Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 424 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

DS auto Sumoto Brno MOTOQUAD www.foxracing.sk Indian - www.klasikmoto.sk VR46 - motosvet.sk

Anketa:

Jazdil podľa teba Marc Márquez na VC Argentíny 2018 v súlade s predpismi:

Spolu odpovedi: 272
Áno, bolo to v pohode: 47% (128)
Nie, bolo to ďaleko za: 53% (144)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (14 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (17)  [Verzia pre tlač] Tlač

Romanien tour 2012 - rumunská desiatka 1/2

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 02.01.2013 Autor: corvette
Čitatelia: 12417 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Všetko to pre mňa začalo jednou súkromnou správou na MR od Maťa, ktorý mi písal či sa nechcem pridať k ich výprave do Rumunska. Medzitým som sa na motoridáckej akcií v Jelke stretla s Maťom a jeho partiou aj osobne a bolo jasné, že patrím k nim.

Keďže ma ťažila jedna nemilá povinnosť, to či naisto pôjdem som sa dozvedela až dva dni pred odchodom,. Na prípravu som teda mala zhruba iba deň, ale o to bola radosť z dovolenky väčšia. Plán odchodu bol stanovený na 24. 08. 2012 a návrat na 29. 08. 2012

Nadišiel deň D, 10 stojov a na nich 10 jazdcov, osem chlapov a dve ženy.

Zostava:

  • Maťo - mato71 – Honda XL 600V Transalp – PD
  • Peťo - soson1 – Suzuki DL 650 Vstrom – TN
  • Honzo – Bmw r 1150 GS – CZ
  • Janka – snowgirl – Honda CBF 250 – DK
  • Janka – corvette – Honda CBF 250 – CA
  • Miro – Aprilia Caponord 1000 – PD
  • Dušan – Frenky – Honda Hornet 600 – PD
  • Maroš – hnilo353 – Yamaha XTZ 660 Tenere – TN
  • Juraj – Enďuri – Yamaha FJR 1300 – PD
  • Pišta – Suzuki DL 650 Vstrom - PD

Deň prvý

Prievidza – Zvolen – Kráľ – Miskolc – Debrecen - Valea lui Mihai – Huedin - Leghia - 530km

Zraz výpravy je v PD na pumpe, ja samozrejme meškám, snowgirl a Pišta nás čakajú vo Zvolene, zoznámenie účastníkov, zopár organizačných pokynov a pokračuje sa ďalej. Prefrčíme Slovenskom a na poslednej slovenskej pumpe všetci dotankujeme. Prejazd nudným Maďarskom, kde nás začína spaľovať neznesiteľná horúčava, ktorá pretrvávala ešte zopár dní. Maďarsko – Rumunskú hranicu prekračujeme o pol štvrtej poobede.

 Prvá zastávka v Rumunsku – hneď po prekročení hraníc
Prvá zastávka v Rumunsku – hneď po prekročení hraníc

O povestných rumunských cestách som dovtedy iba počula, na moje prekvapenie je pod nami krásna asfaltka. Moje nadšenie z cesty rázom končí na mieste, kde cestu tvoria mačacie hlavy. Bol to asi taký pocit, že ak by som priložila hlavu na plexi, tak mi určite povybíja všetky zuby.

Touto cestou sa dostávame do mestečka Marghita, kde si v banke meníme eurá za Lei (neskôr všetkými nazývané – tie rumunské k*****ny ) Všetci si meníme rovnakú sumu 100eur za ktorú dostávame cca 440 Lei. Kupujeme osvieženie v malom miestnom dedinskom obchode, kde nám akýsi miestny pacient opojený asi tiež malinovkou podáva všetkým pravicu ako starým známym, čo ich dlho nevidel.

 Zastávka v mestečku Marghita a výmena Eur za Lei
Zastávka v mestečku Marghita a výmena Eur za Lei

Ďalej pokračujeme cestou a aj necestou. Rumunská klasická postupnosť: fáza prvá - cesta, fáza druhá - cesta s dierami, fáza tretia - cesta so strašne veľa dierami, fáza štvrtá - viac dier ako cesty + šotolina, fáza piata - šotolina s hrubými a ostrými kameňmi a dierami. Nastáva piata fáza a enduráci a snowgirl na cbfke vpredu si to vychutnávajú, my cestní tŕpneme kedy nám kameň prerazí blok motora, kedy nám prereže gumu, kedy si tam na tých dierach niečo zlomíme a kedy nám niečo z batožiny odletí alebo nedajboh kedy to tam niekto z nás položí. Keby sme nemali prilby a nemuseli by sme držať rajdy, určite by sme si minimálne dvaja aj vlasy trhali, teda Frenky ich vlastne ani moc nemá.

Najväčšia hviezda všetkých enduro vložiek je ale jednoznačne Enďuri, ktorý na jeho skoro 300 kilovej nabalenej FJR 1300 enďurí po teréne ako kráľ.

Vykúpenie začína napojením sa na hlavný ťah. Dotankujeme za Huedinom, to už sa pomaly začína stmievať a my po prvom prejazdenom dni začíname hľadať ubytovanie. Odbočka z hlavného ťahu nás privádza k nášmu potenciálnemu penziónu Leghia.

 Penzión - prvá noc
Penzión - prvá noc

Za vedúcim penziónu posielame našich pracovníkov pre styk s verejnosťou mato71,Frenky a snowgirl. Tu je hlavným vyjednávačom Frenky, keďže vedúci je zrejme talianskeho pôvodu. Tak parkujeme stroje, vybaľujeme sa, dávame sprchy, nahadzujeme sa do civilu a šup na terasu osviežovať sa miestnym pivkom a našimi zásobami, pri ktorých vedieme cestovateľské debaty dlho do noci.

 Ako správny slováci  + Honzík  zapíjame vydarený deň
Ako správny slováci + Honzík zapíjame vydarený deň

Deň druhý

Leghia - Cluj Napoca – Turda – Ludus – Medias – Avrig – Carta - 290km

Ráno je ťažké ale všetci sme to úspešne zvládli. Pobalíme veci a vyrážame do ďalšieho cieľa nášho dňa, dedinky Cárta, je tam holandský kemp, asi 2 km od cesty smerom na Transfagarasan. Oddýchnutí vyrážame ukrajovať ďalšie kilometre rumunských ciest. Zatiaľ pekná asfaltka, voľné tempo, kochanie sa prírodou. V Medias sa rozdeľujeme, endurá ťahajú po bielej, asi sa zaľúbili do šotoliny, ostatní pokračujú po hlavnej. Stretnutie si dohadujeme niekde v Avrig. Cestných ešte pred mestom Sibiu ohúrila v diaľke obrovská hora zahalená v hmle, vtedy som si tak sama pre seba povedala: to je ono, to je Transfagarasan. Po chvíľkovom blúdení v Sibiu nakoniec nachádzame tu správnu cestu a smerujeme na Avrig, kde sa máme stretnúť s endurákmi. Dorazili sme tam takmer v rovnakom čase a na naše počudovanie enduráci našli nádherný nový asfalt v prekrásnom údolí, krásne si to vychutnávali až do okamihu, keď ich za jednou zákrutou čakal v jazdnom pruhu statný pes, našťastie sa to obišlo bez kolízie. My cestní sme vychytali opravujúcu sa asfaltku, hmm kto by to tušil, mohli sme ísť spolu, no biele cesty v Rumunsku sú nevyspytateľné.

Do Cárta je to už kúsok, ešte na poslednej benzínke dotankujeme. Je tam aj kopec miestnych motorkárov čo sa boli popreháňať po Transfagarasane. Do dedinky prichádzame po slušnej šotoline, kde nám sem tam robia sprievod miestne psi presne tak ako sa na rumunské pomery patrí. Nejako sme asi poblúdili lebo prichádzame z opačnej strany ako si to pamätali mato71 a hnilo353 z pred dvoch rokov. Rozbaľujeme stany, na recepcii každý dostávame na uvítanie akési domáce. Pre chlapov biele, pre ženy červené, niečo ako griotka.

 Vybaľujeme, staviame  stany, varíme, jeme, pijeme...
Vybaľujeme, staviame stany, varíme, jeme, pijeme...

Po naplnení žalúdkov a osobnej hygieny sme sa nahodili do našich výpravných tričiek Romania tour a ideme nasať trošku domácej kultúry. Zastavujeme sa aj pri miestnom kulturáku na rumunskej svadbe. No nikto nám nenalial, iba na nás čumeli ako keby sme spadli z Marsu, tak sa poberáme do miestnej krčmy a tam sa to začalo.

 Cuicujeme
Cuicujeme

Sadáme si všetci okolo jedného stola, dávame si miestne fľaškové, a tu sa k nám pridružuje miestny kápo, ktorý nám lámanou nemčinou rozpráva ako niekedy pracoval v Nemecku. Po chvíli prichádza s celou basou piva a rovno na náš stôl. Všetci sme si museli vziať a piť (to Rumunsko sa nedá nemilovať). Mato71 si po čase presadá k stolu vedľa, kde sa baví s rumunskými mladíkmi. Keď sa k nim otočím práve im Maťo hovorí niečo o horkýže slíže, neviem síce o čo šlo, ale rozoberať horkýže slíže v miestnej rumunskej krčme je také slovenské.

O chvíľu neskôr sa stávame svedkami medzinárodného súboja v pretláčaní SVK verzus RO. Naším reprezentantom je Frenky, ktorý nás nesklamal a vybojoval zaslúžene víťazstvo pre Slovensko.

 Pretláčanie 1:0 pre SVK
Pretláčanie 1:0 pre SVK

Po záverečnej ešte pár členov výpravy pozýva k sebe miestny kápo domov na víno a syr. Keďže som sa návštevy domorodca nezúčastnila, príbeh doplnil Honzík.

Vše začalo cestou z nálevny, kde jsme poznali jednoho místního domorodce. Frenky jakož to náš místní tlumočník se stal obětí velice přátelského vztahu místního domorodce, který ho chtěl pohostit ještě doma a táhl ho temnou ulicí pryč.
Jelikož mám špatné zkušenosti a přeci jen cizí chlapík v cizí zemi a k tomu opilej jak zákon káže, mi tak nějak naháněl strach jak by to všechno mohlo skončit.Tak jsem se k nim přidal a cestou jsem ještě polapil Peťu:-) jelikož je to kluk jako buk a já měl větší pocit jistoty :-)

Když nás domorodec dovedl domu a ukázal zahrádku, jen jsme žasli, vchod do záhrady krásně obrostlí vínem, prostě představte si, že jdete vinným tunelem, který měřil cca 10 m prostě radost se podívat :-) Cosi povídal o rodině a vínu a pořád nás nutil ať zavoláme zbytek přátel, že u něj máme spát, že se o nás postará a tak...

My to zdvořile odmítaly a snažili se odejít ale domorodec to nechtěl pochopit a stále nás chtěl hostit.Někam zmizel a za chvilku přinesl pet lahev a v ní nějaký mok,nalil ho do pohárku a říkal ať pijeme.

Frenky nás upozornil, že je to nějaké silné víno a ať se trochu ze zdvořilosti napijeme a půjdeme.Jak pravil tak jsme udělali,musím říct že nic tak hrozného jsem v životě nepil,pravdou je že nejsem zas tak starý ale byl to pravdu hnus :-D Náš pokus po ochutnávce se zvednout a odejít nevyšel a domorodec nás zatáhnul k sobě do sklepa kde nám ukázal soudky s vínem.Krásné staré asi dubové sudy pokryty pavučinou,prostě krásný pohled!!až na ten obsah tedy no :-D hostitel nám nalil do dvoulitrové petky jeho ( lahodný ) mok :-) Frenky sním šel do vedlejší místnosti kde mne a Péťu nepustil a odtuď donesl takovou velkou kostku bíleno čehosi co před tím než nám nabídl omyl ve vodě!! Byl to domácí kozý sýr!!!Hrozně dobrý sýr:-) k tomu nám nalil bohužel další várku vína a Peťu nutil ať volá kamarádům, že u něj všichni budeme spát.Peťa volal nejdřív jen na oko aby hostitele uklidnil pač v něm stoupala taková menší agrese a velká nepříjemnost.

V průběhu hodování začal i na Frenkyho už dorážet, že není oholen, že se to nesluší a ať se k němu jde oholit,odmítl to s výmluvou že ne že to není možný.Když jsme dojedli a dopili, domorodec zmizel a po chvíli se ukázal s další porcí sýra.Velmi obrovskou porcí sýra, omyl ho a řekl že mu máme dát 10 euro a je náš a že můžeme tedy jít. Mi na něj udiveně koukali,po domluvě že ho vezmeme jsme zjistili, že nedáme do kopy 10 euro z důvodu, že každý měl u sebe jen místní měnu která by dala v přepočtu jeho požadovaných 10 euro. Bohužel to nechtěl přijmout a jako jatý po eurech trval jen na tom že chce euré a né Lei.
Nějak jsme dali do kopy cca 7 euro a tak jsme se sním snažili domluvit ať nám prodá jen půlku sýra ale bohužel.Opravdu začínal být už nepříjemný a navíc se mu v ruce oběvil nůž a nás všechny napadlo asi to samé,jak nejrychleji odejít aniž by se to neobešlo bez konfliktu!! Peťa zkoušel volat Maťkovi jestli by nedonesl eura ale bohužel nebral telefon. Nakonec jsme využili toho že domorodec zašel nazad do sklípku a my velice svižným ale opatrným krokem opustili jeho zahrádku a zamířili do kempu! Domorodec když zjistil ,že tam nejsme, vyběhl na ulici a pokřikoval po nás něco, ale to už nás nezajímalo.Jediné na co jsme mysleli abychom pochytali zbytek naší party a všechny dovedli radši do kempu.
Nakonec vše dobře dopadlo a mi se sešli v ranních hodinách v kempu v pořádku :-)

Ráno chceli ísť chalani k miestnemu kápovi zaplatiť aspoň to, čo u neho zjedli a vypili, no akosi si nikto nepamätal na cestu...

>

Pridané: 02.01.2013 Autor: corvette pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (14 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (17)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria