Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 8/11

9. deň, 2.8.2003 (sobota): Faaker See – Wurzenpass (1073 m.n.m) – Podkoren – Vršič (1612 m.n.m) – Bóvec – Postojna – Koper – Savudrija, 314 km

V tento deň sa definitívne delíme. Beďo so Soňou sa odpájajú a smerujú na Plitvice a pomaly domov. Ostatný chceme stráviť niekoľko dní aj pri mori. Ráno teda musíme nabaliť všetku batožinu na motorky. Nakoniec to ani nebol problém.
Do Slovinska prechádzame cez Wurzenpass (1073 m.n.m). Cesta je nesmierne strmá, plná zákrut, ale v lese. Na hraniciach musíme po dlhom čase aj vyťahovať pasy. Pri klesaní do Podkorena nám všetkým Beďo pripravuje horkú chvíľku keď nečakane zastavuje (pri pozeraní po smerových tabuliach) a všetci zaradom máme čo robiť aby sme dobrzdili, alebo aby sme sa mu vyhli. Nakoniec to dobre dopadlo a aj keď sme odbočili zle po cca 1 km sa vraciame a ideme správnym smerom. Pred Vršičom máme ešte jedno nedorozumenie, ale nakoniec sa nachádzame pri prameni nazvanom “Baba šči“. Toto miesto bolo tragické pre moju motorku, ktorú som odstavil na krajnici. Zaborila sa totiž do mäkkého asfaltu a prevrátila sa cez stojan. (Nikdy by som neveril, že sa môže niečo také stať) S Dadi sme už nestihli zakročiť včas. Odniesol to len plast zakrývajúci padák a mierne sa zdeformovala spojková páčka. Aké šťastie, že sa nezlomila.

Vršič (1612 m.n.m)

Po chvíli je všetko v poriadku a môžeme vystupovať na Slovinský priesmyk v Triglavskom národnom parku. Cesta nieje bohvieako kvalitná (miestami mačacie hlavy) ale okolitá prírodná scenéria nijako nezaostáva za Talianskými alebo Rakúskymi Alpami. So Zdenom ešte stojíme pri ruskej kaplnke, kde sme sa dozvedeli niečo o vzniku tejto horskej cesty (Stavali ju ruský vojnový zajatci počas 1. svetovej vojny, keď Taliani potrebovali strategicky dôležitý prechod cez Julijské Alpy). Zo zbytkom partie sa stretávame až na vrchole rovnako ako aj s otravným vyberačom parkovného, ktorý pýta nekresťanských 5 Eur. To sa nám teda platiť nechce a tak pokračujeme ďalej. Stojíme ešte pri soche nejakého doktora, ktorý sa pozerá priamo na Triglav (2863 m.n.m). Tu sa snažíme spraviť spoločnú foto, ale chýba Jaro. Zároveň sa už definitívne lúčime s Beďom a Soňou a pokračujeme každý po svojom.

Výhľad na Triglav (2863 m.n.m)

Ďalej pokračujeme smerom na Postojnu, kde sme chceli navštíviť miestnu jaskyňu (Postojna Jama) alebo hrad, ktorý vraj stojí zato. Keďže čas už riadne pokročil tak sme sa len schladili pri vchode do jaskyne a pokračujeme smerom na Istriu. Po ceste na nás číhajú Slovinský policajti s radarom, ale našťastie sme boli včas varovaný vodičmi idúcimi v protismere. Premávka sa začína zhusťovať a taktiež je neskutočne teplo.

Postojna Jama

Pred hranicami narážame na asi 3km kolónu. Po chvíľke čakania strácam nervy a obiehame postupne celú kolónu a bez problémov prekračujeme hranice. Kým všetci zamieňajú Eurá za Kuny ja dolievam znovu baterku. Už ju bolo znovu cítiť, bola skoro celá odparená.
Okolo 20:00 nachádzame kemp v Savudriji a staviame tábor konečne pri mori. Nakupujeme ešte fľaškové pivo a trávime príjemný večer. Nasledujúci deň budeme len oddychovať pri mori...

10. deň, 3.8.2003 (nedeľa): Savudrija – Umag – Savudrija, 20 km

Celý deň sa škvaríme na slnku, kúpeme, oddychujeme a nič nerobíme. Pobrežie v Savudrii nieje bohvieaké (skaly) ale voda je tu super, teplá a čistá. Večer sme sa vydali ešte na návštevu neďalekého Umagu. Zdeno osedlal moju CBR-ku a ja jeho ZZR a tak porovnávame. V Umagu sme nenašli nič zaujímavé a tak sme len dali pivko a šli sme späť do kempu.