackou. Nepriamo ju samozrejme porovnávam so svojou „talianskou“ Huskou, ktorá je už ale o máličko silnejšia. Moja je už 144-ka s druhým kolenom, koncovkou a samozrejme s prehádzaným karbecom. Ani by som si to tak neuvedomoval, ale klasická 125-ka má ten spodok ozaj poslabší. Hore ide dobre, o tom žiadna, len ten spodok. Stačilo by dať ale rejsovú ostrú ihlu a myslím, že by to bolo poznať.

K ostatnému sa musím vyjadriť len v tom dobrom. Suchá hmotnosť je približne 92 kg, oceľový trubkový rám s „plastovou podsedlovkou“, štvorkomorová 48mm WP so zdvihom 300mm samozrejme plne nastaviteľná a prepákovaný zadok tiež od WP s plným nastavením a zdvihom 317 mm. Brembáče vpredu aj vzadu s pancierovkami. To nemôže byť zlé.

FC250:

Väčšinou ale jazdci siahnu na štvordobú, ani nie o moc silnejšiu dva pade, ktorá má ale využiteľné spektrum otáčok o dosť širšie. Podľa mňa je ale o dosť ťažšia, čo je poznať hneď ako presadnete s ľahučkej dvacky na o dvanásť kíl ťažšiu dvapade. Toto musíte zažiť, v tabuľke sa táto „nadváha“ nezdá taká vážna, ale hneď ako ju chcete osedlať poznáte ten „obrovský“ rozdiel. Dva pade sa štartuje už len štartérom, na kopačku zabudnite. Je to parádička. Hlavne keď si motorku niekoľko krát zašlapnete a ku koncu preteku už nie sú nielen sily ale ani chuť kopať do štartpáky. Motor si pradie krásne, ten sľubovaný záťah už v spodných otáčkach je ozaj poznať oproti TC125, ale vo sverepeckých strmých výjazdoch mám pocit, že toho výkonu celkovo nie je až tak ako by som si predstavoval. Na to že je o „toľko“ ťažšia, o niečo ťažšie ovládateľná tam mohlo byť ešte o niečo viac výkonu. Nie, nie je ho málo, ale už teda kaď mám brať toto oproti parádnej dvacke, tak chcem viac výkonu. Preto u mňa stále vyhráva dvojdobá stopjetadvacka.

TE300:

Naposledy keď som testoval KTM-ky vo Vranovskom žlebe, dvojtaktná trojstovka bola namakaný stroj. S tým aj na ňu sadám a čakám skoro to isté, čo som dostal od jej oranžovej, teraz už sestry. Vlastne čakal som asi ešte viac. Ale teda nakoniec ma sklamalo „pruženie“ a jeho tvrdosť. Vlastne skôr mäkkosť. Na tom sme sa zhodli aj so Zlatošom, ktorý to už medzičasom dal najtvrdšie, no stále nám to bolo málo. Mám slabých 70kg aj výstrojou a pri trochu väčšej „paľbe“, slovo paľba berte u mňa s rezervou, to išlo na endurko úsekoch sem tam nadoraz. Na MX trati to bolo na doraz skoro stále. Či už pri doskokoch, alebo sem tam aj na prudkej brzde. No ale aby som nebol úplne hnusný, tak pri takom tom „nedeľnom“ vozeníčku to bolo vyladené dostatočne. Lenže kto už sa na takomto výkonovo prekypujúcom stroji, so spektrom otáčok využiteľnom skoro v každej časti, so spodkom nezákerným, ale zato silným a s vrchom motokrosovo nakopávajúcim. Na tomto sa nikto víkendovo voziť nebude.

FE350:

No keď už mám oproti deväťdesiat kilovej krosovej dvacke nasadnúť na skoro o dvadsať kilo ťažšiu mašinu, tak je to práve táto. Pre mňa víťaz dňa. Tento motor mi dodá výkon kedy len si zmyslím, dodá ho spracovaný presne tak ako potrebujem a koľko ho potrebujem. Podvozok mi nerobil problém ani pri jazde medzi stromami vo výjazdoch po obnažených koreňoch, ani na motokrosových skokoch. Toto si viem predstaviť aj tam aj tam. Je to niečo také to krížené americké ani krosa ani enduro, respektíve krosový podvozok a endurová prevodovka v krosovom motore. Dúfam, že ma chápete, lebo tu som sa stratil aj ja. Skrátka, štvordobú endurovú tri pade si viem predstaviť aj na to klasické nedeľné sviatočné povozeníčko.

Ako som už napísal, bolo nás tam skoro toľko ako motoriek, vlastne po obede bolo motoriek nakoniec viac ako nás, jazdiacich, takže sme sa mohli voziť do zblbnutia a skoro kde sme si zmysleli. Nakoniec to bol nielen test, ale jak plnohodnotný tréning pády nevynímajúc. Už sa teším na nové, zas o niečo viac husacinové modely.

Video: Husqvarna FE350 mikulec a FC250 kremo

Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Martin Matula, Dagmara Karch

Motocykel na test poskytla spoločnosť Husqvarna Motorcycles. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR prilbách Suomy od firmy Styx.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Husqvarna	Husqvarna	Husqvarna	Husqvarna
Model:	TC 125	FC 250	TE 300	FE 350
Rok:	2014	2014	2014	2014
Novinka:			NOVINKA 2014
Kategória:	Cross	Cross	Enduro	Enduro
Motor:
Typ motora:	jednovalec (2T)	jednovalec (4T)	jednovalec (2T)	jednovalec (4T)
Objem:	124.8 ccm	249.9 ccm	293.2 ccm	349.7 ccm
Kompresný pomer:				12.3 : 1
Vŕtanie x Zdvih:	54x54.5 mm	78 x 52.3 mm	72 x 72 mm	88 x 57.5 mm
Palivový system:	Keihin PWK 38S AG	vstrekovanie Keihin 44 mm	Keihin PWK 36S AG	Keihin EFI 42mm
Rozvod:				OHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou	kvapalinou	kvapalinou	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz	reťaz	reťaz	reťaz
Zdvih vpredu:	300 mm	300 mm	300 mm	300 mm
Zdvih vzadu:	317 mm	317 mm	335 mm	330 mm
Brzdy vpredu:	jednokotúčová 2piestik	jednokotúčová 2piestik	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	260 mm	260 mm	260 mm	260 mm
Pneu vpredu:	80/100 - 21	80/100 - 21	90/90-21	90/90-21
Brzdy vzadu:	jednokotúčová 1piestik	jednokotúčová 1piestik	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	220 mm	220 mm	220 mm	220 mm
Pneu vzadu:	100/90 - 19	100/90 - 19	140/80-18	140/80-18
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	92.3 kg	104.1 kg	104.6 kg	109.2 kg
Výška sedla:	992 mm	992 mm	960 mm	970 mm
Rázvor:	1480 mm		1482 mm	1482 mm
Dĺžka:		1495 mm
Svetlá výška:	395 mm	375 mm	355 mm	345 mm
Objem nádrže:	7.5 l	7.5 l	11 l	9.5 l