Suzuki VL 1500BT 2013 – Kapsáčový Introš 1/2

Pôvodnú kostru s orgánmi (rozumej rám s motorom, prevodovkou a podvozkom) vybavili novou kožou v podobe rozmerného turistického štítu, dvoch integrovaných kufrov, liatych diskov a čierno-čierneho nástreku (s pár chrómovanými doplnkami).

Text: eNeM
Foto: Filip Kalka - Masochista

Zoznámenie

Introš nikdy nebol žiadna mušia váha, no bétéčko je skutočný kus motorky. Možno to bude tým, že som poň prišiel na skútriku, alebo tým, že v poslednej dobe som skôr vídaval motokrosové hužvy, ale po nasadnutí, alebo lepšie povedané vnorení sa, do obrovského a komfortného lopatového sedla som sa aj so svojimi 192 cm a 95 kg cítil taký akýsi malý. Ak by som to povedal dáme, asi by sa urazila a jednu mi spakruky vlepila, ale táto motorka má skutočne veľký zadok. Integrované kufre sú takým opakom Tardisu Doctora Who, pretože zvonku vyzerajú väčšie, ako sú vo vnútri. Je to dané tým, že ich tvar prekrýva aj ich spojenie s motorkou a pravý čiastočne aj horný výfuk. Pekne ale ladia so zadným blatníkom a tvoria tak jeden veľký, mohutný celok. K celkovej mohutnosti prispieva aj poriadne bacuľatá nádrž, veľké blatníky, veľký štít a nášľapy miesto stúpačiek jazdca. Ale spravme si teda pekne taký malý volkaraund.

Motorka má fordovskú kombináciu farieb – čiernu, s chrómovanými doplnkami. Valce majú rebrovanie z obnaženého kovu, čo je spolu s chrómovanými hlavami krásny kontrast k inak čiernej mase srdca motorky. Čo sa mi vyslovene páčilo je design krycích plechov výfukových zvodov. Tak s týmto sa v Suzuki skutočne pohrali. Línia ladí sama v sebe, ale aj so zvyškom motorky, plechy účinne odvádzajú teplo a sú ešte vybavené aj vzhľadnými chráničmi proti popáleniu na exponovaných miestach. Výfukové koncovky sa takisto nemajú za čo hanbiť a vôbec by som nad ich výmenou ani len neuvažoval, na motorke jednoducho sedia, ako majú. Kolesá sú liate, ramien rovnako ako menora, len inak rozmiestnených. Blatníky, nádrž, sedadlá aj kufre sú rovnako čierne a rozmerné, celkom v súlade so štýlom bagger. Takisto aj riadne veľký štít. Predné svetlo rozmeru krtkovho kýbliku a blinkre sú chrómované a všetky inštrumenty sú integrované v nádrži, čím ostáva priestor samotných riadidiel krásne čistý. Zadné svetlo je klasického tvaru, ale LED, takže pôsobí veľmi pekne, aj keď od blatníku trochu odstáva.

Trošku rozpačito na mňa ale pôsobia lacno vyzerajúce bočné podsedlové plasty, pričom ten ľavý sa tvári, ako keby chcel každú chvíľu odpadnúť. Rovnako nechápem prečo niektoré skrutky použili pozinkované a nie čierno eloxované, či celkom nedoliehajúce veká kufrov a iné lacno pôsobiace detaily. Na fotkách vidno, ako takáto a podobná drobnosť dokáže narušiť ozaj podarený a uhladený design a je v kontraste s inými, skutočne peknými riešeniami ako celková línia, vzhľad kolies, prístrojovka, výfuky aj s krytmi, nádržka prednej brzdy elegantne skrytá pod predným krčným plastom vrátane kontrolného okienka a podobne. Ako keby im v určitom momente došiel rozpočet a preto pár posledných vecí na motorku dali zo skladových zásob

Jazda v meste

Na vozenie sa po meste si takúto mašinu asi veľa ľudí nekúpi (i keď, isto sa nájdu aj mestskí kávičkári), preto by bolo scestné očakávať od nej, že sa bude premávkou prepletať s ľahkosťou motardu. Napriek tomu sa ani v uliciach Bratislavy, kde som na nej najazdil zhruba 100 km, vôbec nesprávala ťažkopádne. Na manévrovanie samozrejme potrebuje o niečo viac miesta a vďaka kufrom sa s ňou nedá prepletať premávkou s takou samozrejmosťou ako na užších mašinách, no ani tu nenechá majiteľa na holičkách. Ťažisko je dobre položené, rýchlostné stupne dostatočne dlhé a preto nepredstavuje najmenší problém ani pomaly sa posúvať v zápche rýchlosťou do 10 km/h bez toho, aby dal jazdec nohy dole. Zrkadlá nie sú žiaden designový zázrak, ale o to lepšie plnia svoj účel, je v nich veľa vidieť. Jediné, čo mi v mestskej premávke vadilo, bola predná brzda a jej slabý účinok, ale k nej sa vrátim neskôr. Mal som priam pocit, že výkonový potenciál motoru využívam v meste pri krátkych únikoch magorom na firemných fábiách viac ako mimo neho. 79 koníkov a 131 newtonov pod zadkom mi dodávalo istotu, že ani jeden z „lepičov“ sa v prípade potreby nechytí a podradením a zatiahnutím za žgolek som sa im vždy dokázal bezpečne vzdialiť.

Elektronika

Čo sa elektronickej výbavy týka, tak tu je bétéčko skôr sparťanské. Celá palubka je elegantne vtesnaná do slzovitého výčnelku na nádrži, rovnako ako tomu bolo aj u starších modelov. Veľký tachometer je v hornej časti doplnený nenápadným radom kontroliek indikujúcich neutrál, prehriatie oleja a chladiacej kvapaliny a zapnutie smeroviek. V samotnom tacháči je integrovaný ukazovateľ paliva, ktorý je tvorený malým displejom pozostávajúcim z 5 paličiek, pričom indikátor rezervy je riešený tak, že začne blikať posledná zostávajúca palička. No a celkom na spodku je medzi výstražným indikátorom prípadnej závady motora a indikátorom diaľkových svetiel vložený multifunkčný minidisplay ovládaný dvoma tlačidlami. Tento nám ukazuje zaradenú rýchlosť a prepínaním v jeho spodnej časti dve počítadlá kilometrov, klasické zobrazenie najazdených km a možnosť nastaviť intenzitu podsvietenia celej palubky. Ovládače na riadidlách majú klasické rozloženie známe všetkým motorkárom už dobrých 20 rokov. Toť vsjo. A načo aj viac, u tohto typu moto to bohate stačí.

Brzdy a podvozok

Podvozok je komfortný, no napriek tomu nie príliš mäkký. U japoncov som zažil podvozky skôr zvädnuté a keďže som osobne priam zaťažený na ich tvrdosť, tak toto si všímam trochu viac a u takto veľkej mašiny o to podstatnejšie. Žiadne húpanie sa ale nekonalo a ani väčšie jamy (vlastne menšie na našich cestách po poslednej zime ani nie sú) ho nijako nerozhádzali ani pri ovládaní iba jednou rukou.

No a teraz sa dostanem k asi tej najväčšej a vlastne aj jedinej slabine celej motorky. Predpokladám, že v tomto prípade zvíťazil design nad praktickosťou a zrejme sa aj tak predpokladá, že kochajúci sa čoprák bežne po brzde "nehamstne" s takou vervou ako jogurťák, čo má za následok to, že dopredu dali jednokotúč dvojpiestik, ktorý podáva na môj vkus v pomere k váhe motorky menej presvedčivý výkon. Pritom pôvodný introš mal odjakživa vpredu dvojkotúč, tak nechápem, prečo ho neprebrali. Je pravdou, že pravý profil je takto krajší a čistejší a liate kolesá spolu s oplechovaním výfuku pôsobia vskutku pekne, ale ja by som radšej tú silnejšiu brzdu. Na druhej strane treba priznať, že keď som si na to zvykol, tak som na dobrzďovanie pred križovatkou a zákrutou radšej využil krúťák, ktorého má motorka nazvyš a radšej si podradil.

Mimo mesta

Celkovo ale táto motorka nabáda k skôr pomalej jazde a vychutnávaniu si civilného bublania, z ktorého vás na jednej strane nebolí po pol hodinke hlava, no na druhej strane ani nemáte pocit, že sedíte na elektromotorke. Vlastne, ako som už spomínal, mimo mesta ma vôbec, ale skutočne ani trochu nelákalo potiahnuť za šúlec a vystreliť dopredu (nie že by to mašina nedokázala). Skôr naopak. Zasadnúť do fotelky, natočiť tam max. 80 – 90 a kochať sa. Ani neviem, načo je tejto motorke 5 rýchlostí, na bežných okreskách som za 4 dal skôr z donútenia a za 5 iba na to, aby som zistil, či tam je. 5 dáte asi iba na diaľnici pri zrýchlenom presune, ktorý motorka v pohode zvládne. Akurát treba počítať s tým, že vďaka svojim rozmerom sa nad 120 v bočnom vetre správa ako vetroň. Mimochodom, máme krásnu prírodu som si všimol pri tom vozkaní a kochaní.

Priemerná výška Európskeho muža je 175,3 cm. To mi povedal strýc gugeľ a to aj vysvetľuje, prečo ma s mojimi 192 cm chránil štít iba po ústa. Telo je chránené ako výškovo, tak aj na šírku a pokiaľ ste priemerný Európan, tak vám nebude fúkať ani do ofiny (samozrejme ukrytej pod prilbou – safety first!). Na druhej strane musíte mať pri výške 175 cm ale asi nadpriemerne dlhé ruky, pretože ak som sa skutočne čoprácky uvelebil na tróne, tak som mal ruky vystreté tak akurát. Sedlo jazdca je vrcholne komfortné, rozmerné, hrubo a mäkulinko polstrované a k pohodliu posedu prispievajú aj rozmerné nášľapy a kolísková radiaca páka, takže vlastne radíte stále iba dole, striedavo špičkou a pätou, zatiaľ čo noha vám celou plochou chodidla odpočíva a nenamáha sa, ako na stúpačke. Sedadlo spolujazdca vyzerá rovnako pohodlne, ale okrem pár km pri fotení som tam ľadvinku (ľadviniaka) nemal, preto neviem zodpovedne posúdiť.

Integrované kufre na prvý pohľad pôsobia obrovsky, ale toto zdanie trochu klame. Ono to čo vyzerá ako kufor je vlastne vonkajšie prekrytie zadného padáku ukrytého pod kufrom, prekrytie spoja kufru a motorky a kufor samotný, ktorý je vnútri pomerne členito tvarovaný. Designovo to je ale skutočne pekné a nevidíte žiadnu zo súčastí nosno-padákovej konštrukcie, či zbytočné medzery. Do jedného kufra sa ale v pohode zmestí letný spacák a vankúšik, prípadne jedny lakovky v škatuli, foťák a okuliare, či 20 balení kapsľovej kávy á 8 káv = 160 kapsľových káv vrátane obalu, to mám odskúšané... Kufor samotný je plastový a potiahnutý umelou kožou. Pozor pri súbežnom parkovaní, koženka nie je teplu odolná! To bolo vidno aj na kuse, ktorý som mal zapožičaný. Ten totiž niekto zrejme pri dávaní na bočák nechtiac oprel o vedľa stojacu motorku priamo o výfuk a tak bola na ľavom kufri koženka trochu poškodená od tepla.

Spotreba a doplnky

Nádrž má objem 18 litrov, spotreba mi vyšla po ca. 500 prejazdených km pri spriemerovaní všetkých štýlov jazdy, od mesta, cez okresky až po diaľnicu na približne 6,3 litra, takže dojazd mi vychádza bratu rovných 285 km. To nie je vôbec zlé. Ak by som jazdil len a iba okresky, nebol by problém dostať sa na 6 litrov.

Z výkladu si vyberám predný padák v čiernej farbe, opierku spolujazdca s nosičom batožiny rovnakej pestrosti a chrómovaný kryt chladiča. Presne tieto doplnky ponúka k bétéčku Suzuki. Prvé dve sú aj praktické, i keď opierka spolujazdca k baggeru celkom nejde, predsa len asi zvíťazí komfort ľadvinky pred čistým vzhľadom. Alebo ak by som ju jazdil ja, tak dať do preč sedadlo spolujazdca aj s jeho stúpačkami a miesto neho nosič na batožinu. Ešte viac by to vyčistilo a zjednotilo zadné partie. Výhodou základu v osvedčenom modeli je aj to, že nespočet doplnkov od druhovýrobcov na predchodcov vám bude sedieť aj na túto mašinu.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Video, Konkurencia, Záver, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.