Motoride XL Enduro Rally 2015 Tuhrina - Výsledky, foto a pohľad na akciu

Na Motoride XL Enduro Rally som sa veľmi tešil, nakoľko sa mi počas roka nepodarilo zúčastniť na žiadnom inom preteku seriálu XL Enduro. Vidieť staré známe tváre,oddýchnuť v kruhu rovnako postihnutých, zabaviť sa ale hlavne dobre si zajazdiť,tak to bolo mojím cieľom.

Preto v piatok, ako obvykle, mierim do práce aj napriek chladným podtatranským ránam na motorke. Avšak s tým rozdielom, že som prezul Continental TKC70 za zjazdené Mitasy E09 a E10, a vymenil som aj výfuk. Bohužial som zistil, že mám na motorke prasknutý podsedadlový rám, to ma však nemohlo odradiť (ani dážď, či iné pseudokomplikácie, veď rám by predsa nezaťažený mal vydržať ako tak po kope). No len čo som dorazil do Tuhrinej, vidím Awiovu GS-u ako chytila tvar banánu a samotného Awiu s nemenej pokrúteným ksichtom od bolesti. Nuž začínam mať pocit, že to nakoniec bude trošku komplikované a aj sa stalo.

Ešte v prvej časti trate vedúcej okolo Tuhrinemi rám nadobro praská, veľkú časť trasy teda prechádzam v sede, aby som nestratil sedadlo. Ale blo to v pohode, no pretekanie s takouto motorkou nehrozilo. Preto špekulujem čo spraviť s motorkou,zhadzujem z nej čo sa dá, sťahujem rám gurtňami a zháňam zváračku. Darí sa, i keď, rám sa zváral doslova pár desiatok minút pred štartom,no do preteku vyrážam s nadšením.

Konečne si trať užívam naplno, v stúpačkách. Prvý "trialový" úsek lesom dáva zabrať mne aj GS-e, no potom sú to už väčšinou luxusné off-road cesty aké sedia aj môjmu ťažkému stroju. Takže prvé kolo super, no bola to makačka, hlavne ubrzdiť boxer kolos smerom dole z hard časti trate. Tak aj v druhom kole robím malú chybu vďaka ktorej končím v bahne rozčapený ako žaba na asfaltke. A tu sa spustila séria nešťastí. Motorka ide akosi divne, podozrievam upchatý vzduchový filter alebo je to voda v saní. GS-o ide trhane vpred,divne reaguje na ťahanie plynom až zrazu zastavilo úplne a rozbeh nehrozil. Skúšam očistiť filter, nepomáha to, ťukám do všetkého, nadávam až nakoniec smutne stojím pri motorke stým, že toto je koniec. Stálo ma to do všetko dosť minút, ale vravím si radšej takto, ako sa niekde rozbiť. Našťastie som si všimol jeden vytiahnutý káblik, ktorý keď som vrátil na miesto, motorka ožila a bez problémov vyštartovala ďalej. V hlave mám jasno, vo výsledkoch budem vzadu, no napriek tomu ťahám za plyn a chcem byť opäť v preteku.

Lenže bahno a strmý hard zjazd si berú svoju daň na brzdách. Zakaždým je brzda po zjazde extrémne mäkká, mám pocit, že brzdí iba jeden kotúč, teda skôr pol kotúča. Upravuje štýl jazdy, brzdím viac motorom, ale stojím a to veľa síl, hlavne ľavačka je čoskoro totálne KO, mozog hlási, že je spojka stlačená, ale oči vidia, že prsty na ruke sú rovno. Vďaka tomu padám aj druhýkrát za celý pretek,avšak rovno v potoku v podjazde pod cestou. Jeden valec je asi kompletne pod vodou, okolo mňa londýnska hmla. Bez možnosti vyregulovať spojku je výjazd z potoka hektický, mám pocit, že som debil čo nevie jazdiť.

No nejako som enduro test zvládol. Síce celý mokrý, dobitý ale rád, že vcelku. Všetko sa to však na trati natiahlo, väčšina jazdcov mala zjavne dosť a tak sa organizátor rozhodol zrušiť povinnosť jazdy s roadbookom a mohli sme sa presunúť na motocrossovú trať v Kechneci čo najkratšou cestou. S Majom savšak rozhodujeme Motoride XL Enduro Rally zvládnuť celú tak, ako bola pôvodne naplánovaná. Preto ideme aj roadbook časť, riadne na trase mokneme, ale vyvozili sme sa do sýtosti. Klobúk dole pred Awiom, natiahol krásnu trasu, škoda, že sa ju nerozhodlo prejsť viacero jazdcov, už len kvôli oceneniu Awiovho času ktorý nad vytvorením roadbooku strávil.

Lebo trať v Kechneci, aj keď bola luxusne pripravená, už výsledkami veľmi pohnúť nemohla. Na mokrom povrchu preto idem na istotu, GS-o sa v blate šmýka a presvedčiť ho aby šlo tam kam chcem bola fuška. No kolá aj napriek tomu zbehli rýchlo a asi by som sa tam povozil aj viac kôl než bolo nutné, no hlad a chlad vraveli jasne, choď čo najskôr do depa a prezleč sa. Pretek tak pre mňa skončil s pocit, že som zvládol všetko a po zhliadnutí výsledkov som nakoniec aj dosť nahnevaný na moju blbosť a smolu, lebo asi som nebol najpomalší na trati. I keď s ťažkou motorkou, na poslednú chvíľu pozváranou, kašľajúcou a so slabými brzdami.

O zvyšku hádam ani nemusím písať. Kamarátska atmosféra pri ohni, nekonečné debaty skrátka všetko super, aj zabúdam na všetko zlé čo sa mi stalo na trati. S radosťou tlieskam víťazom a pri vyhlasovaní výsledkov celkového poradia seriálu XL Enduro aj trošku závidím tým, ktorím sa podarilo absolvovať viacero pretekov. Nie kvôli umiestneniu ale kvôli atmosfére aká panuje na týchto podujatiach.

Preto verím, že táto snaha sa naďalej bude iba rozvíjať a nenastanú zbytočné žabomyšie vojny. Takže sa už teraz teším na seriál XL Enduro 2016.

Feri Zubal - zeON

Tohtoročné MER bolo prelomové, konečne do dotiahol časomieru do stavu, že som mohol merať pretek na dvoch testoch a to všetko pri rozumných nákladoch, ktoré udržia štartovné čo najnižšie... Okrem toho prišla ponuka od Feriho spraviť MER znovu po rokoch v Tuhrinej... Všetk to znelo super ale náročnosť príprav predčila všetky moje očakávania. Množstvo času stráveného na trati, mnohé terénne úpravy ktoré zvládol Feri so svojimi ľuďmi, kým ja som opravoval motorku. Niekoľko dní strávených v sedle pri prieskume trasy roadbooku, niekoľko návštev Kechneca. A na záver od štvrtkového rána značenie enduro testu - stovky šípok a viac ako pol km pásky... Týždeň pred pretekom takmer nežijem, do postele o štvrtej a od šiestej na nohách... Napriek tomu v piatok ešte okolo 15-hod nie je vyznačená odbočka na HARD. Obliekam sa teda beriem náradie a šípky, Vlada a idem tam...

To čo sa stalo v zjazde, ktorý som sám považoval za jedno z nebezpečných miest na trati neviem ani sám celkom vysvetliť. Po vracáku som akurát rozmýšľal nad tým, že len čo zastanem musím spustiť tlak v gumách, predná s 2,5BAR nafúkaná na cestu totiž vôbec nedržala. Skôr ako však myšlienka doznela triafam predkom akýsi šuter asi v 50km/h. Zvyšok neviem presne popísať zbieram sa však v rokline vedľa cesty a nemôžem sa nadýchnuť. Rozum vraví "vyrazený dych ukľudni sa" ale telo panikári. Chrčím ako pes v poslednej agónii a neviem sa nadýchnuť asi 10 minút. Vlado s ďalšími medzičasom zbierajú trosky s motorky, ktorá podľa jeho opisu spravila niekoľko sált. V bolestiach ma na motorku vysadili a skôr ako šok ustúpil presúvam sa do depa. Tam už mi začínajú dohádzať súvislosti, toto nebol len obyčajný pád z ktorého sa oklepeš, stále neviem dýchať a podozrievame polámané rebrá. Motorka ma pravdepodobne trafila do chrbta. Úrazovka v Prešove, roentgen však priniesli dobrú správu, zlomenina tam nie je, dostávam inekciu a lieky proti bolesti a okolo siedmej sa vraciam do Tuhrinej. Inekcia funguje zázračne a po cca štyroch hodinách od nehody už viem dýchať takmer normálne... Ne je však čas riešiť kraviny pretek musí fičať a ja sa zmierujem s tým že som dojazdil. Po desiatej vypíname hudbu a ide sa spať pred nami náročný deň. V noci takmer nespím napriek luxusnému ubytku v karavane ktoré mi ponúkol Vlado, bolesti sú ukrutné. Prechádzam sa po kempe, prikladám do ohňa a čakám na piatu ráno...

Motoride XL Enduro Rally 2016 - po niekoľkých salatách rýchla oprava

Ráno začíname skoro, zoznam je dlhý, chystať, otvoriť trať na zavádzacie kolo pre oneskorencov, spraviť posledné prebierky, doznačiť HARD a potom rozprava. Už počas nej začínam uvažovať nad účasťou v preteku. Treba bojovať a jedno kolo by som zvládnuť mohol. Máme už malé meškanie ale 9:30 je všetko pripravené na štart – začíname.

S prvými jazdcami na trati kontaktujem ešte tím v Kechneci a zasielam im štartovku. Všetko ide ako má a tak sa idem pozrieť na motorku. Je v úbohom stave, predok obliepam dookola americkou páskou, Feri mi dofúkal zadnú pneu ja som si v tej prednej upravil tlak a idem sa obliekať. S tým mi musia pomôcť, ale nakoniec sa to podarilo a vyrážam na trať. Lekár mi nakázal "kľudový režim" tak vyrážam a idem naozaj kľudne. Opisovať tú jazdu nemá veľmi zmysel, idem na istotu 200%, bolesť mi sem tam vylúdi z hrdla nejaký výkrik a sem tam sa aj slza objaví – to z vetra lebo sa mi pri pomalej jazde rosili okuliare a tak som ich dal dozadu.

Motoride XL Enduro Rally 2016 - mierne pokrivený rám...

Aby to všetko nebolo tak jednoduché prerážam na trati ešte zadnú pneu. Tá sa mi úplne vyzula asi 4-5 km pred cieľom. Mám zmiešané pocity, ale prevažuje nasranosť na samého seba a odhodlanie dokončiť to jedno kolo. Obmotávam zadné koleso gurtňou od štvorkolkára a pokračujem. Gurtňa sa roztrhala na márne kúsky ešte pred posledným brodom pri družstve. Tam keby mi Fero nebol pomohol neprejdem, lebo pneumatika stála a disk sa pretáčal. Dávam to ale do cieľa je keď to kolo mi zabralo 51 minút.

Motoride XL Enduro Rally 2015 - najpomalší na trati...

Čas pokročil kontaktujem Kechnec, všetko pripravené ale zatiaľ žiadny jazdci. Enduro test dal zabrať na na presun nik zatiaľ neštartoval. Navyše v Kechneci prší. Robíme rozhodnutie a rušíme povinnosť roadbooku, čo je mi nesmierne ľúto. V Kechneci treba byť do 15:00. Navyše dávam Kechneckému tímu voľnú ruku aby podľa stavu trate skrátili test na 3 kolá. Prezúvam zadné koleso, dávam dušu a presúvam sa aj ja do Kechneca.

Trať v Kechneci bola na začiatku tak blatistá že sa motorky nevedeli vyškriabať na lavicu. Všetko sa ale rozjazdilo a trať sa zmenila na nádherný motorkos. Až som ľutoval že sme to skrátili na 3 kolá. Dokonca aj ja som si dal 3 kolá aj keď veľmi pomaly, pretože keď mi veľmi prepérovalo zadné koleso tak narážalo do skrivenej podsedlovky a takmer ma zhodilo z motorky.

Uzimený a mokrý vraciame sa do Tuhrinej. Spracovanie výsledkov zabralo nejaký čas, ale všetko stíham pred 19:00 ako som predpokladal. Vyhodnotenie výsledkov je už nádhernou bodkou za celou akciou... Medaile pre účastníkov, ženy, kategória dedo... A na záver vyhodnotenie XL cupu.

Zostávajú skvelé dojmy, super atmosféra a zábava. Neskoro v noci odchádzam od ohňa do postele a už aj trochu spím. Len Vlado sa ma raz v noci pýta že či rodím? Nie iba som sa prevracal na druhý bok :-) "Čierny Peter" skončil tohto roku u mňa, motorka dostala riadne zabrať ale to sa opraví tak ako aj sa telo zotaví...

Tak o rok priatelia...