Rozhovor: Ivan Jakeš po Dakare 2014

Haro: Tohtoročný Dakar vyvolal značne rozporuplné reakcie. Síce organizátori vždy vyhlasovali, že nový ročník je náročnejší ako predchádzajúci, no veľké rozdiely nebývali. No v tomto ročníku skutočne pripravili iné preteky ako v minulosti.(?)

Ivan: Veľké rozdiely v náročnosti Dakaru oproti iným ročníkom neboli. Etapy mali síce viac kilometrov, ale na druhej strane boli technicky jednoduchšie a z veľkej časti viedli po rýchlych rozbitých pistách. Takže niečo za niečo.

Haro: Poďme po poriadku. Najprv skúsme povedať niečo k Argentíne. Hneď na začiatku Dakaru sa začali trasy šplhať do hôr do takých výšok, kde prakticky človek ani technika riadne nefungujú…

Ivan: Telesne som bol úplne v pohode a vysoké nadmorské výšky sa ma nedotkli. Samozrejme som pociťoval menej kyslíku v riedkom vzduchu, ale nedostavila sa dýchavičnosť ani iné telesné komplikácie.

Naopak motorky mali problémy v horách stále. Hlavne karburátorové motory, čiže aj môj. Nad 4 000 metrov bolo nutné držať plný plyn a vysoké otáčky, ísť na nízkom prevodovom stupni. Inak motorka zhasla a bol problém ju nahodiť. Motory so striekačkami sa týmto starostiam síce nevyhli úplne, ale mali problémy podstatne menšie.

Haro: Od začiatku si podával veľmi vyrovnané a stabilné výkony, ktoré sú na Dakare podmienkou úspechu. Potom prišla nešťastná 5. etapa, kde za nejasných okolností niektorých jazdcov penalizovali. Podozrivé bolo hlavne to, že pretekári idúci po totožnej trase mali rozlične zaznamenaný prejazd WP5.

Ivan: Ja som videl problém úplne inak. Sporný Waypoint 5 sa nachádzal na obrovskej planine v rozľahlom údolí. Po vjazde naň sme mali navigáciu na azimut, teda sme išli určitým smerom podľa určeného kurzu niekoľko desiatok kilometrov. To znamená, že aj malá odchýlka od smeru znamenala na konci rádovo kilometre. Povrch bol veľmi mäkký, motor ledva utiahol dvojku a pláň bola celá porastená takými trsmi pichľavých rastlín, vysokými snáď 2 metre. Preto sme nemali výhľad a neustále sme museli kľučkovať.

Na konci sme mali naraziť na riečisko a WP5, ale pre uvedené ťažkosti každý vyšiel niekde inde. Ja som uhol trochu doľava, asi 7km od bodu. Problémom bolo, že každý hľadal bod v riečisku, ale on bol posunutý trochu smerom von a stačilo ísť iba 20 metrov za riečiskom a bol sa objavil na GPS. Nepodarilo sa mi bod nájsť, po najazdení asi 30km s strate 45 minút som pre nedostatok benzínu musel pokračovať.

Zrejme usporiadateľ rátal s takýmto priebehom a preto ohodnotil penalizáciu na 1 hodinu. Podľa mňa si za to môžeme sami, hoci nájsť bod bolo dosť o šťastí. Tak ako ja skončilo aj ďalších 50 pretekárov. V ten deň som stratil takmer 2 hodiny a dosť to poznamenalo pozíciu v celkovom poradí.

Haro: Trasy v tejto časti Dakaru boli viac endurové ako rally?

Ivan: Skôr to boli trasy nie najtypickejšie. Organizátori zaradili množstvo vypaľovacích ciest, fakt rýchlych na otvorený plyn a tie sa striedali občasnými náročnejšími časťami. Počas celého Dakaru sme a prešli iba 300km dún, nejaké piesky a hotovo. Vypadá to tak, že trate s ich skladbou a povrchom chystali pre Hondy a Yamahy. Aby konečne prelomili nadvládu KTM a oživili preteky. Ale Coma im opäť ukázal, kto je pán jazdec a s prehľadom vyhral.

Haro: V Bolívii pokračovali etapy jazdené nad 3 000 m n.m. Tu si už začal stúpať v priebežnom poradí nezadržateľne nahor.

Ivan: Bolívia prebehla v pohode a vlastne sklamala. Čakali sme všetci kadečo, nakoniec to bolo spolu s presunmi 1.600km pisty s veľkými rýchlosťami a s primitívnou navigáciou. Obchádzanie soľnej planiny mi pripadalo nezáživné.

Haro: Prechod do Čile znamenal aj návrat na známe trasy a na bežné terény. A pribudol typický piesok s dunami a s bežnou navigáciou.

Ivan: Áno, dostali sme sa oblasti, kde etapy pretínali trasy z minulých ročníkov. Ale navigačne jednoduché etapy boli skôr zábavným a rýchlym vozením. Vlastne v celom Dakare 2014 boli iba 4 navigačne náročné etapy, ostatné hodnotím ako navigačne slabé.

Haro: V tejto časti preteku si už bol pravidelne v prvej desiatke v hodnotení etáp a dostal si sa na výborné 11. miesto. Sadla ti druhá polovica lepšie ako prvá, alebo to bola súčasť stratégie?

Ivan: Bežne potrebujem 2-3 dni na Dakare na adaptáciu sa na pretek a aby mi trať aj motorka „sadli“. Tentoraz to bolo 5 dní, pretože v priebehu sezóny ma zabrzdila operácia ramena a na jeseň zlomené rebro počas tréningu. Preto Dakar znamenal prvé poriadne jazdenie po dlhom čase. Potom som sa chytil a až na dve smolné etapy išlo všetko dobre. Mne by práve na závodenie vyhovoval Dakar o pár dní dlhší!

Haro: Konečné 11. miesto je považované za veľký úspech, vzhľadom k tohtoročnému priebehu preteku, k terénom a ja k aktuálnej konkurencii. So Števom ste jediní dvaja naozajstní amatéri, ktorí dokážu poriadne prevetrať továrenských jazdcov.

Ivan: Aktuálne trate priveľmi zvýhodňovali továrenských jazdcov na výkonných motorkách, viac ako inokedy. Darmo som v technických pasážach podkuroval pretekárom na továrenských strojoch, stačilo 30km rovnej cesty a a po otočení plynom mi zmizli v kúdoloch prachu. Bežne nás takto „vytrestala“ Laia Sanz na továrenskej Honde. Proste 190km/h a 170km/h je rozdiel!!!

Haro: Ako fachčila technika, neboli nejaké výrazné problémy? Zostávaš pri KTM?

Ivan: KTM je vynikajúci stroj a zostávam pri ňom. Na budúci rok mám sľúbený motor so striekačkou a tým by odpadli problémy v horách. Aj výkon má byť vyšší, hoci možno očakávať opätovné zlepšenie tovární oproti produkcii. Tento rok sme jazdili na motorkách príbuzným minuloročným špeciálom a tak to ide každý rok.

Haro: Tím šliapal podľa zvyklostí, aj s hosťujúcim Jurom Toporom?

Ivan: Všetci pracovali super, nekonala sa ponorková choroba a tím sa zhostil úlohy na výbornú. Aj Juro rýchlo zapadol, chopil sa roboty a bol na úžitok. Okrem iného mal na starosti komunikáciu s médiami a s fanúšikmi.

Haro: Čo si myslíš o smerovaní Dakaru po tomto ročníku? Sedí ti takto koncipovaný pretek, alebo sa viac prikláňaš ku klasike, prípadne Ti to je jedno?

Ivan: Viac si cením klasickejšie ponímanie Dakaru. Aby boli vhodne zastúpené všetky terény a povrchy a aj technické a rýchle pasáže. V tomto roku bolo málo ťažkých úsekov, skoro žiadne duny a piesok. Naopak zbytočne veľa sme jazdili po vypaľovákoch a v príliš vysokých horách. Tiež sa ukazuje blbé rozhodnutie deliť trasy osve pre motorky a autá.

Haro: Cieľ stanovený pred Dakarom 2014 sa nepodarilo splniť, ale verejnosť jednohlasne veľmi kladne hodnotí Tvoj výkon na preteku, bojovnosť, stabilné výkony a porážanie celej plejády továrenských jazdcov…

Ivan: Nevyšlo všetko podľa mojich predstáv a to sa prejavilo na celkovom umiestnení. V 3. etape to bol pád, poškodenie motorky a vykĺbený palec na ruke. V 5. etape zase zablúdenie a penalizácia. Vlastne v týchto dvoch etapách som nazbieral podstatnú časť straty na víťaza. Dakar sa tentoraz rozhodoval v prvej polovici, tá druhá už veľa poradím nezamiešala.

Haro: Skúsme ešte niečo o technike. Ako sa Ti pozdávali nové KTM, Yamaha, Honda a Sherco?

Ivan: Nové stroje samozrejme opäť kvalitatívne poskočili vpred. Ale stále je najuniverzálnejšou KTM. Je robustná, výborne ovládateľná a spoľahlivá. Ako jediná bola od základu vyvinutá pre Dakar a je to vidieť. Jazdí sa na nej inak ako na konkurenčných motorkách.

Despresov nosič vody Metge predtým jazdil KTM, teraz mi o novej Yamahe povedal, že je síce veľmi rýchla, ale aj zle ovládateľná, nervózna a nestabilná. To isté platí o Honde. Darmo vyhrajú majstrák v rally, Dakar trvá dva týždne. Im tieto prešľachtené motorky odchádzajú po 5-8 dňoch, jednoducho sa rozsypú, zhoria alebo rozbijú. Aj jazdci na nich to psychicky nezvládajú. Napríklad Barreda stále išiel vyslovene „cez závit“, ničil motorku, riskoval a jazdil za hranicou jeho možností. Považujem za zázrak, že Dakar dokončil.

Haro: Nakoniec: dúfam že Ťa uvidíme v prípade priazni osudu aj na budúcom Dakare 2015?

Ivan: Samozrejme mojim cieľom je naďalej sa zúčastňovať Dakaru a zlepšovať sa v celkovom umiestnení.

Haro: Ďakujem za rozhovor a prajem viac šťastia v budúcom Dakare!

Ivan: Ďakujem aj ja a pozdravujem všetkých fanúšikov!

Pozadia / Wallpapers:

Zdroj: haro007.sk/stefan-svitko-po-dakare-2014/