PEREŠ – nová trať alebo ako to vlastne je, offrouďáci?

Sadáme s Adamkom na motorky. Adam na čínsko-japonský hybrid 140 ccm 4T, ja s pýchou na čerstvú KTM 950 Adventure S, obutú do ostrých enduro gúm. Potrebujem ju dostať do ruky, tak prečo nie. Vyrážame cez chotár na Pereš, máme to z Mojmíroviec asi 7 km.

Ako na tom sme, ofrovďáci?

Mizerne.

1. Na cestách nás plechovkári považujú za otravný hmyz (horšie je to iba v Rusku). Nie sme rešpektovaní ako plnohodnotná súčasť dopravnej premávky. V lepšom prípade blahosklonne trpení v pozícii rarity chystajúcej odovzdať funkčné telesné orgány.

2. Na poľných cestách nie sme vítaní masovými vrahmi – poľovníkmi, pretože iba ich je celý chotár, vzduch nad ním a nerasty pod ním. Divoká streľba aj mimo lovnú sezónu je určená nám a úbohým zverom žírnych slovenských lánov.

3. V lesoch a vrchoch sa nesmieme pohybovať vôbec, lebo tam nemôžeš ani na koni či bicykli !!!!!!! Tieto lokality sú určené iba pre lesné traktory, Tatrovky naložené vrchovato vydrancovaným drevom a pre džípy príslušníkov drevárskych mafií.

4. Na uzavretých legálnych tratiach nás nevidno, lebo ich prakticky NIET!

Prečo?

Preto. Pretože sme na Slovensku, vo VeľkoKocúrkove. Systém je veľmi jednoduchý. Niekto sa na niečo ohradí. Príjme sa zákon zakazujúci to niečo. Nehľadá sa východisko zo vzniknutého stavu. Niečo sme zakázali, ale nie je vytvorená alternatíva za zakázané. Predávame cigarety, ale zakazujeme fajčiť. Predávame motorky, no zakazujeme jazdiť.

Súdruhovia vo všetkých doterajších vládach pozabudli, že nastupujúci blahobyt prináša vedľajšie účinky vo forme rôznych rozptýlení. Tam, kde bolo pred pár rokmi 5 silných endúr je ich dnes 100. No nemajú kde jazdiť. Ukrajina a Rumunsko nie sú v dosahu sobotného popoludnia. Divokých tratí bez správcu je veľa, začínajú nás vyháňať aj z nich.

Príležitosti kopnúť si do motorkárov neodolal nik. Poľovníci, militantní enviromentalisti, lesníci, urbári, poľnohospodári, zakomplexovaní chujkovia, dokonca aj učitelia (podľa slov syna). Nik sa nezamyslel nad faktom, že chlapci s lopatkami potrebujú na hranie pieskovisko. Leštenie lopatky v obývačke je totiž sprostosť.

Sme v tom nevinne?

Kdeže! V každej dedine nájdeme motorkárov rešpektujúcich elementárne pravidlá slušnosti a bezpečnosti. Ako ich protiváha funguje utešene početná skupina na motorkách a štvorkolkách pochybného pôvodu, bez značiek, nerešpektujúca nič. Jazdia všade, vždy, bez prilieb a utešene zapĺňajú cintoríny. Dávajú znovu a znovu dôvod všetkým samozvaným antimotorkárom na opľúvanie. (Pri razii v Strážovských vrchoch v lokalite s 5., najvyšším stupňom ochrany to skončilo niekoľkými pokutami za 15 litrov a zhabaním 3 motoriek. Na miestach, kde sa nesmie chodiť bez povolenia ani pešo!!!) Jazda v lese, krížom cez vysiate pole alebo v areáli škôlky je „príma adrenalín“. Iste, kde nie je mozog, nemožno očakávať inteligenciu.

Sme v tom sami?

Určite nie. Najviac štekajúce skupiny majú veľa masla na hlave. Pred niekoľkými dňami som videl na vlastné oči (predtým som neveril) niekoľko desiatok hektárov čerstvo vyrúbanej kosodreviny na novej zjazdovke v TANAP-e!!! Všemocné "XYZ Groups" môžu za peniaze všetko a celý národ poslušne drží hubu. V tomto svetle vypadá jazda na motorke v zubrej obore ako nevinná zábavka.

Ako ďalej?

Nachádzame sa v začarovanom kruhu. Zákon kontra porušovanie, ochrancovia proti motorkárom, vzájomné osočovanie, hrozby, bez nádeje na rozumný kompromis.

V zahraničí sa bežne využíva dialóg ako forma budúcej právnej, rytierskej či tichej dohody. U nás nemá kto s kým diskutovať. Môžeme snívať o dohode medzi urbariátom a jednostopou komunitou na vyhradení určitých menej „hodnotných“ údolí na enduro za oplátku nejazdiť inde (hoci vraj pri Kotešovej to funguje). Absencia veľkých enduro-rajov nás núti jazdiť po chudobných krajinách, podľa mňa tiež dočasne. Buď sa začnú mať dobre, alebo si postupne od návštevníkov nakradnú dostatočný počet motoriek a bude po vtákoch aj tam. Prípadne oboje ako u nás.

Riešenie?

Samozrejme treba začať. Nečakať, kedy príde prípis z ÚV že treba niečo robiť. Možno tak, ako partia Seš (Róbert Szász) a firma BENC-MOTO s ďalšími pomocníkmi. Všetci vážni cestovatelia, motorkári s benzínom namiesto krvi, príležitostne meneným za alkohol. Rozhodli sa postupne vybudovať centrum adrenalínovej zábavy so zameraním na motorky, štvorkolky a buginy. Za vlastné lóve, vo voľnom čase s malým traktoríkom a veľkým nadšením.

Postup je jednoduchý:

• zoženieš areál, vypátraš majiteľov, zmluvne všetko ošetríš
• navozíš kopce piesku, šotoliny, starých pneumatík a začneš drieť po víkendoch na trati
• urobíš nejakú reklamu, web-stránku a budeš sa modliť o návratnosť investícií
• zbohatneš, ale iba na duchu
• čakáš na teplé bomzy závistlivcov

Pereš

Na ceste medzi Nitrou a Šaľou, 50 m od cesty I. triedy sa nachádza v miniobci Pereš areál poľnohospodárskeho družstva. Riadne oplotený, plný starých maštalí a nevyužitého priestoru. Chalani najprv vytýčili základnú trať, ktorá po každom víkende dostáva novú tvár. Pribúdajú tobogány, pokus o prvú lavicu, povrch zošotolinováva, príma jama vyhadzuje neskúsených zo sedla. Bariéry z pneumatík, úsmevy krajšej časti motorkárskeho obyvateľstva, kofola z fľaše bez stresu že ťa niekto vyhodí. Každý jazdí koľko chce.

Nejedná sa o trať s parametrami Sverepca. Ide o atmosféru. Túto nedeľu nás bolo snáď 30. Od 5 do 50 rokov, od 50 do 950 kubíkov, od pretekárov po totálnych panicov. Napriek tomu sme sa pomestili všetci s úsmevom na tvári.

Trať

Okruh má dĺžku 850 metrov s malým prevýšením. Obsahuje 9 ľavých a 6 pravých zákrut, už spomenuté srandy vo forme tobogánov, lavíc a jám. Trať je stále vo výstavbe, jej kvalita bude iba stúpať. Onedlho pribudnú tabule s pokynmi pre návštevníkov.

Badať snahu o pasívnu bezpečnosť. Pneumatiky obklopujú všetko nabúrateľné a kritické pasáže majú milosrdné výjazdové zóny. Niektorí adolescenti veria opatreniam natoľko, že po podpise reverzu jazdia bez prilby a chráničov. Zrejme disponujú nadmerne hrubou lebkou na úkor šedej kôry.

V budúcnosti pribudne bufet, sociálky a posedenie pri grile (rozumej odparkuj a slop). Areál poskytne možnosť na team buildingové akcie – paint ball, jazda na motorkách, štvorkolkách a buginách. Štvorkolky sú na prenájom k dispozícii už teraz. Určite sa uskutoční miestny motozrazík.

Postupuj nasledovne – prídeš podľa mapy alebo GPS na Pereš, podpíšeš lajstro o vlastnej zodpovednosti, zaplatíš a jazdíš na vlastnom alebo prenajatom stroji. Prípadne infantilne strieľaš na firemnom dni farebné guličky do nenávideného šéfa.

Trať bude aj dejiskom populárneho Pionier Cup-u, srandovno-vážneho seriálu jazdcov na Pinďúroch.

Na Slovensku je určite podobných zámerov viac, iba o nich nevieme. Bežne dostupný zoznam tratí nie je úplný. A väčšina z nich jestvuje na hrane legality, bez akéhokoľvek zabezpečenia. Aj prístupnosť z cestnej siete hrá úlohu (na Pereši je to dokonalé). Nemám prehľad o dianí v iných lokalitách Slovenska (iba z rozprávania), ale okrem prírodných daností poskytujúcich bohatšie možnosti na off-jazdenie ako na dolniakoch zrejme bude problém podobný.

Záver

Tento článok nie je obžalobou jednej či druhej strany. Je skôr výzvou na diskusiu o probléme. A je hlavne poďakovaním nadšencom snažiacim sa problémy riešiť prijateľne pre motorkárov aj pre ich odporcov.

Adam nabehal vyše 60 okruhov, ja o pár menej. Napriek tomu som pri odchode musel zvýšiť hlas „šak už mosíme ícť, stmíva sa“ na syna, ktorému sa zdalo málo.

Haro

Viac info: www.x-fun.sk, MX trať Pereš