Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 2695 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28562
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (17009)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11553)
Diskusia Diskusia k článku (51)  [Verzia pre tlač] Tlač

Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 3/11

 Zdieľať

Pridané: 30.09.2003 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 30067 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

4. deň, 28.7.2003 (pondelok): Kaprun – Grossglockner Hochalpenstrasse - Edelweiss spitze (2577 m.n.m) – Lienz – Toblach Dobbiaco – Cortina d’Ampezzo, 206 km

Toto mal byť deň D. Na Grossglockner som sa veľmi tešil. Ráno je však ponorené v hmle. Okolité kopce nieje ani vidieť. Aspoň neprší. Pomaly balíme. Zdá sa, že počasie sa vylepšuje, balíme rýchlejšie. Ešte nakupujeme potraviny v Bille (niečo na grill) a vyrážame. Trošku blúdime v Zell am See. Cesta sa zužuje, začína mierne stúpať, asfalt je suchý a tak jazdíme. Zastavuje nás oprava cesty, horolezci uvoľňujú podozrivé kamene z brala nad cestou. Na mýtnici platíme 17 Eur za moto (26 za auto) Cesta je fajn, trochu veľa plechoviek, ale dá sa. Stojíme na prvej väčšej vyhliadke. Je tam veľká panoráma s názvami okolitých vrchov. Z každého z nich stekajú potoky do veľkej doliny ktorá je pod nami.

 Mýtnica pred Grossglocknerom
Mýtnica pred Grossglocknerom

Idem ďalej, chcem zastaviť a spraviť si foto v jednej zákrute. Kým vytiahnem foťák už sme v mraku. Škoda Každá zákruta je tu očíslovaná a tiež je tam nadmorská výška. Tá stále len stúpa. Žiaľ s tým pribúda aj vlhkosť a začína aj kropiť. Prichádzame na križovatku, odbočujem doľava na Edelwiess spitze. Mávam aj na ostatných, žiaľ Braňo si ma nevšimol a šiel ďalej. Na vrchol idú len motorky. Asfalt vystriedali mačacie hlavy, cesta uzučká a strmá. Hore je malé parkovisko. Časť je vyhradená len pre motorky. Fotíme sa aspoň pod ceduľkou s nadmorskou výškou (2577 m.n.m). Výhľad je odtiaľ isto fantastický. Opatrne ideme dole a pokračujeme ďalej. S klesaním sa znovu dostávame z mrakov a tak môžeme fotiť. Dokonca aj cesta trošku schne, dá sa aj zajazdiť.
Na kruhovom objazde sme sa znovu všetci stretli. Ideme ešte na vyhliadku Franz-Jozefs-Höhe. Cesta stále suchá. Hore je veľké poschodové parkovisko. Motorky parkujeme vonku a ideme sa pozrieť na ľadovec. Je veľký ale aj dosť špinavý od blata. Fotím sa pod slovenskou vlajkou, avšak vietor ju nechcel napnúť. Začína pršať a tak sa pomaly poberáme. Ako posledný naťahujem aj ja dažďovku. Nohavice dažďovky sťahujem lepiacou páskou. Utekáme pred dažďom. Už by sme aj privítali nejakú dlhšiu zastávku, niečo zjesť, dať si kávu, ale nedá sa. Dážď nás stále dobieha. Z Grossglockneru teda odchádzam sklamaný. Počasie si v Alpách nevyberiete. Aspoň mám dôvod sa tu niekedy vrátiť. Určite to totiž stojí zato.

 Stúpanie na Edelwisspitze
Stúpanie na Edelwisspitze

S dažďom v pätách sa tlačíme smerom do Talianska. Na benzínke sa dohadujeme čo ďalej. Čakať, alebo pokračovať. Nikomu sa v tomto počasí nechce kempovať a tak volíme cestu. Ešte naťahujem igelitové rukavice na moje kožené. V Silliane tankujeme doplna posledný lacnejší rakúsky benzín a tlačíme niečo do brucha. Hlad je veľký.
Hraničný prechod znova neexistuje. Akurát sa dostávame do zápchy, dážď sa mení v neskutočný lejak a s príchodom krúpou strácam nervy a začínam predbiehať kolónu. Nieje sa ani kde skryť. Našťastie dažďovka zatiaľ drží. Prichádzame na čelo kolóny. V strede cesty sú talianski Karabinieri. Cesta sa totiž zosypala. Motorkárov však pustili a tak ideme ďalej. Dostávam nepríjemný šmyk na obe kolesá a ani neviem ako som to ustál. Na ceste je totiž riadna vrstva ľadu, zišli by sa zimné gumy. Po cca 15. minútach jazdy zbadám benzínku a už aj odbočujem. Je zaplnená motorkármi, pomaly ani nieje kde zapakovať.
Beďo volá Soňi, že kde je. Stojí v kolóne a policajti sa ju snažia otočiť a vrátiť do Rakúska. Nakoniec sa jej podarilo predrať a približne po polhodinke brzdí na našej benzínke. Aj dážď pomaly ustal a tak pokračujeme ďalej. Cortina už nieje až tak ďaleko. Po ceste ešte skúšame kemp pri Toblacherskom jazere, neskutočná drahota. Pred Cortinou nachádzame kemp Olympia. Nikoho sa netreba pýtať, každý chce už zakempovať. Cena je prijateľná (12 Eur osoba, stan + moto) Rýchlo staviame stany na tvrdej kamenistej zemi a oplatilo sa. Spustil sa znovu riadny lejak. Naťahujeme v daždi celtu cca 2x3 m pod ktorou postávame a začíname grilovať. Večer sme teda príjemne zakončili vynikajúcou večerou. Okolo 22:00 ideme spať.

 Večer v kempe Olympia, grilovanie môže začať...
Večer v kempe Olympia, grilovanie môže začať...

< >

Pridané: 30.09.2003 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (51)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria