ISSN 1336-6491 | Online: 1704 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29932
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17679)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12253)
Hodnotenie: (1 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (4)  [Verzia pre tlač] Tlač

Výstava: Na plný plyn 2/2

 Zdieľať

Pridané: 10.04.2009 Autor: gilbert
Čitatelia: 7552 [História]

Pot a sláva veteránistov

Ako som spomínal, tak najrozsiahlejšiu časť expozície „Na plný plyn“ v Mestskom múzeu v Pezinku tvorili exponáty a dobové predmety, či talizmany generácií našich dedov a pradedov. Sú to exponáty, ktoré pre ďalšie generácie našich detí a našich vnúčat zachraňujú milovníci starých vecí, konkrétne staručkých motocyklov a automobilov a to nehovorím o traktoroch, nákladných a úžitkových autách, či stabilných motoroch na petrolej alebo naftu. Tieto automobilové a motocyklové veterány majú každé svoju osobitnú históriu, svoj šarm a každé je svojim spôsobom dielo znovuzrodenia jeho duše a lásky ich majiteľov, ktorí tieto vozidlá vlastnili a ktorí do nich vkladali kúsok svojho „ja“, kúsok svojho života a kúsok toho, čo majitelia nových áut nemajú. Staručké aj mladšie veterány sa tvorili na rysovacích doskách a každý náčrt bol charakteristický pre daného konštruktéra. V našej novej dobe sú už teraz tieto momenty každému cudzie, lebo všetko robí počítačový program a ten je neosobný, ten nemá zmysel pre detail a nevie čo je vložiť svojmu dielu čosi zo seba, čosi čo je jedinečné a pre konštruktéra príjemné, keď jeho dielo nie je tuctové a je pre jeho osobnosť typické. Takíto „staromilci“ jasajú, keď v zabudnutej stodole nájdu nejaké zbytky čohosi, čo kedysi dobre a poctivo slúžilo. Keď s oduševnením spracovávajú haldy dostupných dobových publikácií a žasnú nad tým, akí tí predkovia boli múdri a ako čo vyrobili aby to spoľahlivo plnilo svoj účel. Jasajú, keď naštudované fakty pretvárajú do reality vo svojej dielni, vo svojej garáži nevnímajúc čas, nevnímajúc škvŕkanie v bruchu, nevnímajúc nič čo by ich odradilo od oživenia daného stroja. Po vypitých hektolitroch kávy a vyjdení na čerstvý vzduch spolu s prvými rannými lúčmi slnka prežívajú pocit, ktorý je cudzí milovníkom najväčších noviniek, prežívajú pocit extázy pri prvom zavrčaní ich oživeného miláčika, ktorý bez dychu ležal niekoľko rokov, od ktorého nezainteresovaní odvracali tvár a dávali najavo, že tá hŕba železa je dobrá akurát na to aby spevňovala betón a aby zmizla zo sveta čo najskôr. Pasívni užívatelia čohokoľvek nepochopia, že aj keď prevádzka starého auta stojí viac ako kedysi celé auto, že aj keď jeho spotreba paliva je astronomická, je radosť viezť sa na motocykli, či aute, ktoré pre obyčajnú banálnu poruchu nemusí byť odtiahnuté do servisu ale je opravené na mieste. Je radosťou prebdieť celé noci pri jeho oživovaní. Je predmetom zvláštneho príjemného šteklenia pri srdci človeka staromilca, človeka veteránistu.

Veteránske aktivity v Pezinku

 VCC Pezinok
VCC Pezinok

Takto naladených ľudí v Pezinku dali do kopy aktivisti E. Galánek a M. Grégr v roku 1979 a svetu predstavili klub veteránistov pod vtedy zastrešujúcim Zväzarmom. Členovia VCC Pezinok (Veteran Car Club Pezinok pod Zväzarmom) usporadúvali rozličné podujatia v spolupráci s inými klubmi. Prezentovali sa pri „Malokarpatskej Veterán Rallye“ občas spojenej s akciou „Spomienková jazda 500 kilometrov slovenských“. Pri týchto podujatiach nechýbali také osobnosti ako pani Eliška Junková, zahraniční účastníci značkových klubov s vozidlami Bugatti (NSR), Laurint & Klement (MĽR) a inými. Na oplátku sa členovia VCC na upravenom autobuse Škoda RTO, ktorý bol schopný pojať mimo jazdcov aj ich „miláčikov“, zúčastňovali akcií v celej vtedajšej ČSSR, ako aj za jej hranicami. Posledným zo série Malokarpatskej Veterán Rallye bol IV. ročník v roku 1989 a osobne dúfam, že sa členovia súčasných klubov k týmto akciám vrátia. V rokoch zamatovej revolúcie Zväzarm zanikol, no nijako to neodradilo veteránistov od organizovania akcií na motokárovej trati, konkrétne „Stíhacej jazdy veteránov (motocyklov)“, v ktorých mal prsty Dr. Mareš a takisto aj predchodkyne „Veľkých cien veteránov do vrchu Pezinská Baba“ - jazdy medzi Pezinkom a Pernekom. (O staršom ročníku sa písalo tu.)Tieto akcie v pohnutých porevolučných rokoch už zastrešovala Asociácia Historických Vozidiel /AHV/. Odvtedy sa pravidelne konajú akcie známe nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami pod názvami – „Jazda pravidelnosti, Posledné tankovanie, Propagačná jazda Pezinkom a Stretnutia veteránistov spojené s výmenou náhradných dielov a literatúry“. Spontánne svoje stroje predstavujú členovia klubov pri rozličných ľudových veseliciach a iných kultúrnych akciách. Väčšina týchto podujatí má spoločný priestor prezentácie a síce areál starého kameňolomu pod Babou, ktorý spravuje od roku 2001 združenie VCC Pezinok.

Súčasný klub VCC Pezinok má 52 členov a jeho predsedom je Dr. Hotový. Jeho členmi sú aj zakladajúci členovia prvého VCC páni Galánek a Grégr. Tento klub, respektíve jeho členovia poskytli motocyklové exponáty pre výstavu, o ktorej je celý čas reč. Škoda, že mimo už dnes zahraničných motocyklov JAWA 250 Špeciál, Jaweta či Stadion alebo ČZ 125 pravdepodobne 125B, bola slovenská produkcia prezentovaná len Pionierom typ 550. Moju maličkosť by potešil aj celkom prvý dvojpiestny Manet M90.

V prípade záujmu, kalendár veteránskych akcií organizovaných nielen klubom VCC Pezinok nájdete tu.

<

Pridané: 10.04.2009 Autor: gilbert Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (1 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (4)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »