Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 7/11

8. deň, 1.8.2003 (piatok): Birchabruck – Canzei – Sella-Joch (2240 m.n.m) – Grödner-Joch (2137 m.n.m) – Pso. Di Valparola (2192 m.n.m) – Pso. Di Falzárego (2117 m.n.m) – Cortina d’Ampezzo – Tre Croci P. (1809 m.n.m) – Auronzo – Tollmezzo – Tarvisio – Faaker See, 323 km

Takže dnes odchádzame z hôr a smerujeme k moru. Na rozlúčku sme si však naplánovali ešte kopu passov a tak nám je jasné, že k moru hneď nedôjdeme. Rozhodujeme sa, že prespíme asi niekde v Taliansku alebo Rakúsku, aby sme nemuseli meniť Slovinské toliare.
Ráno ešte kupujeme našim hostiteľom veľkú hruškovicu, ktorú hneď ako správny Slováci otvorili a naliali nám na rozlúčku. Jednoducho sa nedalo odmietnuť. Vyrážame tou istou cestou ako sme sem prišli a za Canzei odbočujeme na Sella-Joch (2240 m.n.m). Z tohoto passu je nádherný výhľad na skupinu Sella. Na vrchole stojíme len chvíľu, nakupujeme klasické nálepky a pokračujeme ďalej.

Sella-Joch (2240 m.n.m)

Stojíme na vrchole Pso. Di Valparola (2192 m.n.m), kde sa nachádza stará pevnosť. Zdeno si ju zo záujmom pozerá zo všetkých strán, ja len zozadu. Tento pass sa vlastne napája do stredu Pso. Di Falzárego, ktorým sme už prichádzali a tak si ho prejdeme tentoraz opačným smerom a prichádzame do Cortiny.
Odtiaľ bez problémov triafame na posledný pass Tre Croci (1809 m.n.m). Veru veľmi sa mi odtiaľ nechce. Zbytok trasy sme naplánovali po obyčajných cestách, nie po diaľnicach. Tie sú neskutočne pokrútene, neustále v kopcoch a tak nenapredujeme veľmi rýchlo. Začína čím ďalej aj viac pripekať. Z prichádzajúcim večerom sa blížime k rakúskym hraniciam. Tu zažívam nepríjemne prekvapenie, ktoré mi pripravila moja CBR-ka. Odstavil som ju na parkovisku a čakám na ostatných. Prekvapenie prišlo keď došli a zrazu nemôžem naštartovať. Štartér sa nechce pretočiť, podozrievam baterku a tak ma roztláčajú. Mašina chytla bez problémov. Stojím na prvej benzínke a kupujem destilovanú vodu. Baterka je skoro prázdna a tak ju dopĺňam. Akosi som túto časť údržby zanedbal. CBR-ka chytá okamžite a tak môžeme s kľudom pokračovať ďalej.

Pso. Di Falzárego, tesne pred Cortinou...

Cez hranice (opustené) prechádzame so “suchými“ nádržami a tešíme sa na lacnejší rakúsky benzín. Zároveň sa na benzínke pýtam na najbližší kemp. Poradili mi Faakerské jazero, vraj je tam kempov dosť. Sadáme na mašiny a čoskoro sme v prvom kempe. Je pekný, ale ceny sa nám zdajú privysoké. Keďže máme ešte dosť času a celé jazero je obsiate kempami vyrážame ďalej. Hneď druhý kemp, po chvíľke zaváhania, berieme. Máme jeden voľný flek, hneď pri jazere, v pohode sa tam vošiel Peugeot aj všetky moto a stany. Otužilci hneď vyskúšali vodu v jazere a tí ostatný nakúpili niečo na gril alebo skočili na pivo. Inak tento kemp bol jeden z najlepších v akých sme boli. Služby boli na vynikajúcej úrovni, sprchy (sólo boxy, stačí nastaviť teplotu), umývarky, všetko na fotobunku, dokonca aj fény. Je to dokonca kemp, v ktorom bol európsky 7-dňový zraz motorkárov – European bike week 2003.

Faaker See

Večer si ešte vychutnáme krásny západ slnka do jazera a môžeme ísť spať.