Veľký alpský porovnavací test - 1. časť - Úvod a naháče

Dovolím si ešte raz pripomenúť tému nášho testu a to víkendovku, krátky alpský výlet. A na toto sú naháče ako stvorené. Tentoraz tu máme proti sebe nahú dvojvalcovú Kawu oproti turistickejšie zameranej štvorvalcovej Yamahe. Ktorá vyjde z tohto súboja lepšie?

Kawasaki ER-6n

Začnem ER6-kou. Treba povedať, že je to veľmi obratná motorečka s úzkou stavbou. Z našej šestice bola najmenšia, posed bol trochu športovejší ako na Diversione. Chalani trochu kritizovali prednú brzdu, na páčku bolo treba trochu viac zatlačiť, ale brzdný účinok u mňa bez sťažností. Čo mňa najviac bavilo na ER-ke bol motor. Dvojvalec pekne bubloce, má krásny chod, ťahá odspodu, ale nechá sa aj pekne vytočiť. Je to proste živá motorka a jazda na nej je obohatená o zábavu a emócie.

Podvozok zvládal alpské nástrahy s istotou, najlepšie na úplne kvalitnom povrchu. ER-ka dobre jazdila aj naložená batožinou a zvládla aj diaľničné presuny napriek chýbajúcej kapotáži. Pokiaľ ide o alpské jazdenie, tak kapotáž absolútne nechýba, keďže sa nejazdí vo vysokých rýchlostiach, ale skôr štýl brzda, plyn, ľavá, pravá.

Yamaha XJ6 Diversion

Naopak Diversion s polokapotážou sa hneď tvári turisticky, posed je pohodlný a kapotáž s plexi sa postará o "bezvetrie" pre jazdca. Štvorvalec je utlmený Fazer. Netreba od neho očakávať brutálny výkon, ale z pohľadu turistickej motorky je tam koníkov dostatok na svižnú jazdu. Oproti ER-6 sa mi motorický prejav, ktorý je úplne lineárny, zdal trochu nudný. Niekedy je ale nutné dať motorke šancu a keď som sa na Diversione odviezol súvislých svižných 50 km čisto po alpských zákrutách zmenil som názor. XJ proste potrebuje iný prístup, trochu vyššie otáčky a potom sa dostaví aj poriadna porcia zábavy.

XJ trochu prekvapilo teplom, ktoré motor produkuje a smeruje rovno do jazdcovho rozkroku. Počas teplých letných dní to nie je nič príjemné. Takisto prístrojovka nepôsobí vôbec turisticky a kontrolky na nej boli ľahko prehliadnuteľné. XJ je tak univerzálnym naháčom na každý deň a výlet v alpách zvláda s ľahkosťou gentlemana.

Z tejto dvojice u mňa o chlp vyhráva ER6, hlavne preto, že dvojvalce viac sedia môjmu jazdnému štýlu.

Kawasaki ER-6n Na erku som mal možnosť sa povoziť už pred pár mesiacmi a prišlo mi to ako veľmi živé a aj tak veľmi príjemné vozenie. Maličká motorka v porovnaní so všetkými tými endurami, čo sme tu jazdili mohla celkom zamiešať kartami. Tuhý a hravý podvozok mi na tejto ľahkej motorke prišiel ale možno trochu nečitateľný a kvôli posedu v predklone trpeli viac zápästia. Motor je výborná devíza tohto stroja, len škoda, že tie vibrácie v sedle, rajdoch aj v stúpačkách sú také výrazné. Veľmi sa mi ale páčil jeho prejav – aj keď je dostatočne dravý, pri nízkych rýchlostiach je krásne ovládateľný bez trhania. Dokonca musím povedať, že som ešte nikdy nejazdil na striekačke, ktorá má taký jemný nástup z brzdenia motorom do záberu. Veľmi príjemná je táto vlastnosť hlavne pri otáčaní a v ostrých zákrutách, do ktorých sa podarí vojsť so zavretým plynom. Veľké mínus ale dostávajú brzdy. Majú dlhý nástup a navyše sú aj dosť slabé, neznamená to ale, že to nebrzdí, len si na ne treba zvyknúť a na rozdiel od všetkých ostatných testovaných motoriek stláčať celou rukou. Nakoniec to celé vypálilo tak, že erka je motorka skôr do mesta ako na dlhšie jazdenie a aj cez vysokú úroveň hravosti má niektoré nedostatky.

Yamaha XJ6 Diversion Yamaha mala štartovaciu pozíciu s dvomi bonusmi. Jednak to bol jediný štvorvalec v teste a jednak nad ňou spočiatku každý ohŕňal nos. Čo ja viem prečo. Že vraj to slabo brzdí a ťažko ide do zákrut a vlastne to ani nejde. Tak som sa naštval a kým ostatní fotili, zobral som erku čo sa každému tak strašne páčila a odjazdil s ňou nejaké zákruty. Zaparkoval som ju vedľa Diveržny, presadol a išiel do tých istých zákrut. A rozdiel? Diveržna jednoducho sedela omnoho krajšie, posed bol komfortnejší, štvorvalec ma krásne vytiahol bez zbytočného radenia z každej zákruty a brzdy aj keď nie sú top, sú stále o dosť lepšie ako na erku. To bolo v piatok a do nedele prišiel každý z nás na to, že Diversion je motorka s dobrým podvozkom, točivým motorom a účinnou polokapotážou. Diveržna si proste dokáže získať svojho jazdca.

Tak toto je presne moja kubatúra. Motorky, ktoré nedisponujú šialeným výkonom, dajú sa zvládať za všetkých situácií. Presne takto sa mi to pozdáva. Do Rakúska som išiel s tým, že sa rozumne zabavím. K tomu v mojej reči priraďujem maximálny výkon 80 koní a tomu zodpovedajúcu podvozkovú a brzdovú výbavičku. ER-6ka a rovnako aj Diversion sa cenou pohybujú na úrovni 7 tisíc Eur. Za tieto peniaze dostaneš v oboch prípadoch spoľahlivý japonský stroj, ktorý bez problémov zvládne ľahkú turistiku, prepletanie mestom a kratšie výjazdy po okreskách budú tvojou najväčšou pasiou.

Napriek tomu, že sa mi veľmi páčia dvojvalcové "véčka" a ich charakteristika, milo ma prekvapil točivý motor v Diversione. Je fakt, že väčšiu zábavu si človek užije na radovom dvojvalci od zelených, ale miernejšia verzia Fazera ma neustále nútila držať motor v otáčkach ako na nejakom dvojtakte a užíval som si každé jedno kvaltovanie. Pri striedaní rôznych typov zákrut bolo toho radenia až až. Prevodovka zvládla všetko na výbornú. Kvalty zapadali presne a s primeranou silou, za celý čas som netrafil jeden falošný neutrál. Radenie na Kawe taktiež nebolo nočnou morou, ale na radičku bolo nutné vyvinúť mierne väčšiu silu.

Diviemu sedia skôr dlhšie a tiahlejšie zákruty, v ktorých dobre drží stopu a vzhľadom na mäkší podvozok ho nerozhodí ani menšia nerovnosť. Tu vidím výhodu oproti až príliš tvrdej ERke, ktorú bolo radosť preklápať v pomalších pasážach s kvalitnejším povrchom, kde XJčko mierne zaostávalo.

Čo sa týka bŕzd, tak víťazom z dvojice šesťkilových nakedov je u mňa Yamaha. Nemám rád, keď musím brzdovú páčku stláčať viacerými prstami a navyše väčšou silou. Nástup brzdného účinku na ER-6n bol na môj vkus až príliš pozvolný. XJčko s "noname" čelusťami vpredu tiež nemôže veľmi machrovať, ale predsa len som mal na tomto stroji o niečo väčšiu istotu.

Na červenú súťažiacu v našom rozstrele som sa osobne tešil viac ako ktokoľvek z redakcie a bol som zvedavý, ako obstojí práve kvôli tomu, že v mojej garáži parkuje staršia predchodkyňa z rady XJ vyrobená v roku 2001. Priznám sa hneď na začiatku, že som od nej čakal niečo iné. Jednoznačne sa nám oproti staršej verzii pobrala športovejšou cestou. Točivý motor z Fazer-a naladený pre začínajúcich jazdcov hlavne svojim priebehom výkonu, tuhší podvozok, tvrdšie sedadlo aj celkový posed, to všetko sú veci, ktoré ťa budú jednak lákať k ostrejšej jazde a po druhé trochu odraďovať od dlhých presunov kvôli ponúkanému pohodliu, ktoré je veľmi ovplyvnené aj teplom stúpajúcim od motora do rozkroku jazdca.

Kawa je od začiatku v mojich očiach fun bike. Nemá vôbec žiadne postranné úmysly. Posed, podvozok aj prejav motora presne zapadá do scenára bláznenia sa v zákrutách afaltovej stuhy. Áno motor je to hlavné, čo ma oslovilo a nevadia mi ani vibrácie, skôr by som bol sklamaný, keby tam neboli. Na moje prekvapenie sa ER-ka nechá vytáčať, ale spacifikovaný Fazer motor s výkonovou charakteristikou elektromotora z toho určite nikdy nebude. Tvrdého bojovníka zo seba robí aj podvozkom, ktorý je dosť tuhý a treba ho kontrolovať, lebo ťa prekvapí, keď to budeš najmenej potrebovať. Sám som mal tú skúsenosť, keď mi zadné koleso na nerovnosti v zákrute odskočilo.

Keď teda mám určiť osobného favorita, z prvého výkladu si vyberám Kawasaki ER6-n a pre súperov šijací stroj Yamaha.

ER-6n vs. Divie

V porovnaní s ostatnými strojmi v našom teste sú XJ6 Diversion a ER-6n „motorečkami“. Vysvetlím: S mojimi 190 cm som si na nich pri deklarovanej výške sedadla 785 mm pripadal ako na minibajku. Pri presune z Álp na Slovensko sa mi ušla ER-6n. Po asi hodine a pol (turistiky) som mal zalomené nohy strnulé a nedokrvené. Príčinou bola pre mňa malá vzdialenosť medzi sedadlom a stupačkami. Po presadnutí na KTM-ku sa všetko obrátilo k lepšiemu. Takže vyššie postavy a turistika to tu rozhodne nejde dohromady. Úplne iné to bolo v kopcoch. Športovejší posed a ergonómia lákajú v zákrutách vysadať, na rovinkách sa prikrčiť (pri Yamahe je aj vcelku za čo), pred zákrutou sa vystrčiť a pri brzdení sa oprieť do riadidiel.

Pri aktívnej jazde nemajú nohy čas tŕpnuť. Yamaha padla jazdcom, ktorým vyhovujú vysoké otáčky. Až keď mala svoje "točky" bolo cítiť "krútiak". Na Kawe sa sila motora prejavovala oveľa skôr a z výfuku dvojvalca vychádzal príjemný zvuk. Kritiku si zaslúži prístrojovka Kawy. To, čo sa tvári ako dominantný otáčkomer je v skutočnosti rýchlomer a pod ním je LED-kový otáčkomer s pribúdajúcimi paličkami. Dá sa na to zvyknúť, ale... Podvozok Yamahy je naladený vcelku príjemne, neutrálne. Zato Kawasaki na trocha horšej ceste poskakovala, ale neodskočila. Na dobrom asfalte bol tvrdší podvozok plusom. Bral by som motor z Kawasaki, palubovku z Yamahy a výšku sedadla 82 cm. V tejto dvojici je škoda hľadať víťaza. Sú to hravé naháče strednej triedy a pri výbere môžu ľahko rozhodnúť aj sympatie pre jednotlivú značku.