S Hondou CRF1000L Africa Twin DCT 2016 v teréne: motoride.sk

Keďže o oboch verziách Afriky sme už písali v predošlom teste, teraz sa zamerám len na dve veci – turistika a jazda v teréne. Ak si prvý test ešte nečítal, začni tu:

22.03.2016 - Peter Fischer Čitatelia: 26350 Strany: 2 [Testy a predstavenia - Test]

Pilotný test oboch verzií znovuzrodenej legendy Honda Africa Twin

Veru, nemohli sme si predstaviť lepšie ukončenie výstavy v Inchebe – s Awiom obaja odchádzame na dvoch nových a plne vybavených Afrikách, predpoveď hlási dvanásť stupňov a jasno. Nesklamali ani motorky; večer nevieme prestať mlieť o tom dobrom podvozku, sexi vzhľade, dotiahnutých detailoch a všetkom ostatnom, čím je pripravená chlácholiť svojho nového majiteľa.

Turistika

Motorku si preberám v Bratislave a mám s ňou v pláne obísť celé Slovensko, aby som ju viac spoznal. Začíname v ideálnom turistickom počasí, na teplomeri 13 stupňov a dážď. Hneď zo začiatku oceňujem vysoké plexi (príplatková výbava) a slušnú ochranu pred vodou. Ďalšia vec ktorá ma v Bratislave a okolí ešte teší, je automat. V týchto podmienkach vám robí rozhodne radosť. Avšak to sa nedá povedať o trakčnej kontrole, ktorá v režime 3 paličky – teda najsilnejšia, je až príliš „opatrná“ a vytrvalo mi do jazdy kecá. Podľa mňa 100-koňová motorka trakčnú ani nepotrebuje, ale vieme aká je doba. Tento tretí stupeň je až brutálne „iniciatívny“ a to nehovorím len o jazde na mokrej ceste. To je aj jedna z vecí ktoré mi vadili, že si Africa nepamätá zvolený stupeň trakčnej a po štarte je tam vždy trojka. Je mi jasné, že po každom štarte je lepšie trakčnú aj ABS z bezpečnostných dôvodov zapnúť - to je v poriadku – ale keby aspoň zostala zvolená úroveň. Počas celého testu som totiž hneď po štarte musel trakčnú prepínať aspoň na dvojku. Ku koncu som to už mal v podvedomí nacvičené, ale príde mi to ako hlúposť. Na obranu treba Hondu pochváliť, že dala trakčnej vlastné ľahko dostupné tlačidlo na ľavej rukoväti a prepínať sa dá teda veľmi rýchlo a aj za jazdy.

Po splnení si foto povinností v Bratislave i u susedov už poobede vyrážam na sever. Mám trochu naponáhlo, tak volím presun diaľnicou. Automat v režime D tu vykonáva skvelú prácu. Udržujem rýchlosť mierne nad limit 140 - 150 a zisťujem, že toto zrýchlené tempo Afrika zvláda úplne v pohode a pohodlí. Nemám pocit, že by bola na toto tempo prislabá, stále je tam ešte čosi v rezerve. Len palubný počítač hlási spotrebu 7,1, čo sa mi až tak veľmi nepozdáva. Ako nakoniec ale ukázala stará dobrá metóda výpočtu z bločka, skutočná spotreba bola o čosi menšia. Teda čo je dosť nezvyčajné, palubný počítač ukazuje vyššie hodnoty ako je skutočnosť. Po jednej nádrži hlavne po diaľniciach ukázal palubný počítač hodnotu 6,5 l/100km v reále to bolo 5,81 l/100km. Pri jazde okreskami tak do stovečky Afrika v pohode jazdí pod 5 litrov. V teréne som dosiahol spotrebu najvyššiu a to 6,24 l/100km.

Za Žiarom opúšťam diaľnicu a smerujem do Kremnice a na sever. Vchádzam o riadnej búrky, ale nijako mi to neprekáža. Afrika ma chráni slušne, až na topánky, kam smeruje nejaká tá voda. V tomto daždi zisťujem ďalšie poznatky o prevodovke DCT. Človek si ani neuvedomuje ako upraví aj spôsob preraďovania keď ide v takomto hustom daždi. Kým na suchu mi režim D na turistickú kochačkovú jazdu plne vyhovoval, v daždi som akýsi citlivejší a niektoré preradenia sa mi zdajú zbytočné... Je to ale len vec zvyku, nikdy to nepreradilo nijako vyslovene zle, len si to človek viac berie.

Po vymotaní sa z upršaných zákrut za Kremnicou nabieham na panelku do Martina a tu sa znovu teším z fajného podvozka, ktorý Afrike dali do vienka. Na tejto paneleke čím rýchlejšie, tým lepšie... Pred Matrinom zabáčam do dediny a smerujem k Jarovi Katriňákovi, s ktorým som dohodol skúšobnú jazdu. Žiaľ, u neho ma dobieha i tá búrka, a tak z jazdenia nie je nič, iba tu trávim dve príjemné hodiny kecaním so skvelým človekom. Tak dúfam, že sa nám to ešte podarí neskôr...

Čas tlačí, slnko klesá k obzoru, no mne to nejako nevadí. Prestalo pršať a ja sa zastavujem ešte za Ružomberkom u známych. Je mi jasné, že domov už prídem potme, ale mám dobrého spoločníka a som zvedavý i na jeho svetlo v noci. Farba tohto LED svetla je trochu iná ako bežné žiarovky. Svieti perfektne a dobre vykresľuje objekty na ceste. Čo som si ale všimol, tak sa mi zdá, že i reflexné prvky sa nejako viac odrážajú. Aj samotné reflexné značky nejako „viac svietia“. Jazdil som v noci po diaľnici, ale záverečný úsek som si dal už pred polnocou cez Krompachy a Jahodnú a na svetlo bol úplný spoľah. Vždy som včas zbadal nebezpečenstvo – 1 x diviak, 1 x líška a aj srnka v kríkoch hneď vedľa cesty. Led svetlo rozhodne áno, len neviem, čo sa robí potom, keď niekde na ceste prestane svietiť... Predsa len vymeniť žiarovku je možno staromódne, ale rozhodne praktické. A ešte jedna drobnosť. Vyhrievané rukoväte sú perfektná vec a tuto sú super zakomponované a dobre sa ovládajú priamo na ľavej rukoväti. Len tá zelená kontrolka v noci až príliš svieti do očí.

Afriku som do garáže odkladal pred polnocou s len dobrým pocitom. Skvelá turistická mašinka, predvídateľná, s normálnym výkonom a skvelou ergonómiou a ovládateľnosťou. Vedel som, že na cestu späť si vyhradím znovu dosť času a že sa budeme spolu túlať po tých najlepších okreskách aké na Slovensku máme.

Poďme do terénu

S Afrikou som sa do terénu pozrel viackrát, ale na fotenie som si vybral trať v Kechneci. Hlavne preto, že ju dobre poznám a je dobre zjazdná aj na veľkej mašine. Okrem toho vedľa v „bani“ sú skvelé enduro terény, strmé výjazdy a podobné náročnejšie vecičky.

Prvou úpravou do terénu bolo zhodenie gumenných krytiek stupačiek. Zvažoval som aj demontáž vysokého plexi, ale asi by to na fotkách nevyzeralo dobre, tak som to riskol. Ako sa ukázalo, toto nebol až taký problém, a s plexi som si „klepol“ len zopárkrát. Okrem toho po štarte vypínam ABS, prevodovku prepínam do režimu S a zapínam G-mode (rýchle preraďovanie stupňov) a trakčnú na najslabšie.

Prvé zoznamovacie kolečká sú trochu prekvapením. Podvozok je priveľmi mäkký a klepol mi na dorazy, ako predok tak i zadok. Vyťahujem teda šrobovák a uťahujem 3 kliky kompresie a pol otáčky útlmu vpredu i vzadu. Vzadu som pridal aj predpätie. Naviac sa rozhodujem úplne vypnúť trakčnú.

Druhá jazda je neporovnateľná, len pri doskokoch ma prekvapuje kovový zvuk pri dopade zozadu, pritom Afrika pristála úplne ladne. Až bližšie skúmanie odhalilo, že zdrojom týchto zvukov je hlavný stojan (príplatková výbava), ktorý je asi dosť ťažký a na dosť slabej pružine, a tak pri doskokoch klepe. Trochu rušivý zvuk, ale keď už viem o čo ide, tak to až tak nevadí.

DCT v teréne? Blbosť nie! Alebo že by predsa?

V ďalších jazdách už sa mi konečne dostáva do rúk a zvykám si i na automatickú prevodovku. Aby som pravdu povedal, tu som bol asi najviac zvedavý, pretože toto je v podstate prvá motorka čo priniesla automat do terénu. No a ako zisťujem, nenašiel som veľa nevýhod tejto koncepcie. Človek sa môže na automate oveľa viac sústrediť na jazdu samotnú. Automat je tu pomocníkom, ktorý rieši veľa problémov. Už od samotného rozbehu, kde sa netreba hrať so spojkou. Prekvapivo čisto plynovou rukoväťou sa dá rozbiehať aj veľmi pomaly, napríklad pri rozbehu v blate alebo do kopca. Afriku som i zakopal zadným kolesom do piesku a bez problémov som sa s automatom z toho vyhrabal. Tu som ja očakával najväčšie problémy – no nepotvrdili sa.

Automat má vždy zaradený správny kvalt, pri jazde sa tak netreba obávať, rozmýšľať, stačí točiť plynom. Ďalšou výhodou je, že si automat nikdy nezašliapneš. Keď chceš brzdiť a driftovať zadným kolesom v zákrute, proste šliapeš na zadnú brzdu a neriešiš vymáčknutie spojky – iba plná brda a hneď za tým plyn. No a v neposlednom rade sa s automatom skvele driftuje, znovu platí že neriešiš aký je tam kvalt, točíš len šúlcom a užívaš si Afriku v krásnych riadených driftoch.

Ako som sa snažil, tak som sa snažil, veľa nevýhod DCT pri jazde v teréne som nenašiel. Samozrejme, jazdec môže mať chuť alebo potrebu mať motorku plne v svojich rukách a potom je manuál nutnosť. Také veci ako pridvihnúť si motorku na zadné pred nejakou prekážkou a podobne, to je niečo, čo sa s automatom nedá. Inú situáciu, kde by som nutne potreboval spojkovú páčku, som však nenašiel. Vlastne raz som v jednom srtmom zjazde omylom pridal plyn a podvedome som siahol po spojke – a … nič... s Afrou som vyletel trochu do kríkov :-)

Video: Honda CRF1000L Africa Twin DCT v teréne

DCT v teréne by som odporučil všetkým. Čím menej má jazdec v teréne skúseností, tým viac ocení koľko „problémov“ za neho automatika vyrieši a on sa môže sústrediť na iné. Ďalej pre niekoho kto jazdí turistiku a adventure turistiku v teréne, a chce automat, nemusí sa ničoho obávať. Automat mu poskytne komfort na cestovanie a v teréne ho neoberie o nič. No a stále je tu možnosť dokúpiť si nožnú radičku a Afrika DCT sa tak môže razom premeniť na plne manuálny stroj s nožným radením, ale s výhodami ako automatická spojka, rýchle radenie bez spojky a „ochranou“ pred zašliapnutím atď. Táto kombinácia vyzerá ako fakt vydarená... Niečo ako Rekluse spojka na endurách.

Ak však jazdíš roky v teréne, a adventure, a si zvyknutý na manuál, chceš sa s motorkou hrať a mať všetko vo svojich rukách, tak pre teba je tu klasika, Afrika s manuálnou prevodovkou.

Plusy a mínusy DCT prevodovky v teréne