Ukrajina 07/2014 3/3

Zjazd kameňmi. Mokrý od potu ale OK. No prišiel zjazd lesom. Riadny, riadny klesák. Pomaly schádzam, ale úsekom s blatom sa nedá vyhnúť. Doslova po centimetroch spúšťam Tenerku a nakláňam ju tak, aby „padala“ na nohu, ktorá je ako tak stabilná. Na rovnejších úsekoch zastavujem a rozdýchávam „zápas s volom“.

Asi po 5. km sa mi otvára výhľad na „civilizáciu“. Ešte riadne prudký zjazd, ale už suchý. Ale nevládzem, vypínam Tenerku, brzdím jednotkou na tom svahu a rozdýchávam. Chytá ma malátnosť. Voda v kufri, z motorky sa nedá zosadnúť. Naťahujem ruku a zbieram lesné jahody zo svahu hneď pri mne. Ak by som vedel, čo to je za zjazd, asi volím kamene. Ale OK za chvíľu som dole a zaplavuje ma neskutočná eufória. Ešte neviem, že to nie je úplný koniec.

Čakajú ma štandardné bahná a brody rieky. Predo mnou ďalší riečny brod a len tak si ho fotím. Približujem sa a už vidím, že asi bude trocha hlbší. Vchádzam a dostávam ranu šokom. Takmer celá motorka vo vode. Voda má aspoň 80 cm. Hore sa ma chlapci pýtali, že kde to má sanie. Hovorím že ani neviem, ale že filter je tu a tu a sanie by mohlo byt nad ním, keď je to enduro. Dúfam, že je to tak, ale očakávam, že motor zhasne. Nezostáva nič, len držať plyn a spojkovať. Vyliezam z brodu jak Dr. Mráček. Voda steká zo mňa aj z motorky. Len krútim hlavou a usmievam sa.

Horské oko

Cesta na Horská oko je krásna, popri rieke. Na samotné jazero vraj chodia turisti, dá sa tam spať a podobne. Plánujem tam prespať, preto som prekvapený, že som zas na nejakej lesnej ceste a nezdá sa mi vôbec vhodná pre autá. Zas výjazd po kamennom riečisku, ale ten si už riadne vychutnávam. Doslova som to vypálil hore. Ale už som si istý, že idem zle. To predsa nie je cesta k hotelom. Ale ba, som tu. Horské oko. Žiaden hotel, jedna chatka.

Dávam sa do reči s profesorom, ktorý je tam so svojou triedou na výlete. Už 9 dní putujú lesom, ešte tri dni. Jazero vraj nie je bez dna, ale nevedia sa dohodnúť, či má hĺbku 70 alebo 150 metrov. Tiež nechápu, že neviem kde som, kde budem spať, že nemám karimatku a spacák, mapu mám na nič a dochádza mi benzín. Vyťahuje svoju podrobnú mapu a hľadáme trasu k benzínke. Cieľ: Putila (Putyla). Benzín + ubytovanie.

Podľa pokynov miestnych netankujem na prvej benzínke (zlý benzín). Prvý hotel sa mi nepozdáva, v druhom ma odmietajú v treťom nejde voda a parkovať mám na parkovisku 20 m od diskotéky. Tak mierim ďalej na sever. Nahadzujem do navigácie ubytovanie a vyberám to najbližšie. Cena 150 UAH, ale nemám hrivny, tak sa dohodneme na 10 € (cca 160 UAH). Izba OK, ale záchod pamätal predchádzajúceho ubytovaného. Nechce sa mi spať po tých dnešných výjazdoch, tak reku že sa pôjdem prejsť, no vchod je zamknutý. Nemôžem vyjsť von. Bolo by treba búchať tete, dajte kľúč. Ale o polnoci... Plánujem trasu na návrat domov, žiaden Chust ani Mukačevo. Na sever a cez Karpaty na západ.

Najazdených 164 km

Deň 4, 6.7.2014

Prvých 100 km furt dierovaný asfalt a rovina. Ale ukazuje sa aj dobrý asfalt a na rovných úsekoch držím 130-140 km/h. Idem podľa kvality ciest, nie podľa predpisov. Aj v obciach. Po 200 km v mestečku Dolina (Dolyna) sa dostávam na úpätie Karpát. Konečne v horách. Zastavujem sa na obed v kolibe Medveď . Fajn obed (43 UAH). Dobrý bod záujmu, aj na ubytovanie. Jazierko, altánky, drevenice.

Zisťujem, že čas mám dobrý a pred sebou len asi 280 km. Schádzam k rieke hľadám si nejaké intímne miestečko, len pre seba, okúpať sa. Stačilo sa len vyzliecť a skočiť do vody, ale ťahá ma to prebrodiť rieku a nájsť si niečo na druhej strane. Logicky zbytočné, ale chcem. Pre istotu vyzliekam nohavice a dávam do ľavého bočného kufra. Púšťam sa do rieky, odhadujem to na max. 20cm, ale viem, že voda môže klamať. Skôr mám rešpekt pred klzkými kameňmi, nesnažím sa to podceniť, ale kdesi v hĺbke seba sa po včerajších výjazdoch cítim ako majster sveta. Samozrejme, kĺže to a riadne. Spojkujem a pridávam, ale dvíham nohy, chcem mať topánky suché. Voda má asi pol metra a ja strácam stabilitu a ukladám Tenerku na ľavobok do vody.
Zlý sen? V momente rozmýšľam ju vypnúť, ale viem, že má náklonový vypínač, vypne sa sama. Aj tak spravila. Prebleskne mi hlavou, čo všetky tie vypínače na riadidlách vľavo a čo budíky. Všetko vo vode. Hneď ju dvíham, zdá sa mi úplne ľahučká. Archimedes, či adrenalín?

Stojím a rozmýšľam, no čo, naštartuješ? Stlačím štartér a nič. No, a došiel som.
Aha, je tam jednotka. Stlačím spojku, štartér, chytila. Hneď sadám a hrabem jak o dušu, von z vody, aby si to ešte nerozmyslela.

Na brehu sa smejem: No moja zlatá, ty si sa už okúpala, teraz idem ja. Hľadám vhodné miesto a zisťujem, že najlepšie to bude predsa len na pôvodnej strane. Takže naspäť do vody, ale tentoraz už prechádzam s prehľadom.
Zisťujem, že ľavý kufor je otvorený a našla doň voda. Všetko mokré. Aj telefón. Kufor sa nemohol otvoriť pri páde, ani to pád nebol. Musel som ho zle zavrieť. Celé to beriem ako lekciu brodenia. Ako sa vo vode správať a ako dbať na zabezpečenie vecí v kufroch.

Napríklad telefón vypovedal službu. Nejako som ho vysušil, ale už to nie je on. Ak by som bol mimo civilizáciu, celý mokrý, bez elektroniky (telefón...) a motorka sa napila vody, mám riadny problém. Uvedomujem si, že ak by som motorku utopil v tom brode pod PAMIRom … 80cm vody by ju prelialo kompletne...

Smer Volovec, ale potom nie na Užok, ako som prišiel, ale dole na Poljanu a objazdom na Ubľu. Kilometrami asi to isté a pre mňa nová trasa. Miestami celkom fajn. Doma som pred ôsmou večer.

Prejdené 520 km

Celkovo prejazdené: necelých 1400 km,
celkové náklady cca 85€ (Presne neviem)

Postrehy a rady z jazdenia po Ukrajine:

Tankovanie: Vyzerá to, že hlavne na väčších benzínkach európskeho štandardu je treba prísť najprv k obsluhe / pokladni a nahlásiť že z ktorého stojanu a za koľko sa bude tankovať. Prípadne že do plna.

Psy: Ak na ceste spí, alebo stojí pes (na ceste, nie krajnici), zostane tak, aj keby ste ho tesne minuli. Spiaci pes kôli vám oko neotvorí. Bacha na to.

Kravy: Krava je ako vlak. Nepozerá sa do strán a pri prechádzaní cez cestu má vždy prednosť. Ale kedykoľvek môže aj vymeniť koľaj a zmeniť smer. Ak ju míňaš v metrovej vzdialenosti pamätaj, že ak otočí hlavou môžeš mať jej roh v hrudníku. Krava na ceste je vždy veľký problém.

Serpentíny a deravé cesty: Ukrajinský vodiči sú vcelku ohľaduplný, ale vždy hľadajú ten najlepší prejazd pre svoje auto. A veru, majú čo robiť. A tak robia serpentíny, aj náhle. Na cendure sa dá potiahnuť aj priama stopa. Neodporúčam, ale zvlášť pri predbiehaní je to treba. Ak obiehaš zľava (normálne), pamätaj na dostatočný odstup od auta. Dá sa aj obiehať sprava (keď je auto v ľavom pruhu, lebo tam je lepšia cesta), ale bacha tiež na odstup. Treba sa aj pozerať, čo má auto pred sebou, či pôjde rovno, alebo mu je lepšie spraviť serpentínu. Zákruty sú nebezpečné hlavne ak tvoj pruh má dobrý asfalt, alebo lepší ako pruh protismeru. Auto v protismere bude v tom lepšom pruhu, v tvojom. Nepochopiteľné pre mňa je, že ak pruh protismeru má na ukrajinské pomery výborný asfalt, poplatané diery, ale môj asfalt je ešte lepší, auto v protismere je v mojom pruhu. Skrátka, vždy si vyberajú ten lepší pruh. Samozrejme nevynucujú si ho, uvoľnia ho, len aby stihli.

Mapa: Určite treba podrobnú mapu. Moja 1:1000 000 bola dosť slabá. Názvy na mape nech budú v azbuke a aj ekvivalent v latinke (moje názvy v zátvorkách)

Navigácia: Môže sa stať, že navigácia nepodporuje písanie názvov v azbuke. Preto treba vedieť ekvivalent v latinke. Ale tieto ekvivalenty nie sú priamo preklopené z azbuky, skôr sa snažia o fonetický anglický preklad. Takže ak čítam v azbuke mesto CHUST, v latinke sa píše KHUST. Je to dôležité, navigácia mesto Chust nenájde.

Ďakujem Ukrajine za úžasný výlet, ďakujem Vladimírovi a jeho známym za pomoc a priateľské pohostenie a ďakujem všetkým, ktorí píšu cestopisy. Aj vďaka nim vznikol ten môj.

jaro