Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 4/11

5. deň, 29.7.2003 (utorok): Cortina d’Ampezzo – Pso. Di Falzárego (2117 m.n.m) – Arabba – Pordoi Joch (2239 m.n.m) – Canzei – Vigo di Fassa – Karer pass (Pso. Di Costalunga) – Birchabruck – Pso. Di Lavaze – Cavalese – Aldein – Birchabruck, 177 km

Ráno sa budíme do optimistického rána. Neprší a aj oblačnosť sa trhá. Dnes by sme sa mali dostať do Birchabruck-u malej dedinky pri Bolzane, kde bývajú Jarovi známi a kde by sme mohli pár dní prespať. Musíme sa tam však dostať do 13-tej, lebo potom odchádzajú do práce. Všetko je však mokré a nevyzerá, že by sme to mohli stihnúť. Preto mi Jaro dáva adresu, vysvetľuje cestu a o 10:00 ho vyprevádzame, aby šiel ubytovanie zaistiť.

Ráno v kempe Olympia, Cortina D'Ampezzo

My meníme tábor na sušiareň a pomaly balíme čo sa dá. Kemp bol dobre vybavený a tak fény pomáhajú pri sušení rukavíc a topánok. Ja som včera ako jediný došiel suchý (okrem Soni samozrejme). Na svedomí to má obyčajná gumená dažďovka z Luisa poctivo upevnená lepiacou páskou okolo čižiem a igelity z benzínky natiahnuté na rukaviciach. Okolo 12:00 sme aj my pripravený vyraziť. Neviem sa ani dočkať, však dnešná trasa nás dovedie na naše prvé Talianské passy.
Najprv prejazd nádherným mestečkom Cortina d’Ampezzo. Navigácia je tu ľahká, pokiaľ viete na aký pass idete. Passy su tu všade vinikajúco značené. Držím sa šípky na Pso. Di Falzárego a cesta začína pomaly stúpať nad mesto. Ešte sa čakáme, či všetci odbočili správne a už sa aj s Beďom trhám z kolóny a vychutnávam jazdu. So stúpaním sa dostávame z pásma lesa a naskytujú sa nám vynikajúce výhľady. Nechce sa mi však zastaviť, prerušiť jazdu a tak ukrajujem ďalšie a ďalšie zákruty. Stojíme až na veľkom parkovisku tesne pod vrcholom passu a fotíme.

Klesanie z Pso. Di Falzárego

Druhá strana passu je azda aj krajšia. Cesty zarezané do horského terénu. Jeden vracák je dokonca celý vyrezaný v skale ako tunel. Klesanie nás znovu privádza do pásma lesa s neskutočným počtom serpentín a do mestečka Arabba. Tu pokračujeme na Pordoi Joch. Tento pass ma prekvapil neskutočne dobre rezanými a klopenými serpentínami. Bola radosť tam jazdiť. Škoda len cyklistických pretekov Giro d’Dolimity, ktoré tam práve prebiehali. Stúpali sme totiž pomedzi množstvo cyklistov. Na vrchu máme dosť času, čakáme na Peugeot, ktorý ide cyklistickým tempom.
Klesáme znova v doprovode cyklistov. Našťastie pred Canzei odbočujú na Sella Joch. V Canzei sa pokúšame natankovať, ale pumpa je samobslužná. Všetci máme benzínu dosť, len beďova VTR-ka je akosi smädná. Pokračujeme teda ďalej s istotou 5 l benzínu ktoré sa vezú v bandaske v Peugeote.
Cestou Soňa míňa neprehľadnú odbočku na Vigo Di Fassa a tak ide beďo za ňou. Cestou späť ešte natankovali do VTR-ky a tak môžeme v pohode pokračovať ďalej. Ideme ešte cez Karer pass (Pso. Di Costalunga), nádherný lesný pass s krásnym jazerom a neustále klesáme. Pred cieľom cesty ešte dosť často stojíme a snažím sa vysomáriť z mapy a smerových tabúľ. V tejto oblasti majú všetky názvy v dvoch jazykoch, po nemecky a taliansky, takže je to dosť chaos. Nakoniec v pohode triafame do Birchabruck-u (Ponte Nuova), dokonca nachádzame správny dom. Felícia z Popradu naznačuje, že sme tu správne. Jaro nás už víta. Po ubytovaní plánujeme ešte malý výlet do okolia. Ces passo Di Lavazze, Cavalese a Aldein späť. Peugeot ostáva tentoraz zaparkovaný a Soňa sadá na beďovu VTR-ku.
Ja som pre zmenu nechal mapu na izbe a tak je tu jediný navigátor Jaro. Samozrejme sa strácame (keď sme zastavili aby sme vytiahli kameru) a tak Ja, Dadi, beďo a Soňa blúdime. Pýtam sa miestnych na cestu a zlepšujem tak svoje znalosti z taliančiny (ruky a nohy :-))) ) Nakoniec nachádzame správnu cestu a do cieľa prichádzame dokonca skôr ako zbytok partie. Oni vraj blúdili inde ako my :-)))

Pordoi Joch