MV Agusta prehliadka továrne kde vznikajú skvosty a povozeníčko v sedle Brutale 1090 RR a F4-RR

Hneď na začiatku musím poďakovať a povedať, že tento zážitok budem mať dlho ako ten najlepší motorkový v mojom živote.

Ako to vzniklo

Sezóna v plnom prúde, preberám ďalší testovací motocykel od „motocorse“ a popri bežnom rozhovore dostávam otázku, či by som sa nechcel pozrieť do talianska a popri tom sa zviesť na MV Aguste F4 RR a zrejme aj na Brutale RR. No mohlo by to byť fajn...

Ráno vstávam samozrejme ešte pred budíkom, beriem bágel, vlastne dva a ponáhľam do BA. Tam sa neviem dočkať, všetko hneď od začiatku mešká a ja neviem či to bolo správne rozhodnutie. Keď si zmyslím na desaťhodinovú cestu v aute... no to úplne „zbožňujem“.

Konečne sme na mieste. Ubytúvame sa, ideme na večeru a tam si dávame nejaké cestoviny a „rižžotto“. K tomu vínko a ďalšie a potom už len barikovú grapu. No a medzi tým absolvujeme rozhovor s majiteľom reštiky o motorkách a motorkároch. Rozumie mu len Martin ostatní len prikyvujeme a pritakáme. Najviac asi ja, keďže sedí pri mne a pozerá na mňa ako by som mu mal rozumieť. Dozvedeli sme sa od pána, že sa pozná s Oriolim, že sedával za týmto stolom a že prešiel na moto až na Ural. Ku podivu na BMW. Pretože ani MV ani Ducati ani Guzzi nerobia nič na také cesty. Ešte teda Cagiva, ale BMW je na to stvorené. Orioli ho prehováral na jazdu popri Rally Dakar, ale toľko peňazí nemá a tak sa uskromnil a zostal doma. "Nemôžeš aj zarábať aj míňať a všetko naraz." Dokonca mal aj ČZ-etu. Do Talianska sa nesmeli predávať, tak ich musel kúpiť cez švajčiarsko a k tomu si prikúpil aj motor. Pomaly nás ale slušne vyprevadil pretože už sme aj tak boli „nad čas po záverečnej“...

Na začiatok Brutale RR:

Ráno znova vstávam skôr ako budík pípa, pomaly ideme aj s kolegom z SMC Peťom Lovíškom na raňajky. O desiatej sme konečne v továrni. Po pár stretnutiach nás dostáva na starosti Marco. Malý, mierne pupkatý chlapík, na ktorého by som povedal, že tu je zrejme len do počtu. Dostávame Jednu Brutalku a jednu F4-ku RR. On sadá na obyčajnú F4, zavezuje si šatku MV na krk a hneď aj vyrážame. Vystrelí ako z praku a už ho aj naháňam. „Snáď len tak trochu machruje, lebo takto som si to nepredstavoval...“

Prvá križovatka so stopkou, bez zastavenia, bez smerovky... na dvojke len taký fukot. Sedím na Brutale s označením RR. Keby som to mal takto nazačiatku porovnať s malou Brutalkou, tak musím len zdôrazniť, že malá brutka je babská verzia tejto motorky. Netvrdím že je táto RR-ka máreska jak hovado (neskutočná brutalita), ale je to niečo, čo asi potrebuje trochu zručnejšieho jazdca za rajdami. Ďalší kruháč prechádzame na dvojke, tam tomu musím trochu podkúriť, Brutala ide na zadné, ale tak nejako čitateľne. Neuberám, držím to ako hluchý dvere, tresknem tam trojku a to doslovne. Prevodovka nie je tvrdšia, ale tvrdá ako sa patrí. Zoženštelí bajkeri budú tvrdiť, že to je nepohodlné, tvrdé a neviem ani aké. Je tvrdá, to je jasné, ale dá sa s tým jazdiť a dokonca by som povedal, že je to tu potrebné. Jazdca to tak nejako drží v realite. Posed, respektíve poloha nôh, rajdov a sedla je taká akurát. Povedal by som, že do mesta nie je o čom. Späťáky si na daný typ presunu ani nestíham všímať. Na prístrojovku pozerám, až keď sa mi zdá, že ideme asi prirýchlo. No neviem či to je prirýchlo, ale u nás by to bolo asi na basu... V hlave sa márne snažím spomenúť ako sa mi jazdilo na malej Brutke. Myseľ mi zamestnáva sútredenie sa na týpka predomnou a na premávku, ktorá sa mi len tak mihá pred očami.

Na pár kilometroch som použil spojku a brzdu asi toľko krát ako doteraz za celú sezónu dokopy. Spojka je taká poriadna. Ovláda sa nie ani ťažko, ale ani ľahko, že ani nevieš či si ju stlačil alebo nie. No a brzdy sú chrumkovačky. Idú krásne. Hneď ako sa jej dotkneš, vieš koľko sily si do nej dal a koľko tej sily pôjde cez radiálne strmene na kotúče. Toto je paráda! Mám rád poriadne brzdy. Také brzdy, ktoré ťa podržia vždy, keď ich budeš potrebovať. A tu som ich potreboval často. A potreboval som aj poriadny záťah motora. A ten mi Brutala dala bez nejakých zbytočných kecov. Priznám aj to, že zrejme dvojválové hneď a zaraz prdy by mi tu vadili.

Preplietame sa po historickej časti, som nalepený na zadnom kolese Marcovej F4-ky, sem tam sa stihnem pozrieť aj na pár ľudí čakajúcich na prechodoch, bez nejakého tlačenia sa a vyžadovania si prednosti na prechode. Zdá sa mi to alebo tu motorkárov berú trochu inak ako u nás? Na križovatkách sa tlačíme pomedzi autá, po dvojitej plnej, zastavujeme pred autom skoro už na prechode. Nikto sa nad tým nepozastavuje, nikto nevytrubuje, nehromží a nenadáva. Zopár faganov na dvojtaktných SMk-ách štartuje s nami na zelenú, nakladajú tomu ako profíci. Už sa nečudujem, že majú toľko pretekárov :-)

Ale vráťme sa späť k Brutale. Ovláda sa perfektne aj v takýchto situáciách. Neviem či to Marco robí naschvál, ale mám pocit, že ho to náramne baví a chce sa nám stratiť. Ale to sa mu nedarí. Brutala je tu viac ako vyrovnaný súper jeho F4. Čo ma ale tak trochu znepokojuje, tak to je to mierne hryzúce svedomie. Ak sme neporušili nejaký zákon, tak to bolo jedine, že sme nepožili žiadne návikové látky pred jazdou. Stopky, ktoré sme na križovatkách absolútne nevnímali, na smerovky sme zabúdali, predbiehali sme cez plnú, cez dvojitú a po meste sme viac menej ani nejazdili. V podstate sa jednalo o nízky let tesne nad zemou. Peťo to opísal jednoducho a rýchlo. Pred každú povolenú rýchlosť, sme si pripísali 1. To nekecám, nemachrujem a uvedomujem si čo sa mohlo stať, ale aj tak to inak nešlo. A už som to hovoril, nikomu naokolo to neprekážalo. Ani dôchodkyňa, ktorú sme nepustili cez prechod. Ale aby som neklamal, tak moje rebelskejšie ja bolo v siedmom nebi. Keď k tomu prirátam tie pocity, ktoré plynú z toho, na čom sedím a ešte k tomu v rodisku tejto značky... nemôžem konštatovať iné, ako „Grazie signori molto“

F4-RR? Co to je?

Medzi tým sme už na úseku, o ktorom Marco hovorí, že je ideálny na fotenie. Možno pre neho a domácich, ktorý to tu majú zjazdené. Presadám na F4-RR a ako keby ma obliali horúcou vodou. Ešte som nesedel na ničom čo je radikálnejšie a asi ani nikdy sedieť nebudem. Tak toto je otras. Cítim sa ako na trestnej lavici! Ako by som sedel prvý krát na moto. Prečo sú tie rajdy upevnené na oske predného kola? sedačka asi o pol metra vyššie, stupačky ako na krose. Keby boli ešte o centimeter vyššie, tak by boli nad sedlom. Toto všetko som zistil na prvých troch metroch. Potom to bolo už len lepšie. Bože, kde som bol doteraz? Prečo som sa na tomto ešte neviezol? Len nech sa nedarí fotografovi fotiť a strávime tu čo najviac času. "ale že jak to jede? No mjeu bich sa odvést ešče aspoň minimálňe moc krát na okruhu, protože to bes teho nebudem vjedzet, co je to raj na zemi" Ešte keby ten motor nemal dva valce naviac. Alebo ešte tak tri by som akceptoval... čo že sa to snažím nahovoriť? Je to dokonalé!

Trochu mi síce robí problém, zatočiť sa na ceste, ale srať na to. Pretože jedna, dva tri aj to už je moc, takže znova dva, kolénko ven a motorka ide tak ako som si pomyslel. Trochu plynu, zadná gumka reže asfalt, hneď zas trojka... No krása. Títo lenivý taloši to postavili perfektne. škoda, že aj fotograf je dobrý a už to má nacvakané. Takže smer jazero domov do továrne. Ostávam na eF-štvorke. Na Marca kričím do prilby, nech nás viac šetrí. Jasne, určite mi rozumel. Rozbieha sa, zostáva za ním len mierne čierna lajna a už ho niet. Aha, tak predsa mi rozumel, preto si povedal, že pôjde ešte rýchlejšie. No a sme tam kde sme nechceli byť. Radšej by som teraz sedel na Brutalke. Predsa ten posed je ideálnejší, chvíľku mám pocit, že ho už pred sebou strácam. Musím ešte trochu potlačiť slušnosť a pud sebazáchovy. Znova som na ňom nalepený a mne už nevadí ani ten posed. Som rád ako malé decko. Tá motorka je taká aká je a je "bohová" ako hovorí moja Mirka.

Vitajte v továrni kde vznikajú skvosty s logom MV Agusta:

V areáli zosadáme, ideme sa najesť a potom nás čaká sprievodca, čo nám ukáže výrobnú linku. Prichádza si po nás típek v okuliaroch z hrubým čiernym rámom, taky maník (typ že jeden džojnťák denne) :-) Vchádzame do prvej linky, tam sa opracúvajú polotovary v podobe odliatkov, zvarených trubiek, napletených káblov a ďalších nezaujímavých vecí. Stále to je len nič nenaznačujúci polotovar. na ďalšej linke, už je na začiatku pripravený ovešaný vozík a keď sa prizieš lepšie, tak si hovoríš, že keby mi to zabalili a poslali domov, po skompletovaní by sa na tom dalo aj jazdiť. A tak aj je, na konci asi 30 metrového pásu je takmer celá motorka. Tam hovorím maníkovi, že nech ju dá dole, kapoty mi nechýbajú, stačí mi to takto. Ale asi nevie po záhorácki, nevadí, skúsim to na ďalšieho.

Aha majster s nakrátko vystrihanou hlavou a dlhou bradou. Skoro ako ja, len mi chýba ešte tá múdrosť v brade. Mám ju kratšiu, ale to bude len vekom. Ten by mi mohol rozumieť a aj ma pochopiť. Ale zase ten ladí podtlaky, mapu testuje elektriku, spínanie ventilátorov... Takže ma asi nepočuje cez zvuk motora. Keď ju dáva dole, oči sa mi rozžiarili, že asi predsa, počul ma, rozumel mi. Ale ešte ju tlačí do takej špajzičky s valcami na zemi. Upne ju, natočí a už sa mi na nej aj vyváža. Od jednotky po šestku, potom naspäť, popritom sleduje rôzne údaje na monitoroch okolo. "De aš na tem jedeš chuapče. Mi ju aj ojegdzíš! To uš mosíš byt ňegde v Udine toto..." Všetko je OK, tak ju vyváža von s kumbálku, do koncoviek vopchá upchávky, že nech tu nie je smrad, jejda, aký sú tu fajnoví.

Ešte nás vedú ďalej, že však musí vychladnúť moja nová F4. No a v poslednom hangáriku sú nachystané presne do radov zoradené brutalky, F4 a na kraji tri, tak trochu špeci modely. F4 1078 Carbon, Gold, Titan a ešte neviem aká špeci edícia. Cena krásnych 100 000 EUR. Tam mi padol jazyk na podlahu, do naslinenej kaluže. Aj keď myslím že to bola skôr iná kaluž. Toto čo je? Asi som chorý, úchylný a obmedzený, ale áno, toto ma berie.

Čas uteká, ešte nám idú ukázať nové modeli. Odkryté malé Brutky, veľká Bruta, F4RR po dva kúsky a tri zakryté. Samozrejme zvedavosť najväčšia je na to čo je zakryté a teda zakázané. Pod jednou Brutala špesl edišn, podla mňa dosť vydarená farebne a potom F3 serie ORO. Ha a že jaká paráda! Tuším to je lepší a lepší. Čím dál idem, tím lepší vjeci vidzá moje oči okaté. No a potom to o čem nesmím viprávjat. Pot poslednú puachétkú, novinka najnovinkovaňejší. MV Agusta B3. Tak natoto si počkám!

Už tu končím, idem si dat studenú sprchu a citrón, to že pomáha. No a čakám na ďalšiu sezónu.

Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Peter Lovíšek

Motocykel na test poskytla spoločnosť MV Agusta Slovensko. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held prilbách Suomy od firmy Styx.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	MV Agusta	MV Agusta
Model:	Brutale 1090RR	F4 RR Corsacorta
Rok:	2011	2012
Novinka:		NOVINKA 2012
Kategória:	Naháč	Superšport
Motor:
Typ motora:	radový štvorvalec (4T)	radový štvorvalec (4T)
Objem:	1078 ccm	998 ccm
Max. výkon:	144.2 k (106.0 kW) / 10300 ot.	200.9 k (147.7 kW) / 13400 ot.
Max. krútiaci moment:	112 Nm / 8100 ot.	114 Nm / 9200 ot.
Kompresný pomer:	13:1	13.4:1
Vŕtanie x Zdvih:	79 x 55 mm	79 x 50.9 mm
Palivový system:	vstrekovanie	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC (4V)	DOHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz	reťaz
Zdvih vpredu:	130 mm	120 mm
Zdvih vzadu:	120 mm	120 mm
Brzdy vpredu:	dvoj kotúčová, radiál 4 piest	dvojkotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	320 mm	310 mm
Pneu vpredu:	120/70-ZR17	120/70-ZR17
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	210 mm	210 mm
Pneu vzadu:	190/55-ZR17	190/55-ZR17
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	190 kg	192 kg
Výška sedla:	830 mm	830 mm
Rázvor:	1438 mm	1430 mm
Dĺžka:	2093 mm	2100 mm
Šírka:	760 mm	750 mm
Svetlá výška:	150 mm	115 mm
Objem nádrže:	23 l	17 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Max. rýchlosť:	265 km/h	297.6 km/h