Austria Custom Bike Show 2013 - časť 1.

To už je zvyčajne takmer po sezóne a tak na základe skúseností z podobnej akcie z minulého roka z Nemecka (Bad Salzuflen) som sa rozhodol, že sa pôjdem na custom biky do Rakúska pozrieť.

Napadla ma aj taká neskromná myšlienka – a síce prihlásiť do súťaže aj moju Kawu ZR7 Café Racer. Organizátori totiž vyhlásili 6 súťažných kategórií. A to Best: Paint, Metric, Streetfighter, Café Racer, Chopper a Bobber. Najprv si vyžiadali zaslanie e-mailu s fotografiou môjho adepta a na jej základe mi potvrdili účasť v Café Raceroch.

Z Dolných Lovčíc do Dornbirnu je to viacej ako 750 km. V piatok večer na výstavisku panovala pokojná atmosféra. Okolo 18:00 (keď som dorazil) sa ešte stále navážali a leštili biky. V tom čase som narátal viacej ako 170 viacej či menej upravených motoriek.

Výstava začínala v sobotu o 9:00 pohodovým tempom. A pohodová atmosféra pokračovala po oba dni. Očakával som menšiu verziu Bad Salzuflenu, kde sa stálo na pivo, wurst a aj WC. Tu sa nečakalo nikde. Celá výstava sa dala pohodlne prejsť za asi dve hodiny. Niečo podobné ako Motocykel v BA. To aj urobila väčšina účastníkov. My postihnutí detailami sme tam strávili oveľa viacej času.

Treba povedať, že výstave prialo počasie (na október okolo 18°C, slnečno) a tak sa to zbiehali motorkári z Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. Svoje stroje odstavili na chabo stráženom parkovisku, prilby, rukavice, bundy, chrániče atď. poukladali na alebo pod motorky a išli na výstavu. Neviem si predstaviť niečo podobné u nás. Bolo vidieť, že dlhoprstí ich netrápia.

Na výstave, ako som už avizoval, panovala pohoda. Na rozdiel od Bad Salzuflenu, tu nebol takmer žiaden sprievodný program. Žiadni stunt rideri, jazdenie v drevenom hrnci, maľovanie na holé telo, tanečky pri tyči a pod. Iba hlavný spíker Jurgen si pozýval na pódium zhruba v polhodinových intervaloch miestnych bikerov, ktorým väčšinou tykal, aby prítomných oboznámili s ich aktivitami a novinkami. Skrátka priateľská, až rodinná atmosféra.

Keďže som nevedel, čo ma čaká, väčšinu vystavených motoriek som si narýchlo pofotil už v piatok. Na rozdiel od preplneného Nemecka sa však takmer všetky prestavby dali fotiť v pohode aj počas celého víkendu. Moju pohodu pri zbieraní zaujímavých detailov však postupne nahradila nervozita prameniaca z čoraz horšie fungujúceho fotoaparátu. Fotoaparát nakoniec v nedeľu poobede nadobro skolaboval. Bol by som preto rád, keby ste fotky neposudzovali podľa pixelov, ale podľa toho, čo je na nich.

Ešte som zabudol poznamenať, že bez trička H&D, špeciálnej brady, vlasov do vrkoča , prsteňov, reťazí, tetovačiek, pirsingu , čiapky atď. som napriek mojej veľkej snahe na výstave oblečený v jeansoch, čiernom tričku a riflovej bunde som do miestneho kolektívu zapadal iba veľmi okrajovo...

Výstava bola o :

1. Stánkari - preplnené stánky s tovarom, v ktorých takmer nikto nič nekupoval, ale všetci sa tvárili spokojne
2. Tuningové dielne a kluby. Prezentovali svoju činnosť, mali vystavené stroje a prestavby, boli pripravení odpovedať na všetky otázky. Iba tých pýtajúcich sa bolo poskromne. Akoby boli všetci zo Slovenska...
3. Nadšenci vystavujúce svoje diela. Nesúťažili, lebo im to (asi) nestálo za to. Iba odprezentovali svoje neskutočné diela. Tie svedčili o obrovskom množstve odpracovaných hodín a starostlivosti zväčša o ich oldtimre. Zvlášť tí starší boli ochotní debatovať, ale napr. v mojom prípade to bola jazyková bariéra.
4. Súťažiaci. Pri najlepšej vôli neviem odhadnúť počet súťažiacich. Niektoré stroje boli zhromaždené v „olajnovaných“ priestoroch, iné boli v „klubových“ alebo firemných.
5. Prekvapenie. V „mojej“ Café Racer súťaži som narátal 15 motoriek. Vyhodnotenie súťaží bolo naplánované v nedeľu na 17:00 . Asi o 15:00 osom dostal avízo, že mám pristaviť môjho cafáča o cca 16:30 pred pódium, lebo budem ocenený. Ocenený? Napadlo ma, že iba ako najvzdialenejší účastník. Nakoniec som si prevzal cenu za najlepší Café Racer... Až cestou domov mi to trocha došlo.

Táto výstava nebola o perfektných a drahých strojoch ako tá v Bad Salzuflene v Nemecku. Táto výstava bola o pohode, familiárnej atmosfére a radosti s customingu. Počas dvoch dní som sa snažil nafotiť tie najkrajšie a najlepšie motorky a detaily vyjadrujúce radosť z ich tvorenia. Dalo by sa možno povedať, že tu sa to už všetko netočilo iba okolo V2. Triedy Café Racer a Metric sú toho príkladom. Sám som prekvapený, ako sa dá ešte stále niečo nové vymyslieť v garážových podmienkach. A to bolo na tejto výstave krásne.

Pokračovanie v druhej časti.