And now for something completely different... Alpenharley HD XR 1200 X

V testoch sa o XR-ku dočítate mnoho, zo žiadneho nevyšlo na základe parametrov a technológie ako víťazná motorka, napriek tomu je vo väčšine porovnávacích testov označená ako tá najzábavnejšia a najzaujímavejšia.

S čím porovnať?

XR je svojou konštrukciu veľký klasický naháč. Trubkový rám, dva zadné tlmiče, klasická kyvka. Vo svojej kategórii sa dá porovnať s Yamahou XJR 1300, Suzuki GSX 1400, Hondou CB 1300, poprípade Kawasaki ZRX 1200. Odlišná je ale motoricky. Zatiaľ čo japonský štvorlístok používa kultivované radové štvorvalce, srdcom HD XR 1200 X je mierne upravený motor Sportster 1200. Zvýšené sú otáčky, znížený krútiaci moment, použitá je odľahčená kľuka a motor je tak niečím medzi klasickým Sportsterom a Buellom. Pre zhýčkaného majiteľa hladko bežiacich japonských motorov budú šokom najmä zvuky a vibrácie, ktoré sa z motora šíria už od novoty. Na neutrále skáče celý predok, nad 4 000 otáčok v spätnom zrkadle vidíš leda huspeninu a vibračnú masáž chrbtice cez kostrč máš v cene. Klepe to viac ako Boxer po 100 000 km, búši to, hučí to, prdí to. Sportster je halt poctivý kus amerického, nekultivovaného, hrubého, vzduchom chladeného železa..... chvála bohu! Zrovnávať ho s Tuonom, poprípade Streetfighterom, len preto že sú to všetko dvojválce do V športového charakteru je asi rovnaký nezmysel ako porovnávať Hondu Deauville, Pan Europeana a Electra Glide len preto, lebo majú integrované kufre....

Pozadie

Prvý model XR 1200 bol predstavený v roku 2008 po naliehaní na výrobu klasickej retro motorky v štýle dirt track pre európsky trh a klientelu so športovejšími tendenciami. Inšpiráciou pre tento model bol motocykel XR 750 zo 70-tych rokov, ktorý preslávil najmä legendárny kaskadér Evel Knievel, ktorý na ňom absolvoval niekoľko zo svojich skokov. Prvé dva ročníky sa vyrábal tzv. „hladký“ model, čiže XR 1200. Na základe kritiky na podvozok bol minulý rok predstavený vylepšený nástupcovský model XR 1200 X, ktorý má plne nastaviteľnú prednú USD BP vidlu Showa a k nej pasujúce plne nastaviteľné zadné tlmiče Showa.

Vzhľad

Celý vzhľad XR sa dá definovať jednou vetou:

Moderná reinkarnácia klasickej definície motorky.

Motor, rám, kolesá, podvozok, brzdy, nádrž, riadidlá, svetlo, eto vsjo, nič čo tu byť nemá tu ani nie je, pritom je ale všetko na veľmi vysokej modernej úrovni. Výkonné brzdy Brembo, ľahké zliatinové kolesá, úžasný podvozok, pevná frézovaná kyvka a vstrekovací systém podtrhujú závodnú minulosť tejto strojovne. Stroj sa dodáva buď to v čierno-čierno-čiernej kombinácii (ktorú mám aj ja, ale zopár vecí ešte predsa len potrebuje začierniť) a čierno-bielo-čiernej, kde sú blatník, kryt nádrže a podsedlovka v bielej farbe (že by Evel Knievel tribute?). Kolesá, rám, výfuky, motor, kyvka, všetko je v čiernej s detailmi ako sú oranžové pásy na kolesách a brúsené hrany lamiel motora, kde tu nenápadné logo HD. Palubovka Sparťanská – digitálny tachometer, mechanický otáčkomer, zopár kontroliek a multifunkčný mini displej. Nejaké tie ďalšie čierne diely ako riadidlá, blinkre, zrkadlá, štýlové veko olejovej nádržky a nefalšovaný letecký uzáver nádrže. Na rozdiel od konkurencie nemá XR v zadnej časti žiaden nezmyselný a ohyzdný mimozemský vytŕčajúci blatníkoplast a po odstránení zbytočných predných a zadných reflexných pruhov je jeho dravý design krátkym zadkom ešte podtrhnutý. Osobne som sa rozhodol premiestniť zrkadlá pod riadidlá, kde spolu s podvesenými prednými blinkrami budú pôsobiť ešte viac retro.

Komfort

Motorka je dosť veľká a ani so svojimi 192 cm sa na nej necítim ako pavúk na hašlerke, pričom ani vzrastovo menšia baba na nej nevyzerá nijak neprirodzene. Komfort je obmedzený a je daňou za pomerne plytké a tvrdé sedlo jazdca a u spolujazdca sa o nejakom komforte nedá hovoriť ani po požití pol fľaše Absinthu a dvoch jointov, model Bob Marley. Zadné „sedlo“ vyzerá ako zväčšený necht a rovnako komfortné je aj na pocit Po ca. 120 odjazdených kilometroch mi spolujazdkyňa pindala ako chorá vrana a chodila ako kovboj po týždni strávenom v sedle verného pejka.... Poloha riadidiel mne osobne vyhovuje, sú dosť široké a dostatočne vysoko, resp. nízko položené, aby zabezpečili pevné držanie motocykla v akejkoľvek situácii. Stúpačky majú o niečo športovejšiu polohu ako je tomu u porovnateľnej konkurencie, alebo ako by v okolí Prievidze povedali, sú posunuté „dozadšie“. Celkovo je posed športový, motorku máte vždy pevne v rukách a kolenách a už po prvých pár km som pochopil ako sa asi cítil Lawrence z Arábie na svojom Brough Superiore posledných pár momentov pred jeho tragickou nehodou, keď brázdil anglické okresky.

Jazdné vlastnosti

Úžasné, ale.... Aké ale? Treba zobrať do úvahy koncepciu. Rám je trubkový kolískový, zadná kyvka je klasická s dvoma tlmičmi. Tým pádom nemôžete čakať tuhosť rámu ako u deltaboxu s jednoramenným zavesením a centrálnym tlmičom. Niektorí máme radšej klasiku a sme ochotní zaplatiť aj menšiu daň vo forme o niečo slabších jazdných vlastností. Samotný podvozok je ale dokonalý. Plne nastaviteľné predimenzované predné aj zadné tlmenie je o poznanie tvrdšie ako jeho konkurencia v sérii, čo mne ale osobne vyhovuje. 145 možností nastavenia, nájde sa skutočne každý. Kamoš, ktorý sedlá GSX 1400 sa sťažoval práve na tú tvrdosť, mne zase na jeho GSX vadila tá mäkkosť, ale to je o zvyku. Som ešte zvedavý, čo na to povie Jura pri porovnaní s jeho CB 1300. Zadný kyvka je masívna, z hliníku, frézovaná a nie tá poohýbaná joklovina ako u ostatných. Rovnako masívny je predný okulár, čo takisto prispieva k dobrému handlingu motorky. Napriek tomu, že som biedny klopič, gumu jazdím ca. 3 mm od okraja. Keď zapnete mechanický tempomat, môžete s kľudným svedomím pustiť riadidlá a motorka ide aj do zákrut iba zmenou náklonu (super vec, ak ste fajčiar a nechce sa vám zastavovať, zapnete si tempomat a veselo si zapálite). Ako som ale spomínal, trubkový rám, nech je seba lepší, má tendenciu sa vo vyšších rýchlostiach krútiť a to aj robí. V meste sa ale dokonale ukážu všetky prednosti motorky, ktorá je vďaka svojmu V2 motoru úzka, obratná a má super ťažisko. Jazda v premávke je potešením, akcelerácia je úžasná, priebeh krútiaceho momentu je od spodku až hore ohromujúci, pričom medzi 2500 a 3500 otáčkami si môžete užívať ležérnu jazdu á la chopper v 90-ke a nad 4 000 rpm to začne revať ako útočiaci Klingon, nakopne sa to a neskutočne to zrýchľuje, takže na svoje si prídu aj športovci. Rýchlosť je obmedzená na 200 km, ale či to aj toľko ide, skutočne povedať neviem. Na XR si človek dokáže jazdu užiť aj v omnoho menších rýchlostiach.

Drobné detaily

Harley je o detailoch. Práve drobnosti ako BMW veľmi podobné ovládanie blinkrov, ich automatické vypínanie, nenápadné, bočne umiestnené zapaľovanie, mechanický tempomat, frézovaná kyvka, systém prepínateľný v míľach aj km, podvesené blinkre, hladký a čistý zadok, oranžový pás so znakom na kolesách, brúsené hrany lamiel motora, celkovo hladký a čistý vzhľad, matný lak, drsný efekt laku na motore a iných dieloch, imobilizér a alarm (FOB) u mojej motorky v základnej cene prispievajú k tomu, že XR vytŕča z davu. Práve toto sú tie drobné „nepodstatné“ detaily, ktoré mňa presvedčili uprednostniť „olejničku“ pred „ryžou“. Áno, viem som bohapustý imidžista a spustlé hovädo a nejaká CB 1000 R by mi dala lepšie jazdné vlastnosti, viac výkonu a ABS za tú istú cenu, ale na to sa ja môžem zvysoka.... Motorka je pre mňa o pocite a ten je u XR úžasný (a povedal to zatiaľ každý, kto sa na nej vozil).

Osobná subjektívna skúsenosť

Už v samotnom nadpise som XR označil ako Alpenharley a to preto, lebo v Alpách a na Alpských passoch sa cíti ako doma. Široká 180 guma vzadu dovoľuje pomerne slušné náklony, zdvihy a stúpačky sú dostatočne vysoko na to, aby zvládali aj ostré klopené 180 stupňové zákruty. Som zaťažený na V2, či už v uhle, alebo Boxer, preto padla moja voľba na XR X a nie niektorý z konkurenčných motocyklov s radovým štvorvalcom. Vždy som bol fanúšikom motoriek skôr zo západu ako z východu (mal som Cagivu, BMW a teraz HD) a kto má pozná vie, že som ťažký individualista a nemám rád nič masové a bežné. Na Slovensku som pokiaľ viem zatiaľ jediným majiteľom XR 1200 X (ak tomu tak nie je, prosím opravte ma) a celkovo tento motocykel nie je takým bestsellerom ako napríklad Electra Glide Ultra, alebo 48, poprípade Fat Boy. Aj na Faaker See, kde bolo ca. 70 000 motoriek som XR 1200 (hladkých aj X) stretol spolu okolo max. 10 z celej Európy. Nad touto motorkou sa pozastaví každý. Harlejáci preto, lebo to je Harley, neharlejáci preto, lebo to nie je typický Harley, obzerajú sa za ním chodci, ženy, deti, starci, dokonca aj túlavé psy (a dokonca aj taký zarytý antiharleják ako Vadim priznal, že sa mu páči, z čoho bol chudák Lehy v ťažkom šoku :-D). Za necelé dva mesiace som nabehal svojich prvých ca. 7 000 km, zatiaľ sa nevyskytla ani tá najmenšia závada, motorka ide krásne a spoľahlivo a ten priblblý úsmev z tváre mi zatiaľ stále nezmizol.

ND, doplnky, servis

Motorka je kupovaná ako „fungláč“ v HD Bratislava, kde je aj servisovaná. Ceny ND a servisu sú zrovnateľné s ostatnými značkovými servismi, služby, predajca a mechanik úžasní, za čo im z mojej strany patrí aj veľká pochvala. Tak si predstavujem prozákaznícky prístup. Doplnkov stovky, od dymových krytiek blinkrov až po komplet Cafer Racer sadu. Časy, kedy bol Harley iba „hračkou pre zbohatlíkov a nadšencov“ sú už dávno preč.

Výhody

Individualita, podvozok, image, design, jazdné vlastnosti, priebeh motora, cena zrovnateľná s japonskou konkurenciou, vyššie spomenuté drobné detaily.

Nevýhody

Nie je ich veľa, ale predsa len budem kritický.

Malá nádrž (13 litrov, rezerva zapne po ca. 200 km), absolútna absencia odkladacích priestorov (pod zadným sedlom mám kľúč na nastavenie tlmičov a dve náhradné baterky do alarmu), menej komfortné sedadlo jazdca a totálne hardcore brutal nekomfortné sedadlo spolujazdca (presné a veľmi trefné prirovnanie z úst spolujazdkyne iba na požiadanie, je trochu sprosté :-D), menšia tuhosť rámu (pri 160+ km/h v zákrute v náklone sa to vlní ako tanečník na Hardbass Assaulte), nemožnosť uchytiť batožinu (originál tankvak a sedlová brašna sú takmer nezohnateľné). Jedinou chorobou modelu XR je mierne vydúvanie krycieho plastu nádrže pôsobením tepla zo zadného valca, ktorému som sa nevyhol ani ja a preto mám na ľavej strane asi o 1,5 – 2 mm vypuklý plast, pokiaľ to ale nehľadáte, nenájdete to a vlastnosti motorky to nijak neovplyvňuje.

Záver

Harley Davidson XR 1200 X určite nie je motorkou pre každého. Praktickosť ustúpila imagu, komfort jazdným vlastnostiam. Je to vzducháč, je to dvojval, je to Haryk. Pre niekoho nevýhody, pre mňa ako zarytého individualistu, fanúšika klasického „rakenrolu“ a v podstate hardcore minimalistu stroj ako vyšitý. Je to taký Harley – Neharley. Nádržky, blatník, podsedlovka a nádrž sú pre HD netypicky z plastu, podvozok a posed silne športový, pričom si ale zachováva tie krásne vibrácie a úžasný zvuk, ktorý mi iný motor ako Sportster dať nevie. Motor uchytený na tlmičoch vibrácii si v ráme skáče, ako keby chcel vypadnúť (v KE na križovatke sa ma jeden pánko pýta: „Ta a to co maš s motorom, že ci tak skače?“ „To je Harley, to tak má byť.“ „Aha“). Motorka nemá nič, čo by nepotrebovala, retro, minimalizmus, naháč, klasika, dirttrack, to sú najvýstižnejšie pojmy pre XR.

Zatiaľ som kúpil padacie chrániče - puky, chránič olejového chladiča a chrániče vidiel. V zime zrejme prehodím výfuky za Vance & Hines 2-1-2, spolu so športovým vzduchovým filtrom a novou palivovou mapou, zvody omotám tepelno-izolačnou páskou, trochu sa pohrám s lakom (oranžovo-biely HD pás pozdĺž celej motorky a drobné grafiky na zopár dielov, prešitie sedla, začiernenie zopár detailov, ktoré sú zatiaľ strieborné, dymové kryty blinkrov a zadného svetla), čím by sa mal vzhľad celej motorky ešte viac zagresívniť, zindividualizovať, stať ešte viac klasickým, retro a rock 'n' roll ako je tomu teraz.

Kto chce kopec americkej srandy s japonskými jazdnými vlastnosťami a zrovnateľnou cenou, nemá čo váhať a môže veselo siahnuť po tejto netradičnej kapitole z knihy značky Harley Davidson.