Horami a dolami... naša Albania Tour 2013 - druhá časť 2/2

Deň ôsmy: Petran – Benje Permet – Çarshovë – Kalpaki – Ktismata – Kakavia – Gjirokaster – Jorgucat – Syri I Kalter, 161 km

Ráno si privstávam, a už o šiestej sa vyvaľujem vo vode.

Nádhera

Lepších miest, ako toto už asi veľa nie je. S blížiacim sa poludním sa blížia aj mikrobusy s kúpania sa chtivými Albáncami. Náš večer privátny bazén sa začína prepĺňať, a tak sa začíname z bazéna poberať preč. V studenej a kalnej rieke, kde som si večer umývala zuby si ešte poperiem nejaké veci, hodím ich pod pavúka a môže sa vyraziť. Mierime k hraniciam s Gréckom, cez ktoré máme na pláne malý presun. Krajina akoby sa nezmenila, hory stále obrovské, vyhľady veľkolepé, len tie značky z názvami miest pri križovatkách neviem prečítať. Obedňajšiu prestávku si robíme v dedine Ktismata. V miestnom obchodíku, ktorý by naša hygiena ihneď zavrela, si u starej pani kupujeme niečo dobré pod zub.

A som v Grécku

Na výjazde z krajiny to na colnici vyzerá na dlhšie. Túto chvíľu využívam a tak si na grécko-albánskej hranici lakujem nechty. Colník konroluje každú motorku zvlášť. Chce vidieť splnomocnenia od motoriek napísaných na firmu. Ja ho však samozrejme nemám, a tak mu vysvetľujem ako to je. Tvári sa, že ok a tak opúšťame colnicu.

Ďalšou zastávkou je mesto Gjirokaster – kamenné mesto, ktoré je zapísane v zozname UNESCO. Cestou trošku viac silný vietor, nás sprevádza až k mestu. Uličkami mesta ideme až k pevnosti Gjirokaster. Pevnosť je rozlohou jednou z najväčších v Albánsku a svoje najväčšie rozšírenie zažila za dôb Ali Pashu. V pevnosti sa okrem česky hovoriacej predavačky vstupeniek nachádza aj Národné múzeum zbraní, americké špionážne lietadlo, socha albánskeho partizána, tank a zbierka zbraní z dôb Ali Pashu. Nachádza sa tu aj Národné kultúrne javisko, kde sa pravidelne konajú folklórne slávnosti. Obrovské horské masívy, ktoré sa nachádzajú vo vnútrozemí po celej krajine, robia krásne pozadie aj veži s hodinami. Pevnosť nám poskytuje dokonalý pohľad na kamenné strechy domov.

Na krídle amerického špionážneho lietadla a v pozadí kamenné mesto

Pohľad na kamenné strechy

Z pevnosti sa chystáme do mestečka nakúpiť nejaké suveníry, ktorých je to neúrekom. Veľa predávajúcich ovláda ako tak češtinu. Je to spôsobené najmä turistami z Korfu, ktorý mávajú jednodňové zájazdy do Gjirokasteru. V meste sa nachádza aj rodný dom Ervena Hodžu, ktorý bol albánskym komunistickým panovníkom. Práve vďaka nemu sa Albánsko stalo krajinou betónových bunkrov.

Z Gjirokasteru smerujeme k modrému oku, albánsky – Syri i Kaltër, ktoré je veľmi zaujímavým prírodným úkazom. Prameň vyvierajúci zo zeme, ktorý v momente tvorí rieku so silným prúdom. Hĺbka tohto vyvierajúceho prameňa je približne 70 metrov. Presná hĺbka však nie je známa kvôli silnému prúdu, ktorý bráni potápačom odmerať presnú hĺbku. Prietok vody približne 7 kubíkov za sekundu tvorí rieku krásne sfarbenú na modro.

Modré oko – Syri i Kalter

Asi 200 metrov od modrého oka, sa skladáme pri miestnej reštike. Niekto v stane, niekto iba na karimatke pod terasou, ale ako inak zadarmo.

Deň deviaty: Syri i Kalter – Sarande – Borsh – Himare – Dhermi, 92 km

Ráno konečne mierime k moru. Zastavujeme sa v meste Sarandë, z ktorého máme výhľad na známy grécky ostrov Korfu. Parkujeme na nejakej pešej zóne v centre, kde to nevadí nikomu, dokonca ani policajtovi motajúcemu sa neďaleko. Kto potrebuje ide si do banky zmeniť peniaze, a ja si musím dať dupľu miestnej pizze v rýchlom občerstvení. S príjemne plným bruchom smerujeme po pobreží na albánsku rieviéru, konkrétne na pláž Dhermi, kde sa chystáme stráviť väčšinu dňa. Cestou to berieme popri ponorkovej základni Palermo, ktorú si obzeráme z cesty.

Ponorková základňa Palermo

Krásna cesta po pobreží, nás privádza až nad Dhermi. Schádzame z hlavnej cesty smerom k moru. Ideme až na koniec pláže, ktorá sa stáva našou privátnou.

Najkrajšia pláž Dhermi

Iónske more je krásne a čisté. Vozíme sa na vlnách a venujeme sa nič nerobeniu na pláži. A keďže je Albánsko krajina betónových bunkrov, nechýbajú ani tu. Večer sa ideme pozrieť do mesta, kde si dávame večeru. Spíme priamo na pláži, pár metrov od mora na plážových lehátkach.

Deň desiaty: Dhermi – Vlore – Fier – Durres – Lezhe – Velipoje, 293 km

Ráno sa budím za šumu mora a vône morského vánku. Zakiaľ sa niekto ešte kúpe, ja dávam fotoshooting v zložení ja, cbfka, pláž a more. Dnes máme zdolať priesmyk nad Dhërmi – priesmyk Llogara, ktorým sa plánujem presunúť o pár desiatok kilometrov vyššie, na pláž Velipojë. S krásnym výhľadom stúpame množstvom vracákov po úzkej asfaltke.

Priesmyk Llogara

Prechádzame cez známe letovisko Vlorë. Ďalej pokračujeme diaľnicou. Albánska diaľnica zahŕňa pár metrové enduro vložky a zopár kruháčov. Do Velipojë prichádzame až podvečer, ale aj napriek tomu stíham kúpanie v plytkom mori. Spíme v prímorskom kempe, kde sa rozprávame s mladým Albáncom hádam o všetkom. Počas celej doby v Albánsku si nás miestny policajti vôbec nevšímajú. Môžeme si chodiť ako chceme, koľko chceme, proste ideálna krajina. Sem tam si s policajtmi zamávame a tým to celé končí, no tu sa konečne dozvedáme prečo. Otec tohto mladíka je policajtom v Skadare a tak nám Arsid rozpráva, že albánski policajti majú zakázané zastavovať turistov. Turisti sú pre nich totižto prínos peňazí, a tým že by policajti „otravovali“ turistov, mohli by ich postupne strácať a tým strácať aj prínos peňazí. Ďalší dôvod je, že albánski policajti neovládajú iní jazyk ako albánčinu, a po albánsky by si s turistami moc „nepokecali“. Pýtame sa aj na krvnú pomstu, ktorá tu ešte stále existuje. S Arsidom sa bez problémov rozprávame po anglicky. Na naše prekvapenie sa v celom Albánsku nemáme problém dohovoriť po anglicky, prípadne taliansky. V neskorých večerných hodinách do kempu prichádza zájazdový autobus plných Čechov a Slovákov, a opäť zisťujeme, aký je svet malý.