Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1237 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28444
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (16947)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11497)
Hodnotenie: (10 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (11)  [Verzia pre tlač] Tlač

Úpravy Pionierov od poľských mladíkov

 Zdieľať

Pridané: 11.05.2012 Autor: gilbert
Čitatelia: 15746 [História]

Naznačil som, že v Poľsku bol rozvinutý obchod s motodoplnkami na 50-ky. Spomínal som plexištít na nášho Mustanga, ktorý bol predstavený aj vo vtedajšom Světe Motorů u nás. Bol to pre našinca naozaj zážitok vidieť malú kapotáž okolo reflektora práve na Mustangu.

Seriál článkov - História Pionier:

Tento doplnok nebol ojedinelý, jeho autorom bol H. Synovacki. Ogary mali možnosť mať aj plexištíty iných tvarov. Na Pioniera sa dal v Poľsku kúpiť aj plastový kufor na nosiči. Mienil som na svojho Pioniera zakomponovať tiež čosi podobné, ale továrenské “top casse” boli dostupné len na veľké motocykle. Nakoniec som použil kufrík z písacieho stroja. Naozaj to bol zaujímavý pohľad, no na poľskú úpravu s top casse som nemal.

Nejeden poľský majteľ 20-ky podstúpil okrášlenie svojho miláčka výmenou kompletnej prednej vidlice za motocyklovú spolu so svetlometom vrátane kompletnej výmeny špicových kolies za odlievané lúčovité. Bol to ozaj zaujímavý pohľad na kombináciu skútrovej 20-ky ako ju poznal každý s prednou časťou “á la” Mustang. Nebolo to podľa mňa zharmonizované, ale každý máme svoj vkus. Niečo podobné som videl počas svojej mladosti, ale to bol Pionier 21-ka. Aj to bolo neobvyklé. Dnes mi to nepripadá divné vzhľadom na existenciu indického prevedenia, ktoré kombinovalo týmto štýlom 555-ku a Mustanga.

Nič nemožné nebola ani podobná výmena prednej vidlice na Mustangu, ktorú k dokonalosti doviedli chrómované blatníky. Podobne ako na Mustang, tak aj na Ogar bola dostupná malá kapotáž okolo svetlometu. Ogar tak rázom vyspel na dospelý motocykel. Dospelo vyzeral aj model s inou vidlicou, svetlometom, vyššími riadidlami a prepracovanou výfukovou sústavou. Bolo veľa rôznych úprav na báze Ogara, no myslím si, že esteticky vyvážená a z diaľky dobre viditeľná bola aplikácia nádrže z MZ 125. Touto optickou zmenou sa Ogar zaradil bližsie k západným ponímaniam malých motocyklov.

Tento trend zvyčajne dotvárali aj smerovky a okapotovanie predného svetla. Pozorovateľ nadobudol dojem naozaj rýchleho motocykla v červenom prevedení, alebo motocykla s nádychom supermoto v žltom prevedení.

Atraktívna bola cestovateľská úprava, no chopprovské brašne tam akosi nezapadali. Náročnejšie prestavby prezentovali úpravu na café racer. Ucelená zostava nádrž, sedlo a mierny hrb tesne nad zadným svetlom vyznela oveľa krajšie ako na klasickom Mustangu. Krabicová nádrž Mustanga nedávala veľa možností na úpravy. Mne osobne veľmi vadila, pretože jej spodná časť nebola v jednej línii s podsedadlovým priestorom. Stále aj po dlhoročnom odstupe tvrdím, že nádrž Mustanga bola utopená a toto nezachránilo nikdy nič.

Podobne ako u nás, tak aj v Poľsku existovali estetické úpravy s aplikáciami komponentov z iných značiek. U nás to boli hlavne Mustangy s dielcami zo Simsona. Poliaci mali zrejme viac možností použiť kapotáže z malých motocyklov, ktoré boli zo západu, keď nie, tak aspoň využívali odlievané kolesá s ktorými naozaj zabodovali. Dobre vyzerali kolesá z Yamahy spolu s výfukovým potrubím.

Nádrž Romet Ogar bola u predstavovaného modelu doplnená skráteným sedadlom len pre vodiča. Originálne podsedadlové skrinky autor nahradil jednou prístupnou z predu a z pod sedadla. Celá zostava bola doplnená predĺženým zadným blatníkom pôvodne slúžiacim ako predný blatník Pioniera 20-ky. Bol to vydarený pokus o zadný blatník tvaru kačacieho chvosta. Palubovka bola tiež z Yamahy. Celkový dojem pre mňa bol približujúci sa streedftingeru. Iný majiteľ aplikoval na svojho Ogara liate kolesá a kompletné sedadlo zo Suzuki. Táto úprava bola tiež vyvážená vrátane prednej vidlice, kormánu a svetla. Trochu sa z nej vymykala síce originálna nádrž Ogar, ale vždy to bolo estetickejšie ako veľmi veľká nárdž z vyššej kubatúry.

Pri love po informáciách na poľských internetových stránkach som narazil aj na zanietených fanúšikov amerických chopperov, azijských customov, či európskych cruiserov. Túto skupinu vozidiel pracovne nazvaných kategória “CCC” prezentovali úpravy Ogara v rôznom štádiu stavby. Autor červeného diela v prvej fáze úspešne znížil rám v oblasti nádrž a sedlo. Ogarík nadobudol potrebné proporcie pre CCC až na momentálnu absenciu zadného blatníka. Bol to stroj, ktorý skôr pripomínal po doriešení zanej časti Custom model, prípadne hi-rider model. V ďalšej fáze ale, autor predĺžil prednú vidlicu viac ako by to estetika vyžadovala a rapídne predsunul stupačky, čím príjemný dojem znížil.

Iný majiteľ svojho “Kozlíka” poskladal kombináciou dielcov Pionier + Ogar + pravdepodobne nádrž z iného Rometa. Toto dielo celkovo nízkej stavby malo ale dosť netradičný prvok. Bola to nekonečne dlhá zadná vidlica, ktorá sa používa u špeciálov na zdolávanie “strmého vrchu”. Pripadá mi to netradičné, ale každý máme svoju cestu realizácie svojich vízií. Oveľa atraktívnejší dojem vo mne zanechal Ogar, ktorého tvorca sa inšpiroval celoplachtovými jednoúčelovými motocyklami pre ľadovú plochú dráhu. Vnímam to naozaj ako pioniersky čin, pretože plochodrážnu 50-ku nemal možnosť vidieť každý.

Plochá dráha mala a má hlboké korene nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku. Nejeden majster sveta jazdil na plochodrážkach vyrábaných v Divišove. Stroje pána Simandla nazývané ESO boli po znárodnení vyrábané ako Jawa a výroba v Divišove beží stále podobne ako JAWESO potomkov pána Simandla. Tieto špecifické stroje jazdia na alkohol a len do ľavých zákrut. Ľadové vezie majú na plášťoch nastrelené klince “dosť dlhé”, alebo skrutky. Predstavený Ogar bol teda dielom plochodrážneho fanúšika, ale s tým, že tento ho mienil celoročne používať. Preto bol vybavený všetkým čo na cesty patrí, vrátane značky a nemal ostré hroty na plášťoch, lebo by možno nechtiac mohlo dôjsť k úrazu. Rám bol podobne ako u predošlého CCC Ogara vzadu znížený.

Nakoniec som si nechal Ogar Enduro. Toto zdarilé riešenie, ako som spomínal už v predošlej časti, malo aplikované doplnky, ktoré boli na 50-ky dostupné, či to už domácej, alebo zahraničnej produkcie, to už sotva zistím. Enduro je viacúčelová motorka, ale u Pioniera bol takýto projekt viac motocyklom supermoto ako enduro. V mojom prípade Gilbert enduro 555 terénnu záťaž nevydržala zadná kyvka, pretože na základe “papierových” úprav, ktoré nepodliehali schváleniam našich vtedajších dopravných inšpektorátov som do rámu zásahy robiť nesmel. Nesmelo sa vŕtať, nesmelo sa privárať, nesmelo sa spevňovať.

Nech to bolo ale spravené akokoľvek, vždy to príslušníci VB kvalifikovali ako neoprávnený zásah do konštrukcie vozidla a teda v lepšom prípade to bola takmer vždy pokuta. Ak mali príslušníci “dobrú náladu” tak bez mihnutia oka zhabali upravené Pioniere, či veľké motorky. Najhorší boli tí, ktorí sa pochvalne vyjadrili k úprave, že to je pekné a s úsmevom motorku naložili do kufra bieložltého auta a majiteľ musel hľadať protekciu, aby ju ziskal späť. Z toho obdobia si pamätám na moment, kedy mi vypršala platnosť občianskeho preukazu a potreboval som si ho predĺžiť. Takéto úkony sa diali na stanovištiach VB. Konkrétne u mňa to bolo obv. odd. VB v Modre.

Práve, keď som tam vchádzal bola v areáli otvorená betónová garáž plná zhabaných upravených Pionierov a kývačiek. Posmelil som sa a spýtal či to niekedy vrátia majiteľom. Dostal som razantnú odpoveď, že tie stroje majiteľov nemajú a oficiálni majitelia sa nehlásia. Čoskoro prišlo nákladné auto a jeho vodič a spolujazdec všetko naložili a viezli na likvidáciu. Pravdepodobne amatérske “krosy a terénky” skončili na šrotovisku ako nespôsobilé pre cestnú prevádzku. Prevádzkari šrotovísk už vtedy robili selekciu náhradných dielov a neoficiálne ich predávali “svojim” ľuďom. Pri dobrom šťastí a konexiách ste mali akú-takú šancu získať aspoň torzo svojho diela, no museli ste si to znova zaplatiť. Bola to doba, ktorá sa dúfam už v tej istej podobe nevráti.

Pridané: 11.05.2012 Autor: gilbert Zdieľať

Seriál článkov - História Pionier:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (10 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (11)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria