Veľký alpský porovnávací test - 3. časť - Elitné dvojvalce

Preto keď si ešte nečítal predchádzajúce dve časti, miestami sa ti budú zdať naše názory zvláštne, odporúčame vrátiť sa a začať s čítaním od prvej časti.

Kým v prvej časti sme porovnávali naháče a v druhej priamych konkurentov Strom a Transalp, teraz tu máme dva stroje, ktoré takpovediac stoja na opačnej strane bariéry... Legendárneho bavorského dobrodruha proti turistickému motardu z Rakúska... Zostávame však stále v Alpách na malom víkendovom výlete naľahko.

BMW R1200GS Adventure

Hmm. Naľahko. Pri pohľade na tohto obra to vyznieva trochu smiešne, navyše treba povedať, že kufre vôbec neboli prázdne. Ale tomuto cestovateľovi toto vôbec neprekáža, ba priam naopak. Často sa ľudia priam bezhlavo ženú za nízkou hmotnosťou, tá má však svoje výhody u superšportov alebo v teréne, ale rozhodne nie u turistov. Nie je nič horšie ako poriadne nabaliť a zaťažiť ľahkú mašinu, ktorej jazdné vlastnosti sa potom tak rapídne menia. Potom ani neprekvapí, že na diaľkovú turistiku sú obľúbené stroje ako Pan, FJR, RT alebo aj Goldwing, ktoré jazdia rovnako skvele bez ohľadu na množstvo zátaže. Ale to som poriadne odbočil.

Adventure je motorka, ktorá vzbudzuje rešpekt. Je tak trochu prerastená v každom smere. Napriek tomu sa suchá hmotnosť ustálila len na hodnote 223 kg, čo je dokonca menej ako predchodca v štandardnej verzii. Keď však naplníš 33 litrovú nádrž, hneď si za hranicou 250 kilogramov.

Adventure bola aj motorka, na ktorú sa všetci chalani pozerali tak trochu cez prsty. O to viac som bol zvedavý na ich dojmy. V mojom prípade sa nejednalo o žiadne prekvapenie, keďže boxera (aj keď krotkejšieho) mám doma v garáži. Adventure sa oproti klasickej verzii, ktorú sme testovali, líši zdvihmi väčšími o 2 centimetre, samozrejme veľkou nádržou a modifikovanou kapotážou, vyšším plexi a modifikovaným sedlom. Testovaný model bol navyše vybavený padacími rámami s doplnkovými svetlometmi, kuframi, elektronickým nastavovaním podvozku ESA, samozrejme ABS a protipreklzovým systémom ASC.

Vráťme sa ale späť na bojové pole, teda alpské zákrutky, medzi šesticu strojov. GS vytŕča rozmermi a dostáva sa jej posmeškov typu: „Zraz autobusov je dole pod kopcom“ a podobne. Iná je však situácia keď naháňam chalanov na ľahkých strojoch. Idú predo mnou, pred zákrutou plné brzdy, správne podradiť, vysadnúť, zalomiť a s plynom na výjazde... Na GS sa nič také nedeje, brzdovú páčku treba pohladkať, ľahkým pohybom naznačiť smer a motorka sa sama nakloní do zákruty a drží ako prikovaná. Podraďovanie nutné nie je, keďže ťahá pekne od podlahy. No niekto by aj povedal, že je to nuda, držať s nimi krok, rozhodne to ale nie je problém pre túto strojovňu. Darmo, podvozkové komponenty telelever a paralever sú už notoricky známe a používané nejaký ten piatok.

Poďme k motoru. Napriek tomu, že graf vraví o jasnej nadvláde GS-ky nad konkurenčnou KTM (v celom spektre otáčok okrem špičky – teda za obmedzovačom), má do toho čo hovoriť aj sprevodovanie a hmotnosť stroja. Veď už pred hranicou 2000 otáčok má jazdec k dispozícii takmer 60 Nm a táto hodnota stúpa. Tak je aj GS sprevodovaná skôr do pásma stredných otáčok, čiže takých, kde sa KTM ešte len začína zobúdzať. Je to predsa len turista, takže bol navrhnutý na niečo iné ako športovú jazdu. Povedať, že je slabá by som si nedovolil, ale je to skôr ťahúň ako športovec.

Vzhľadom na cestné obutie som si off-roadu veľa neužil a nemohol som „neochutnať“ aspoň nejakú tú šotolinku a pár driftov. GS je enduro a svojou stavbou umožňuje jazdu v stupačkách bez prikrčenia narozdiel od Transalpu a Stroma kde stojíš prikrčený. Mne osobne by však rozmery stroja pri vážnejšom off-roade prekážali, nádrž pretŕča, plexi zavadzia. V teréne som tiež ocenil možnosť vypnúť ABS, ale aj protipreklzový systém. To bolo prekvapenie, keď som chcel driftovať a akosi to nešlo... Veru, systém obmedzuje výkon motora, aby nedochádzalo k preklzu pri zrýchľovaní.

Záverom teda poviem, že GS je motorka, ktorá bola určite navrhnutá na viac ako len víkend v Alpách. To však neznamená, že jej majiteľ si to tam neužije aj s kamošmi na ostatných typoch motoriek. Tak ako je podľa mňa nezmysel kúpiť superšport a nevytiahnuť ho pár krát do roka na okruh, tak je hlúposť kúpiť GS na vozenie sa okolo komína a nedopriať mu trip hodný jeho mena – čiže Adventure – Dobrodružstvo. Tak dovidenia na cestách necestách priatelia...

KTM 990 SMT

Iná potvora, to bolo najčastejšie pomenovanie tohto maskovaného motarda v našom teste, keď z neho zosadal ktorýkoľvek z jazdcov. Dodnes si spomínam na moje rozčarovanie, keď v Miláne spod plachty vyskočila SMT. Iba som krútil hlavou, čo za nezmysel tí Rakúšania zas vymysleli...

O tom, že to nie je celkom tak, som sa presvedčil už v máji, keď som mal prvú možnosť SMT vyskúšať. Začnem skvelým posedom a pohodlným sedlom, načo nie sme bežne u KTM zvyknutí. Potom je tu predná kapotáž (ktorú ladili v aerodynamickom tuneli) s nízkym plexi štítom, ktorý ale odvádza skvelú prácu, zabudované držiaky kufrov a nosič batožiny. Skvelá výbava na turistiku. Trochu len zamrzí prístrojovka, ktorá je rovnaká ako na celom modelovom rade a chýba jej napríklad palivomer.

Zvyšok motorky v sebe ale nezaprie „Ready to Race“ korene. Motor ostrý ako britva si pažravo pýta otáčky a sprevodovanie tomu zodpovedá. KTM nepozná kľudnú jazdu a núti jazdca točiť, kvaltovať a brzdiť. A keď sme pritom, radiálne Brembáče vpredu sú asi tým najlepším, čo si jazdec mohol priať. Jazda na SMT sa tak mení na záplavu adrenalínu a vďaka výkonu motora rozhodne aj kraľuje v našej šestici z pohľadu športovej jazdy. Je to proste mrcha, ktorú chce každý osedlať a krotiť...

SMT je jednoducho dvojité balenie zábavy a k tomu grátis turistické schopnosti. Rozhodne treba povedať, že to bolo to najšportovejšie čudo v našej šestici. Komu učarovali veľké motardy, ale chce sa niekedy previesť aj ďalej ako 200 km, a to pohodlne, prípadne aj vo dvojici, tomu SMT padlo z neba rovno do náručia. A neoľutuje. Možno aj pre toho, komu učaroval Adventure od KTM, ale pritom vie, že bude jazdiť len na asfalte, SMT môže poskytnúť viac výkonu a viac zábavy na cestnejšom podvozku a pneumatikách.

KTM 990 SMT

V Alpách sme mali celkom slušné motorky, ale len o jedinú bola fakt bitka. KTM 990 SMT. Ja som už vedel, o čo ide, tak som na ňu žiarlivo sadol pri prvej možnej príležitosti a zdrhol. :-) Jasné, že treba sedieť hneď pri nádrži a jasné že mám ruky pokrčené a predné koleso pod nosom. Je to podobné ako 950 SM čo bola pre mňa najväčšia bomba minulého leta, až na to, že u KTM platí, že čím novší motor, tým slabší spodok a tým ho treba viac točiť. Konkrétne táto potvora pod 3500 otáčok iba kašle a skutočne plynule jej môžem naložiť až nad 4000. Mäkšie pohodlnejšie sedlo potešilo rovnako ako väčšia nádrž alebo predný štít, ale stále to je tá istá živá potvora osadená tuhým rámom a bezkonkurenčnými brzdami, ktorá si pýta adrenalín. Naložím tomu a kátéema vyrazí tak, že ju musím zovrieť kolenami – pokrčené ruky na to fakt nestačia. Prvá zákruta, SMT zložím pod zadkom a pridám – žiadny stres, lebo viem, že táto motorka ustojí ešte omnoho ostrejšie zákruty, ako si kedy dovolím. Je to potomok váženej rodiny oranžových supermotardov a toto dedičstvo nezaprie, ani keby na ňu náhodou hodil kufre. Inak tie kufre tam už držiaky majú, len na palivomer sa v KTM nejako zabudlo. Ale treba sa na to pozrieť z toho uhla, že sa nedá čakať od motorky, ktorá má v názve písmenká S a M, že to bude čistý turista.

Vchádzam na hrboľatý asfalt a motka pod plynom poskakuje ako splašená. Hááá, ale komu to vadí? Podvozok je geniálny, motor sa búri a stopa vedie presne tadiaľ kadiaľ chcem ja – cítim sa úplne bezpečne. Škoda že v prevodovke občas nájdem falošný neutrál.

Nakoniec musím povedať, že na kátéeme som sa v Alpách fakt vyblbol a nebolo to ani na chvíľu na úkor pohodlia, čo teda naozaj nie je bežná vec. Skvelý motor, výborný podvozok, perfektné brzdy a strášne veľa zábavy – to je KTM 990 SMT.

BMW R1200GS Adventure

Je to úplná turistická ikona. Zvládne všetko od dlhých diaľničných kilometrov cez kľukaté horské cestičky až po enduro trať. A každý ju chce, to je jasné. A táto je ešte vo výbave Adventure, takže vzbudzuje skutočný rešpekt vďaka povesti aj cene.

Sadám na to, štartujem a celé sa to zatrasie do strán. Hmm... zaujímavé je to pozdĺžne uloženie motora. Motor je dávno teplý, tak radím jedna, plný, dva, plný... prečo to nejde? Asi preto, lebo som na to sadol z Rakúšana a zmena hmotnosti je dosť cítiť. A prečo sa to pri nalození a ubratí tak strašne húpe? Zastavujem a dostávam vysvetlenie, že to sa nehúpe predok, ale zadok. Divné – celkom iné ako u normálnych motoriek. Namiesto toho, aby sa pri pridaní zdvihol predok, klesne zadok a pri ubraní zase zadok stúpne namiesto klesnutia predku. Telelever, paralever, kardan... Krútim nosom a hovorím si, že to chce čas a dám tomu ešte šancu. Páni z BMW asi vedeli, prečo na géeso namontovali ESA.

Na druhom zvezení sa ale scenár opakoval – motor je na takúto ťažkú motorku relatívne slabý a s lineárnym priebehom, veľká nádrž sa ťažko prehadzuje v horských zákrutách a sedlo je také pohodlné, že mám pocit že sedím na veľkom vankúši a strácam styk s motorkou. Na dialnice super, ale pre športovejšiu jazdu je vhodnejší lepší kontakt jazdca s vozovkou, takže vysoká hmotnosť a vankúš pod zadkom je tu len na príťaž. Smerovky sú samozrejme kapitola sama o sebe.

Už si to počul milión krát - naľavo je ľavá a napravo je pravá smerovka a ich vypínanie. Jak máš na to ale dočiahnuť keď krútiš plynom sa ale nedozvieš nikde. Vraj sa na to dá zvyknúť, ale, preboha, načo si zvykať na horšie, keď klasické bezproblémové ovládanie ľavačkou je už vymyslené? Naštastie myslím, že na to prišli už aj v BMW, nakoľko už teraz montujú na niektoré svoje nové modely klasiku.

Dosť bolo kritiky, musím priznať, že aj napriek svojej hmotnosti má motorka dobré brzdy, kardan je praktický a nenáročný a podvozok sedí v stope ako na koľajnici. V zákrutách sa géeso správa dokonale neutrálne a náklony vôbec necítiť. Kufre sú praktické a aj tá veľká nádrž tam kvôli niečomu asi bude. Ešte by to chcelo možno doinštalovať nejakú tú videohru, lebo za riadidlami to je celkom nuda. ...pokiaľ teda nejdem dosť rýchlo na to, aby som sa bál toho, že to niekde rozmlátim. Chcelo by to skúsiť nejaký terén. Aj keď v teréne by mi asi vadila výška stroja, ktorá spolu s jeho hmotnosťou dáva tušiť, že padáky sa budú celkom hodiť. To isté platí aj pri manévrovaní na mieste.

Zliezam, krútim nosom ešte viac ako prvý krát a skúšam prísť na to, prečo sa kolegom tak strašne páči. Zdá sa, že som tu jediný, kto potrebuje na motorke zažiť vzrušenie...

KTM 990 SMT

SMT - túto sezónu tak často spomínaná trojica písmen. Všetci boli zvedaví, čo to KTM pre nás poskladala. Keď si mám odpovedať sám, KTM vypustila na cesty draka. Na SMT-čku sa chcel počas testu voziť každý a všetci z neho zliezali s búchajúcim srdcom presne takým, aké bije aj v ráme motorky.

S týmto čiernym búchačom som mal tú česť už pred testom, a tak som nohu cez sedlo prehadzoval s vedomím, že chlapík mi zaspať nedovolí a neprestane, kým ma nezničí. Na neho platí iba riadne mu držať široké opraty, inak s tebou skutočne poriadne zatočí.

V priamom porovnaní malo SMT-čko motor, ktorý spomedzi šestice strácal dych ako posledný. Jednoznačne viac športový ako turistický "buket" motorky posúva jazdca sedlajúceho tento stroj do sféry "funšportu". Je tým pádom úplne jasné, že tento agilný člen je na našom alpskom workshope "Ako sa správne vyjašiť v zákrutách" správne.

K tomu, aby sa človek nebál vôbec zaradiť za jedna a vyraziť, je nutné dodať k výkonom nadupanému motoru aj tuhý rám, istotu poskytujúci podvozok a v neposlednom rade nabrúsené brzdy. To všetko mašina dostala a tak sa medzi zákrutami presúvame bleskovo, sme schopní bez stresu dobrzdiť z prvej kozmickej na zákrutou "predpísanú" rýchlosť, v náklone sa sústreďujeme na raketový výjazd a nie na to, kam do pekla mi motorka uskakuje. Koktail značkových komponentov bol namiešaný správne a prvotriedna kvalita poskytuje prvotriedny zážitok.

V našom teste ale aj cestujeme a tu sa natíska otázka: Nie je SMT-čko pri turistike čistým trápením? A veruže nie je. Nie každý je ochotný uveriť, že ten malý štít je postačujúci, preto sa veľa ľudí musí presvedčit samo. Aj ja som sa presvedčil aj keď v daždi by si tuhý fajčiar asi nezapálil tak ako v obývačke menom Goldwing. Posed je vzpriamený aj vďaka vyššie uloženým rajdom, takže chrbát športovo netrpí a zadok tiež nebudeš mať otlačený do tvaru sedla. SMT-čko má aj prípravu na kufre a tak ako aj všetky ostatné motorky okrem naháčov, aj táto mala chrániče páčok resp. ochranu rúk pred chladom vetra.

U testovanej KTM-ky športové "ja" ďaleko prevyšuje turistické "ja" a kvôli tomu je pre mňa napriek skvelým vlastnostiam víťaz niekde inde.

BMW R1200GS Adventure

Boxer legenda - to je to, čo si predstavím pri mene BMW R1xx0GS. Boxer je pre mňa elitár, stačia mi tieto tri slová BMW, SUBARU, PORSCHE. A jedného z nich tu teraz máme, dokonca nie hociakého - priamo Adventure. Asi všetko čo je na tejto motorke, je iné. A to rozdeľuje ľudí na tých, ktorí ju bezhranične milujú a tých, čo by ju bez mihnutia oka zhodili z útesu.

Prečo ju teda ľudia milujú? K motoru sa dá povedať, že je spoľahlivým spoločníkom, nenechá sa dlho prosiť a ťahá pekne od začiatku. Koníky sa postupne pridávajú až ich je nakoniec cez 110. Bavorský občan v našich službách sa nerád vytáča a je spokojný v nižších a stredných otáčkach. Charakteristické pre neho je zatrasenie do strán prenesené pri štarte do celej motorky, ale aj pomoc v teréne, keď môžeš mašinu po položení otočiť na hlave (valca ;-) ).

Ďalším fenoménom je podvozok v kombinácii telelever, paralever. Technológia, ktorá ti v súčinnosti s ESA (elektronický systém za jazdy nastaviteľného pruženia) poskytne komfort aj kontrolu. Podvozok je to, čo ma na GS-ku fascinuje. Je zážitkom s takýmto veľkým strojom pokorovať všetky typy ciest s takým prehľadom. Alpské zákruty, a bolo jedno či vracáky alebo dlhé tiahle, boli lahôdkou. Jazdec má istotu a na moje obrovské prekvapenie, váhu motorky nie je cítiť, čoho som sa pri tomto stroji vždy obával. Pri podvozku spomeniem kardan, ktorý by som osobne uvítal pri viacerých motorkách. Páči sa mi, že všetka jeho údržba spočíva iba vo výmene oleja aj to, že poskytuje možnosť letmého uchytenia kolesa.

Komfort jazdy zabezpečuje aj veľmi pohodlné sedlo, dobrý posed, ochrana pred vetrom veľkým štítom a inými plexi doplnkami.

Je ťažké pri tejto motorke hľadať negatíva, ale mnoho ľudí v takýchto situáciách spomína vzhľad, prípadne ovládacie prvky smeroviek. Osobne som pri prvom pohľade len sťažka hľadal spôsob ako motor naštartovať. Pri ovládacích prvkoch je to vec zvyku a ja som som "bol doma" veľmi rýchlo. Nie ľahko sa obhajuje dizajn na motorke, ktorá bola navrhnutá s ohľadom na praktickosť, ale myslím, že tu platí staré známe "je taká škaredá, že je až pekná".

Ako som už spomenul, tento bavor zvláda hodne ťažkú prácu a je na to patrične vybavený. Ale nemyslím si, že by bol nejako obmedzovaný alebo by obmedzoval ostatných v skupine rôznorodých motoriek, preto by som ho nezavrhoval ani na menší alpský výlet.

BMW R1200GS Adventure

O Bavorák bol v teste veľký záujem a nebolo jednoduché sa k nemu "dostať". Vzbudzuje rešpekt svojimi rozmermi a aj hmotnosťou. Otáčkomer sa pohybuje v číslach skôr typických pre autá ako motorky a na môj vkus bol Adventure na kľukaté cestičky priveľký. Ale stačilo sa povoziť za Awiom a človek mal dojem, že slajdre budú potrebovať aj hliníkové kufre, ktoré sa pri náklonoch nebezpečne približovali k asfaltu. Práve obrovské kufre vyzývajú nabaliť ich doplna a vyraziť niekde ďalej, nie iba 250 km od domu. GS-ko rozmaznáva svojho majiteľa chuťovkami, ktoré sa iných motorkách hľadajú iba ťažko. Mňa si však nepodmanilo. JA k tejto motorke nepatrím, nie ONA ku mne. Mne blízke motorky majú o niekoľko sto ccm a zopár kg menej.

KTM 990 SMT

Protipólom GS-ka bolo SM-T-éčko. Štíhla športová stavba, dobrý posed, ktorý pri turistickej jazde neunavuje. Vyššia stavba trocha vzbudzuje obavy pri náklonoch v zákrutách, ale dá sa to zvládnuť. Pre dobrých jazdcov nebude problém dať koleno. Samostatnou kapitolou je motor. Pod tri a pol mu to evidentne nechutí. Od štyroch tisícok je to už o inom. Záber motora je fascinujúci. Pravdou je, že SM-T-éčko malo popri najvýkonnejšom motore aj najvýkonnejšie brzdy. Na tejto motorke sa dalo pohodlne doviezť na miesto stretnutia a potom si v Kurvenreichu schuti zajazdiť.

BMW R1200GS Adventure

O kvalitách tohto stroja nemôže pochybovať nikto. Neskutočné cesty, ktoré mnohí podnikli práve na R1200GS Adventure, sú dôkazom kvality a spoľahlivosti. Táto motorka má všetko to, čo na cestu okolo sveta potrebuješ. Či sa rozhodneš pre alternatívu po cestách alebo necestách je už len na tvojej fantázii.

Mňa BMW oslovilo predovšetkým elektronicky nastaviteľným pružením - ESA, ktoré fungovalo na výbornú. Tento systém pracuje v troch režimoch - Komfort, Sport, Normal. Rozdiely v nastavení sú citeľné. Keď si chceš hýčkať svoj zadok ako v perinke na pohodlnom širokom sedle, ľavým palcom preklikáš na komfortné nastavenie. V tomto prípade necítiš takmer žiadne nerovnosti vozovky. Keď sa však dostaneš do prvých zákrut a chceš si užiť trošku športovej jazdy, voľba režimu s označením Sport je nevyhnutná. Bavor je hneď o čosi tvrdší, telelever vpredu a paralever vzadu prenášajú viacej informácií o povrchu, po ktorom práve ideš. Práve toto nastavenie bolo najčastejšie používaným v Alpách. Mód Normal dáva stroju neutrálne správanie a mne sa najviac osvedčil pri prechode mestečkami.

Oproti ostatným strojom v našom teste sa mi s GSkom jazdilo neskutočne ľahko s ohľadom na hmotnosť. Keď sa 256 kg ťažký plne natankovaný (33 litrová nádrž, 4 litre rezerva) kolos dal do pohybu, hmotnosť sa okamžite stratila. Manipulácia na mieste bola o inom. Na motorkách sa má síce jazdiť a nie motať sa na parkovisku, ale tento nedostatok Nemcovi ľahko odpustím.

Ešte sa musím vrátiť k tým zákrutám. R1200GS vo výbave Adventure vzbudzuje rešpekt, ale po pár zákrutách ťa osloví istotou, ktorú vyžaruje. Aj menej skúsený jazdec si s týmto strojom môže dovoliť relatívne veľa vďaka neutrálnemu podvozku. Koncom prvého dňa sa väčšina z nás v zákrutách kuframi výrazne približovala k asfaltu. Na žiadnej inej motorke z našej šestice som takýto pocit istoty nemal. GSo je geniálna motorka, na ktorej sa ťažko hľadajú nedostatky a vo svojom odbore si len veľmi ťažko hľadá konkurenta. Na krátky výlet do Álp a vozenie na ľahko sú však iné stroje podľa mňa vhodnejšie. Jedným z nich je práve KTM 990 SM-T.

KTM 990 SMT

Priznám sa, že na túto mrchu som bol zvedavý od momentu, kedy som videl prvú fotku. LC8čkový motor som poznal už z predchádzajúcich modelov. V našej šestici bol tým najtočivejším a najvýkonnejším nielen pocitovo, ale dokázali to aj merania na brzde. Jeho naladenie však zodpovedá viac označeniu SM (supermoto) ako pridanému písmenku T (travel). Každé pootočenie plynovej rukoväte zobúdza stádo tátošov vo véčkovej 990tke a až ťa pridvihuje držať motor tam, kde sa mu to páči najviac - vo vyšších otáčkach. Toto sa niekomu pri turistickom biku páčiť nemusí, ale mne to sadlo.

Po presadnutí z naháčov si človek pripadá ako na druhom poschodí (toto platí aj o BMWčku), riadidlá sú tiež o čosi vyššie. Takáto jazdecká pozícia si v zákrutách už nepýta vysadať, ale hrať sa s motorkou motardovým spôsobom. Sedlo nie je žiadna lavica, ale toľko pohodlia ako na GSku nečakaj. Tu sú priority nastavené na funfaktor. Zodpovedá tomu tuhý priehradový rám, ktorý je tradične vybavený pružiacimi komponentami od WP a fungujú naozaj spoľahlivo. Športovejšej jazde je prispôsobené tvrdšie nastavenie, ktoré je úplne ideálne na rakúsky hladučký asfalt, ale bez problémov si poradí aj s menšími nerovnosťami.

Použité brzdy Brembo boli jedinými radiálkami v teste a podľa toho sa aj správali. Keď na ostatných strojoch si ťahal brzdovú páčku dvomi prstami, tu, obrazne povedané, stačilo pomyslieť. Z pohľadu turistu, ktorý jazdí aj za dažďa a preferuje pocit bezpečnosti, je nedostatkom chýbajúce ABS, ale na takúto motorku potom nech radšej ani nesadá. Na poprdkávanie krajinkou bez športového ducha sú určené iné stroje.

Je jasné, že SM-T bolo stavané konštruktérmi, ktorí majú v hlave na prvom mieste "Ready to race" a potom ich niekto ukecal, aby mu na jeho motarda dorobili kapotáž. Niekomu v KTM sa to zapáčilo a z linky odvtedy zlieza toto geniálne vozidlo. K decentnej kapotáži treba dodať, že na svoju veľkosť dokáže kryť jazdca veľmi účinne. Pri výdatnom daždi, ktorý sme zažili cestou do Rakúska, sa však mokrým nohám nevyhneš.

SM-Téčko je môj jednoznačný víťaz vďaka skvelému motoru, športovo naladenému podvozku a najvýkonnejším brzdám. Ochrana pred vetrom je na môj vkus dostačujúca, nerád sa pozerám na horizont pred sebou cez vysoké plexi a predsa len na motorke potrebujem cítiť "vietor vo vlasoch". Čo však musím vytknúť, je absencia palivometra, ktorý je pri turistike základným pomocníkom a za cenu cca 11-tisíc eur by som prijal aj lepšie lakovanie niektorých dielcov.