JSA v krátkosti - časť 4.

Yamaha RD350

Mali rovnaký objem ako moja Jawa, ale tým podobnosť končila. Krásne uzatvorené červené rúrkové rámy, vodou chladené motory, liate kolesá, kotúčové brzdy vpredu aj vzadu, športové kapotáže a bojové farby. Na tento obrázok som nikdy nezabudol. Po nejakých 25-tich rokoch sa mi naskytla príležitosť, aby som si podobný stroj mohol postaviť doma. Mohol som si začať plniť chlapčenský sen. Neskoro, ale predsa.

Začal som znova pri Jawe. Kúpil som vrak s dokladmi. Z Jawy nakoniec zostal len TP a hlava riadenia s dvomi rúrkami smerujúcimi pod motor.

Dvojtaktom odzvonilo, a tak som mal predstavu, že do rámu umiestnim nejaký jednoduchý jednovalcový štvortakt. Ale do akého rámu? Vtedy prišlo vhod, že bývam iba pár kilometrov od motovrakoviska v Bučanoch. Ako sa neskôr ukázalo, bola to vďaka majiteľovi Marekovi šťastná zhoda náhod. Tu som kúpil vrak Suzuki GS 750 F bez motora. Načo by mi taký motor aj bol? Podstatné pre mňa bolo, že to malo prednú aj zadnú vidlicu, kolesá s brzdami a ešte nejaké veci.

Začala sa stavba. Mal som TP, kolesá, závesy a uzatvorený rám a’la Yamaha som si dorobil. Bol som si istý, že cez zimu zoženiem nejakú jednovalcovú Hondu alebo Yamahu s objemom cca 500 ccm a na jar vybehnem. Ale motor sa nekonal. Keď bola dobrá cena, technický stav bol žalostný alebo naopak. Nechcel som vyoperovať dobrý motor z dobrej motorky. Chcel som vrak s dobrým motorom. Na jar 2008 som mal motor z Dominátora. Doma som sa ho pokúsil pred montážou naštartovať, ale to sa mi nepodarilo. Dobehol ma darebák.

Honda "Dominator"

Hľadal som ďalej, až som narazil na totálku Pegaso 650. Motor bežal, ale to bolo všetko. Bral som ho bez váhania. Možno som mohol vtedy trocha zaváhať. Aprilka je vodník, chladič bol nepoužiteľný, elektrika – to bol neskôr samostatný príbeh, suchá olejová vaňa znamenala ďalší problém a aj s reťazou na pravej strane som si užil svoje. Ale mohol som pokračovať. Zázrak bol, že vodník sa mi zmestil do rámu určeného pre vzducháč.

Tušil som, že nemám čas ani schopnosti na vlastnú tvorbu dizajnu kapotáží. Pred rokmi som to skúsil, ale stálo ma to veľa času a námahy. Hlina, modelovanie, laminovanie na pozitív, potom laminovanie do negatívu, lámanie formy, lebo to nešlo von... Hľadal som schodnejšiu cestu. Kúpiť niečo hotové, schopné, prispôsobiť to.

Výsledok je vidieť. Viem, že to nemôže ohúriť, o to mi ani nešlo. Chcel som si splniť chlapčenský sen. Červený uzatvorený rám, dobrý motor, ten môj je navyše vodník, jednoduché kapotáže ako z 80-tych rokov, biela farba s bojovými Yamaha farbami, liate zlaté kolesá, kotúčové brzdy, otáčkomer... Dnes viac než samozrejmé, ale vtedy...

Prestavba mi nakoniec zabrala tri zimy. U Mareka na vrakovisku v Bučanoch som bol nejednu sobotu prvý zákazník. Bez jeho pomoci by som bol ešte stále v pivnici. Zohnal mi toľko dielov za dobré ceny, že sa to nadá vyrátať. Marek, alebo Fafo, ďakujem.

Poďakovať sa musím aj pánom majstrom z VIPERU. Aj keď firma sa už venuje iným aktivitám, majiteľ mi odporučil chlapíkov, ktorí sa postarali o to, aby sa zvod poprepletal tadiaľ, kadiaľ som mu ja vymyslel cestu. Myslím, že výsledok ich práce je skvelý.

Elektroinštalácie sa zhostil môj sused. Spolu so schémou som mu káble priniesol v kartónovej krabici. Ako mi neskôr prezradil, po týždni práce po večeroch, keď mu nešlo doladiť základ s Pegasa s komponentami z iných strojov, už nakladal všetko do krabice, že mi to vráti, keď to začalo všetko fungovať. Bez jeho pomoci...

Pár motoriek som si nalakoval sám, na dvore, ale to bývalo v lete. Teraz to vyšlo na zimu. Oslovil som dvoch chlapíkov v Trnave. Myslím, že svoju prácu odviedli profesionálne.

Polepy mi robil šikovný grafik, tak isto z Trnavy, podľa mojich požiadaviek.

Keď to zosumarizujem, na prestavbe som odpracoval asi 800 hodín plus práce, ktoré som si nevedel urobiť sám. Kto prestavbu alebo stavbu raz skúsil, vie o čom píšem. Kto nie, tomu to nevysvetlíš.

Na jar sa to pokúsim rozhýbať. Uvidíme, ako to bude fungovať... Pokúsim sa presvedčiť Tina, aby mi to tvrdo otestoval a skritizoval. Cacao mi to už nafotil.

Špeciálne poďakovanie patrí rodine a zvlášť manželke. Tri roky trpezlivo znášala všetok ten rámus, čo sa ozýval z pivnice. Bolo to o to horšie, že obývačka je priamo nad miestnosťou, kde som to všetko páchal. Jediné obmedzenie bolo, že po 22. hodine som musel zachovávať nočný kľud.

Takto vyzerala

Na „odhalenie“ sa môžete tešiť už o týždeň.