Ukrajina 07/2014 2/3

Na plošine identifikujem tri cesty. Najviac vyjazdená je tá vpravo. Aj pohraničiar hovoril, že „potom treba ísť vpravo“. Ale či to „vpravo“ nemalo byť ešte pred kamennou cestou, to neviem. Ale vyzerá to, že to bude cesta po hrebeni. A skutočne, po chvíli sa otvorila krásna hrebeňovka s výhľadmi. Úžasná kochačka.

FOTO 09 na pamir hrebenovka

Stretávam cyklistov, nič sa nepýtam, len predpokladám, že som správne. O chvíľu vpravo hore: PAMIR

FOTO 10 pamir

Nadmorská výška: 1568 mnm

FOTO 11 pamir

FOTO 12 pamir

FOTO 13 pamir

Fotím a „navštevujem“ kopuly PAMIRU. Dnes slúžia ako stajne pre voľne pasúci sa dobytok. Radar už netreba. Satanské rakety už môžu v pohode pricupkať až k ruským hraniciam. V kopulách je úžasná ozvena, ozýva sa aj malý šuchot, či našliapnutie.
Trocha dole vidím nejaké auto. Idem tam, spýtať sa na nejakú cestu.
To auto si pamätám, videl som ho, ako míňa hotel. Pýtam sa, ako sme prišli, odkiaľ?
Že tak, ako ja.
Hovorím, že to nie je možné. Ja som len len vyšiel.
Redukovaná peredača (rýchlosť) a pomaly sa šplhali hore.
No dobre a dole? Kadiaľ mám ísť, tou istou cestou si netrúfam.
Môžem pokračovať ďalej, kamennej cesty nebude veľa ale potom je veľmi prudký zjazd a blato. A je po dažďoch. Oni na aute prejdú, ale tam kde je blato, tam nemám ísť. Miestny chlapík, čo tam na tom kopci žije tvrdí, že to nie je až tak katastrofálne, že to už trocha obschlo.
OK, risknem to a idem druhou stranou dole.

Partia to bola super. Zoznámili sme sa, zapili a dali mi najesť. Oni zostávajú spať na PAMIRE. Jeden z nich, Vladimír, robieva rôzne expedície. Výjazd na PAMIR pre neho nič nie je. Gruzínsko, Kazachstan... Najkrajšie je na Sibíri. Pozýva ma na expedíciu, 15000 km (15 a tri nuly) za 45 dní. Rád by som, ale možno na budúci rok. Nie veľmi tomu verím, ale nekecám, ak bude možnosť, pôjdem.

FOTO 14 priatelia

FOTO 15 jedna banda

Meníme si kontakty, lúčime sa a vyrážam dole. Našťastie som zachytil poznámku „Popri elektrickom vedení“. Inak by som blúdil.

Cesta začínala vcelku OK, občas brody mlákami. Brodiť sa bahnom už nie je problém, nepozerám na čistotu. Problém je, že človek nikdy nevie, aké je to hlboké a čo je podklad. Raz som to podcenil a neodspojkoval. Tenerka zdochla uprostred bahna a vody. Hneď štartujem a hrabem, hrabem, hrabem. Vyšiel.

FOTO 16 pamir - zjazd