Motor Bike Show Verona 2017 - 2. časť

Po výstavisku som sa „potuloval“ takmer tri dni. Z predchádzajúcich článkov uverejnených na motoride poznáte tú moju úchylku pre detaily. Počas týchto pár dní som pár tých detailov na mojom mobile nazbieral, ale aj tak mám pocit, že mi ešte niečo uniklo.

Výstava detailov

Najprv dám detaily, ktoré (samozrejme subjektívne) pokladám za pekné. Pár príbehov pri stavbe týchto výnimočných strojov poznám z Custom Bike časopisov alebo webových stránok. Počas výstavy samozrejme neviem, ktorý bajk patrí ktorému staviteľovi. Pre neznalcov (ako som ja) tu vládne anonymita. No a po vyhlásení výsledkov (dopredu už trocha známych), kto by už poskytoval nejaký rozhovor. A hlavne pre „novinára“ zo Slovenska, že ...he he. A teda, rakúskemu celkovému víťazovi (po značnom použití whisky) by už nerozumela ani jeho domovská Österreichische rundfunhnk.

Myslím si, že nemá zmysel komentovať všetky tie neuveriteľné detaily. Áno, je tam kopa možno až úsmevných riešení, ale aj také množstvo filigrántskych finišingov, že (možno) stojí za to, počas dlhých zimných večerov, uprednostniť krásu motoriek pred bulvárom a politikou v TV.

Máme tu napríklad naozajstnú kombináciu turbo & kompresor. Na jednoválci. Dodnes ma mrzí, že som na výstave autora nepožiadal, aby stroj naštartoval. Zastúpenie mala aj „jede jede mašinka“, teda pohon zadného kolesa systémom používaným pri parných lokomotívach.

Bolo aj poskladané predné koleso. Teda niečo na spôsob „com star“ od Hondy, ibaže toto bolo poskladané po obvode. Rozdiel je plus 16 palcov na priemer a plus 30 rokov. Mínus 30 (asi) budú jazdné vlastnosti. Ale kto by riešil jazdné vlastnosti na statickej motorke, že?

Páči - nepáči

Kategória pekné / nepekné detaily sa samozrejme môže prelínať, lebo čo niekto považuje za pekné, môže na iného človeka pôsobiť opačným dojmom.

Výlet do Verony

Určite neľutujem, že som (napriek problémom s autom) v tomto roku vo Verone bol. Kto má rád nezvyčajné motorky, ale aj zvyčajné novinky, atmosféru blšáku, bohatý sprievodný program, stánky s veľmi slušnou ponukou občerstvenia, ten sa dva dni na výstavisku nebude nudiť. Je tu samozrejme otázka finančných nákladov na takýto výlet. Z Trnavy hore – dole je to okolo 1700 km. Rakúska 10 dňová nálepka stojí pár eur, ale diaľnice v Taliansku sú hnusne drahé, to vieme. Veľmi slušné ubytovanie B&B sa dá zohnať za 40 éčiek pre jedného, ale aj za 50 pre dvoch.

Čo napísať na záver? Zvažujem, že celý rok budem dobrý a budem doma (manželku) poslúchať, aby ma moja polovička zasa pustila na nejakú motorkársku výstavu. Budem ale musieť mimoriadne sekať dobrotu, lebo v hlave mám výstavu, ktorá je oveľa ďalej ako Verona.