ISSN 1336-6491 | Online: 1867 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29802
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17615)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12187)
Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač

Letný Japan Moto Výlet

 Zdieľať

Pridané: 30.08.2004 Autor: riskant
Čitatelia: 14369 [Mototuristika - Slovensko - Výlet]

Pred pár dňami sme absolvovali vcelku pekný výlet po slovenských cestách – necestách.
Ešte pred jazdou náročné, sa mi zdalo už len zosúladenie použitých motoriek, veď posúďte sami: Pipo a Kawasaki GPZ 500S, Andy so Sisou a Yamaha SZR 660, Dano s Evičkou a Suzuki Marauder 800, malý Samko so Simonkou a Honda F6C a moja Yamaha TDM 850. Z dôvodu značného množstva stanov a príslušenstva nás doprevádzal aj Jofi a Ford Mondeo 4x4.

Trasa bola vopred „jasne“ stanovená: Bratislava – Turzovka – Vysoké Tatry – Vernár – Čierny Balog – Dolná Strehová – Banská Štiavnica – Levice – Bratislava. Plánovaný odjazd z BA sa nepredvídateľne o hodinku odsunul ale v konečnom dôsledku sme sa o 11:00 hod. vydali na výlet plný očakávaní. Prvá zastávka bola v Modre kde sa k Andymu pridala aj jeho priateľka a mohli sme pokračovať do Trnavy. V Trnave sme sa rozhodli pokračovať kúsok po D1, aj z dôvodu že lokalitu mimo diaľnice po Trenčín väčšina z nás už dôverne pozná a chceli sme aj ušetriť trochu času aby sme dorazili do Turzovky - cieľa „1.etapy“ ešte za svetla. Za Trenčínom sme pokračovali smer Nemšová, Pruské, Lednické Rovne, Púchov, Bytča až do Turzovky. Cesta bola krásna, hlavne v úseku okolo Nimnice sme si vychutnávali krásne slnečné počasie a na slovenské pomery kvalitný asfalt.

V cieli sme o cca. 18:00 hod. dali o sebe patrične vedieť „čestným okruhom“ po autobusovom nástupišti a zaparkovali vo dvore pri domčeku, ktorý bol naším prvým nocľahom.

Na druhý deň sme sa zobudili do „krásneho“ upršaného a chladného rána. Po nevyhnutnej raňajšej káve sme sa aj napriek nie zrovna najideálnejšiemu počasiu rozhodli pokračovať ďalej podľa „plánu“ (ktorý sme parciálne menili podľa nálady). Po ponavliekaní sa do rôznych dážďoviek a prapodivných návlekov sa mi na moje prekvapenie podarilo zobudiť hneď zrána obidva valce TDM-ky (už sa mi stalo že po daždi sa jej na cestu veľmi nechcelo) a mohli sme vyraziť ďalej smer Čadca. Po prešvihnutej odbočke sme sa prekľučkovali až po Žilinu a pokračovali sme smer Terchová – Párnica – Dolný Kubín – Ružomberok.

 Prestávka po krásnych stúpaniach blízko Lučivnej
Prestávka po krásnych stúpaniach blízko Lučivnej

Stále chladná a miestami aj mokrá etapa sa nám revanšovala krásnymi stúpaniami na ktorých sme mohli do sýtosti popustiť uzdy našim koníkom. V Ružomberku sme dotankovali potrebné oktány, skontrolovali motorky a akurátne vyhladnutí sme prášili do Liptovského Mikuláša na obed. Z L.Mikuláša nasledoval úsek cesty ktorý bol asi najkrajší, pretože väčšinou človek navštevuje tieto lokality v zime autom a ja osobne som sa nevedel dočkať kedy vybehnem na motorke cez L.Hrádok, Podbanské, na Štrbské Pleso a vrátim sa cez Smokovce do Popradu. Aj napriek stále vlhkému počasiu (na Štrb.Plese aj trošku chladnejšie ako sme čakali) sme si to naozaj vychutnali.

 Štrbské Pleso (poľskí turisti si nás obzerali ako miestnu atrakciu)
Štrbské Pleso (poľskí turisti si nás obzerali ako miestnu atrakciu)

Z Popradu bol smer jasný, so slnkom v chrbte a bočným vetrom ktorý sa do TDM-ky opieral ako do plachty, pokračovať cez Vernár smer Brezno do Čierneho Balogu do kempu. Ha, „chybička se vloudila“ v Čiernom Balogu nie je kemp, údajne sa tam dá niekde stanovať ale... Nevadí, rozhodli sme a improvizovať a pokračovať na Hriňovú, Kriváň kde sme „opätovne“ doplnili pár oktánov a na záver dňa sme zakotvili v Divíne pri Ružinej. Veľké šťastie nás napriek príslovečnému piatku 13. čakalo v kempe, kde sme našli voľnú chatku do ktorej sme sa všetci pomestili. Pozakrývali sme motorky a vydali sa smer „občerstvenie“...

V sobotu bolo od rána v celku pekné počasie a nás začalo lákať termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej kde sme sa plánovali pridať k Motorideákom. Bol to už len kúsok tak sme sa vydali smer Polichno, Halíč, Ľuborec... a dorazili do D. Strehovej presne v čase výjazdu (čo už s nami lenivcami keď sa nám nechcelo skôr vstávať). Tak sme sa ešte previezli po okolí, rozložili stany (nekonečné bolo čakanie na zaregistrovanie a vystavenie akéhosi ubytovacieho preukazu) a vrhli sme sa do vĺn polepeného bazénu.

 Už zaparkovaní v Dolnej Strehovej (Sobota)
Už zaparkovaní v Dolnej Strehovej (Sobota)

Večer sme sa trošku venovali... už ani presne neviem čomu, len myslím že Natalka mala zvláštny spôsob zabezpečenia svojej Jawky a Pipova Kawa sa okolo polnoci vybrala s nami na „jedno“. Nuž vcelku pohoda. V nedeľu sme sa ešte stihli trošku vykúpať, vyduriť Danovu opičku a namierili sme si to cez Dudince smer Banská Štiavnica. Tam som sa po večeri musel z dôvodu pondelkových pracovných povinností odpojiť a o chvíľu som parkoval v BA, pre urýchlenie som si zvolil „klasickú“ cestu cez Hodrušu – Hámre, Žarnovicu, Nitru.... Zvyšok nášho spolku si dožičil ešte jeden spoločný večer na chate v Banskom Studenci a pondelkové kúpanie v Kolpašskom jazere. Cestu domov si naplánovali cez Levice, Galantu...

Celkom sme prešli niečo cez 1.000 km čo je na 4 dni taký akurátny výlet, technické problémy sa nám našťastie vyhýbali a ubytovanie bolo aj vďaka Andymu do pohody.

Pridané: 30.08.2004 Autor: riskant Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač
Yamaha Posledná šanca

Body a Trasy v tomto článku:

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »