San Marco 2007 3/4

Pod poslednou serpentínou južnej rampy dávame obed, hmly sa rozplývajú, a pokračujeme v klesaní úzkou fantastickou dolinou. V nej sa presúvame neprehľadným (naše mapy sa tu miestami nezhodujú so skutočnosťou) územím na juh a neskôr na východ. Skrúcame sa cestičkami zo San Giovanni Bianco, smer Dossena a Oltre il Cole. Celá oblasť doliny rieky BREMBO je s dolionu Valle Seriana spojená skratkou cez horský hrebeň, ktorého najvyšším cestným bodom je sedlo Passo di Zambla (1267m), na niektorých mapách označované aj ako Passo della Crocetta.

V doline rieky Brembo sa dá natrafiť aj na takúto smerovú tabuľu – a človeku je hneď akosi veselšie

Zo západu sa dá na sedlo Zambla vystúpať niekoľkými spôsobmi, všetko sú to však nekonečné kľukaté cestičky cez idylické zaspaté dedinky. V peknom počasí musí byť Zambla úchvatné sedlo, teda najmä jeho východná rampa, pretože aj teraz v hmlistom vlhku sa nám z hmiel sem-tam vynárajú hrebene skalných brál... Medzičasom daždivý podvečer zakončujeme hľadaním (vcelku úspešným) nocľahu v pomerne rušnom Clusone.

13.6.2007

Trasa: Clusone – Lovere – Breno – Passo di Croce Domini 1892m – Goletto di Cadino 1943m – Goletto Gaver 1755m –Bagolino – Anfo – Ponte Caffaro – Tione di Trento – Trento – Borgo – Passo Manghen 2047m –Cavalese – Predazzo – Garni Marcialonga (26€ s raňajkami),286km

Deň začína inak ako tie predchádzajúce, a síce pekne už nie je ani ráno. Netrvá dlho, a Milan musí zas zopakovať medzičasom notoricky opakovanú vetu “Já nechci do dešťovky!!!”, a to ešte počas výstupu na dnešné prvé sedlo, Passo di Croce Domini (1892m). Na Croce Domini teda stúpame už za smoklenia z hmiel, ale Domini je jednou z mojich srdcoviek, tak mi to až tak nevadí. Akurát že fotiek sa nedajú spraviť veľa.

Zmáčané stúpanie na Passo di Croce Domini

Pokračujeme cez susedné sedlá Goletto di Cadino a Goletto Gaver, a spúšťame sa k jazeru Idro. Pri jazere značka stale upozorňuje na zatvorený prechod medzi sedlami Passo del Maré a Passo Maniva, a preto sa o výstup ani nepokúšame, a rozhodujeme sa pre presun do Dolomitov, severo-severovýchodným smerom. V dusnom počasí sypeme cez Tione di Trentino, ale už kúsok za ním nás opäť zastavujú lejaky. Čakáme asi 2 hodiny v motoreste na zlepšenie, a keďže sa nekoná, pokračujeme v lekaju až do Trenta, a ďalej na východ po rýchlostnej ceste č.47 dolinou Val Sugana. Prietrž mračien nabrala také rozmery, že sme navzájom stratili, a strácame i ďalší čas čakaním na seba i zlepšenie počasia.

Bezvýsledné čakanie na zlepšenie počasia – diaľnica vo Val Sugana

To druhé neprichádza, a preto z Borgo stúpame na dnešnú poslednú métu, horský priechod Passo del Manghén. Manghén je takisto moje obľúbené sedlo, ale dnes je to jeden z mojich najdobrodružnejších výstupov vôbec: kosa, prietrž mračien, a v absolútnej hmle viditeľnosť tak 3m. Kto pozná uzučkú cestu južnej rampy Manghén, vie o čom hovorím.

Passo Manghén – už sme ho zažili aj v príjemnejšom počasí…

V sedle sa lejak mení na dážď, takže si neodpustíme aspoň zopár premočených záberov…a potom už len hor´sa do doliny, kde v Predazze nachádzame celkom slušný (hore spomínaný) penzión, ako jeden z mála otvorených.

14.6.2007

Predazzo – Passo Rolle 1970m – Passo Valles 2033m – Falcade – Cencenighe – Caprile – Passo Giau 2233m – Cortina d Ampezzo – Passo Tre Croci 1809m – Auronzo di Cadore – Sella Ciampigotto 1790m – Sella di Razzo 1760m – Forcella Lavardet 1542m – Prato – Comeglians – Paluzza – Plöckenpass 1357m – Mauthen – Gailberg Höhe 981m – Oberdrauburg – Lurnfeld – A10 – Katschberg Höhe 1641m – Tamsweg – Haus Erika (19€ bez r.) 381km

Po niekoľkých dňoch skúseností s talianskymi hotelovými „raňajkami“ sme dohodnutí, že ak ani dnes na „švédskych stoloch“ nenájdeme aspoň parízer, donesieme si na stôl salámu z kufrov. Milan ma ale už z diaľky víta pokrikom: „ty vole, maso!“ Takže vzápätí vcelku dobre naladení vyrážame v ústrety Dolomitom. Začíname zachádzkou na Passo Rolle, kde sa chceme pokochať výhľadom na hrebeň, ktorému dominuje Cimon Della Pala (3184m), nazývaný aj „Matterhorn Dolomitov“.

Passo Rolle a Cimon Della Pala

Počasie sa ale kazí už dopoludnia, spúšťa sa hmla, a tak sa po márnom pokuse vyštverať sa na Passo della Costazza (odbočka z prvej zákruty pod Passo Rolle) praceme späť, aby sme aspoň prešli nejaké tie kilometre síce bez výhľadov, ale aspoň po suchom asfalte.