Piliscsev Sand 2015 - bohatý fotoreport a hodnotenie očami účastníka

V piatok krátko po poludní bolo už z diaľky vidieť, že depo je takmer plné. Kukáme s Josip-om na seba, reku „čo sa deje?“. Takú hojnú účasť sme dávno na preteku nezažili. Napokon sa zaregistrovalo 60 jazdcov. Prišli mnohé nové tváre a akcii to len prospelo.

Trať bola oproti minulému roku predĺžená a aj podmienky na nej sa zmenili. Viac piesku a trávy, ale stále výživné a neokukané. Keďže je sucho, trénujem na prednej orezanej TKC80 a zadnej úplne obtrhanej, ale tiež orezanej, Michellin CC. Na predku poznať, že to nie je ono. V súlade s plánom večer nahadzujem druhé kolesá s čerstvo orezanými plášťami.

Deti som od postavenia stanu prakticky nevidel, rozdal som sekerky a mačety a zabávali sa sami. Až do momentu, než sa druhorodený sekol do palca. V duchu už štartujem na Napokon je to len povrchovka. 3 minúty po obviazaní už zase rúbal drevo – Laňďal style :-D

Večer sa v depe prezúva ako o život. Tušil som, že bude dobre vziať prezúvačku a náradie, aj keď nie pre mňa S týmito akciami je silno spojená práve atmosféru pomoci a spolupatričnosti. Tá sa potom naplno prejavila večer. Kondične som dlho stíhal, aj Dušanovu excelentnú slivku (určite patrí k tomu najlepšiemu, čo som kedy pil) som ešte ustál, ale záverečné finále hrušky maskovanej za minerálku Fatra už nie.

Sobotné mrholenie prišlo veľmi vhod. Resp. aby som bol presný, posun štartu mi prišiel veľmi vhod. Ráno som nebol spôsobilý ťahať ani káčera za sebou, nie to ešte motorku sedlať. Aspoň bol čas predviesť poriadnu phyro-show. Ten 100-oktánový V-power horel krásne! Po obede vyskočilo slnko, prišiel vánok a za pol hodku bola trať (po drobných Harových korekciách) plne OK.

Tréningovo som mal novú mašinu vyskúšanú, ale nejaké neduhy sa prejavili. Najmä spojka, ktorá v prvej polovici preteku úplne odišla. Druhá polovica už bola výrazne lepšia.

Pretek bol primerane náročný a krásny, aj keď zjazdy a výjazdy v motokrosovej časti boli nad bežný štandard. Aj nováčikom žiarili po dokončení očká a pochvalné hodnotenia bolo počuť na každom kroku. Z diskusných príspevkov si budem dlho pamätať „iniciatívu za chutnú paradajku“, alebo super vážnu debatu o výchove detí. Napriek rôznym názorom sa diskutovalo so vzájomným rešpektom. Napadá ma, že ak sa jazdci rešpektujú na trati, robia tak aj v depe. Treba tiež prehodnotiť predstavu pretekárov ako bandy, čo len ťahá za plyn, a potom rozoberá „kočky a chlast“.

Teším sa na stretnutie vo Fiľakovských Kľačanoch!
Laňďal