Prvý test novej Honda Africa Twin Adventure Sports 2018 zo španielskych šotolín 1/3

Text: Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Honda Europe (Francesco Montero photo) a Tomáš Hajduch - Awia
Video: Honda Europe a Tomáš Hajduch - Awia

Afriku asi netreba nikomu špeciálne predstavovať, a už vôbec nie tu na motoride.sk. Nakoniec len prednedávnom sme zverejnili naozaj jedinečný test tohto stroja, keď sme dve Afriky zobrali na reálny výlet do Afriky do tuniskej Sahary. Ak si ho nečítal, tak neváhaj:

Od januára 2016 sa predalo po celom svete 51 000 kusov Africa Twin, z čoho bolo 45 % vo verzii s automatom DCT. Zhruba polovica tohto počtu pripadá na európky trh. Afrika sa teda od uvedenia teší dobrej popularite, a pre sezónu 2018 prichádza s mnohými vylepšeniami. Pozrime sa na ne čo najstručnejšie:

• nová prístrojovka – bez rámčekov, aby sa neusádzal prach, ukazuje viac informácií
• elektronický plyn ride-by-wire
• voliteľné jazdné režimy: Tour, Urban, Gravel + User
• rozšírená trakčná kontrola – 7 stupňov + vypnuté
• nastaviteľná úroveň brzdenia motorom
• úspora hmotnosti 2 kg
• prepracovaný výfukový systém
• nové smerovky (auto vypínanie) a systém indikácie núdzového brzdenia
• širšie stupačky + vylepšené upevnenie zadných stupačiek
• lítium-iónová batéria, ľahšia o 2,3 kg, 4 x dlhšia výdrž
• pneumatiky Dunlop Trialmax 610W alebo Bridgestone Battlax Adventure A41
• špice z nehrdzavejúcej ocele v kolesách
• nové farby a grafika

Nová Africa Twin Adventure Sports

Novinkou je ale hlavne verzia Adventure Sports, ktorá prináša množstvo ďalších vylepšení pre jazdcov, ktorí chcú viac. Okrem vyššie spomenutých vylepšení sa pozrime na to, čo dostaneš navyše:

• zmenený posed, vyššie riadidlá, rovné sedlo. Vzpriamenejší posed a lepšia jazda v stupačkách
• väčšia nádrž - 24,2 l = väčší dojazd 500+ km
• nové pruženie, nastavenie aj vyššie zdvihy (+ 20 mm)
• vyššia svetlá výška + 20 mm
• rovné sedlo (nastaveľné) výška 920 mm + voliteľne dve znížené sedlá: - 30 a - 60 mm
• širšia kapotáž, vyššie plexi
• veľký kryt motora
• skrinka v podsedlovej kapotáži podľa vzoru XRV650
• v sérii padacie rámy, vyhrievané rukoväte, 12V zásuvka
• nový nosič batožiny – v rovine zo sedlom
• farebné prevedenie v štýle pôvodnej XRV650 - na oslavu 30. výročia uvedenia modelu XRV650

Video: Videotest Honda CRF1000L Africa Twin Adventure Sports 2018 v Španielsku

Zoznámte sa – Africa Twin Adventure Sports

Musím priznať, že Adventure Sports vyzerá na prvý pohľad fakt dobre. Farebná kombinácia v štýle pôvodnej XRV sa podarila, a keď prídeš bližšie, zbadáš ešte tú metalízu, ktorá sa na slnku trbliece. Čerešničkou na torte je potom aj logo 30. výročia na nádrži. Všetky detaily jej dávajú naozaj šmrnc.

Ako si ju začneš bližšie obzerať, zbadáš na prvý pohľad väčšiu – hlavne širšiu palivovú nádrž. Motorka zmohutnela, ale čo je dôležité, nepribrala na šírke v oblasti kolien. Keď sme stáli, porovnával som ju zo štandardnou nádržou, a treba povedať, že aj keď má o 5 l viac, na strane je širšia len o pár centimetrov. Rovnako predná kapotáž je takmer na nerozoznanie, i keď v základe tu nájdeme o 80 mm vyššie plexi.

Po vysadnutí padne do oka nová prístrojovka, ktorú tvorí teraz jediný displej. Ten predchádzajúci bol rozdelený rámčekmi, kde sa pri jazdení v teréne usádzal prach a komplikovane sa displej utieral. Prístrojovka je natočená k jazdcovi pod menej ostrým uhlom, aby bola lepšie viditeľná pri jazde v stupačkách.

Riadidlá sú konečne dvihnuté a mne parádne sedia do rúk. A to ani nehovorím, aká je to paráda pri jazde v stupačkách. Toto sme si pekne porovnali keď sme neskôr presadli na štandardnú verziu. Je to síce drobnosť, ktorú si vie každý doplnkami vyriešiť aj dodatočne, ale je fajn, že na „Športke“ už nemusí. K posedu patrí aj sedlo, ktoré je teraz rovné, a nové širšie stupačky. Tu treba povedať, že sedlo je vo výške 920 mm, čo nižším jazdcom môže spôsobovať istú dávku neistoty. Pre nich je tu možnosť posunutia sedla do spodnej polohy alebo voľba zníženého sedla: buď - 30 mm alebo až - 60 mm. Advenure Sports si ale podľa mňa kupuje jazdec, ktorý chce jazdiť v teréne, a teda toto pre neho problém nebude. Veď na motorke sa jazdí, nie kolobežkuje, takže ja nutnosť dosiahnuť z motorky na zem oboma chodidlami nepovažujem za dôležitú. Pri mojej výške 182 cm z tohto sedla v pohode dosiahnem na zem oboma nohami naraz, ale určite nie celým chodidlom.

Ešte pred odchodom na jazdy sa zoznamujem s novými voliteľnými režimami jazdy. Keďže je to novinka, rozpíšem to trochu detailnejšie. Elektronický plyn umožňuje lepšiu kontrolu nad škrtiacou klapkou, ktorú už neovláda jazdec lankami, ale elektronika. No a vďaka tomu sa oveľa lepšie riadi odozva na pridanie plynu, samotná palivová mapa, trakčná kontrola, či plyn pri preraďovaní, či už automatu alebo pri použití quickshiftera.

Režimy jazdy sú štyri a každý z nich má svoje nastavenie parametrov: Výkon (1 - 3), brzdenie motora (1 - 3) a trakčná kontrola (0 - 7). Vyššie číslo znamená väčší zásah elektroniky. Jedna znamená maximálny výkon, maximálne brzdenie motorom a najmenej citlivá trakčná. Režim „TOUR“ využíva najvyšší výkon (1), strednú úroveň brzdenia motorom (2) a vysokú úroveň systému HSTC (6). Režim jazdy v meste „URBAN“ využíva strednú úroveň výkonu (2) a brzdenia motorom (2) a vysokú úroveň systému HSTC (6). Režim jazdy na štrku „GRAVEL“ využíva najnižšiu úroveň výkonu (3) a brzdenia motorom (3) s vysokou úrovňou systému HSTC (6). Štvrtý – „používateľský“ – režim „USER“ umožňuje vodičovi nastaviť a uložiť si vlastnú kombináciu úrovne výkonu, brzdenia motorom a systému HSTC.

Samotné režimy sa prepínajú ľahko voličom na ľavej rukoväti a aj za jazdy. Trakčná kontrola má ako doteraz vlastné tlačidlo – čo je super, lebo je rýchlo dostupné. Dlhým podržaním sa dá kedykoľvek vypnúť. Režim USER si pamätá vami zvolené nastavenie, avšak trakčnú najmenej v režime 1. Z bezpečnostných (a asi aj legislatívnych) dôvodov sa po každom novom zapnutí zapaľovania trakčná aj ABS zapína. Keď už spomínam ABS, to sa dá ako u predchodcu deaktivovať na zadnom kolese, a to tlačidlom na prístrojovke.

Zaujímavá je ešte jedna vec - že palivové mapy sú citlivé aj na úroveň otvorenia plynu. Zjednodušene to znamená, že ak potrebuješ, aj na slabšej mape pridáš na 50 % alebo až 75 % plynu, tak motor zareaguje ostrejšie.

Vyrážame na cestu v sedle Adventure Sports

Dosť bolo zoznamovania. Vysadám do sedla Adventure Sports a vyrážame na okruh po cestách. Obuté máme sériové pneu na cestu Dunlop alebo Bridgestone. Počasie nám praje, neprší (a v kopcoch nesneží ako pred pár dňami), i keď teplota ráno je sotva 10 stupňov.

Na začiatok som vyfasoval manuál a nesťažujem sa. Počas nutného presunu z hotela niekam do kopcov sa hrajem sa prepínaním palivových máp – resp. režimov. Pravdu povediac necítim nejaké dramatické rozdiely. Iba Gravel je o poznanie slabší, resp. menej ostro reaguje na pridanie plynu. Úprimne, nie som fanúšikom takýchto hračiek, pretože mi to príde ako funkcia pre funkciu. Akože neprekáža mi to, veď prečo aj – ale myslím, že je to hračka, ktorá vás skoro prestane baviť. Ja aj tak vždy skončím pri najsilnejšej mape a vozím sa. Tu to nie je výnimka – nastavujem si režim USER na 1 / 1 / 1 a užívam si jazdu. Honda teraz už má niečo čo nemala, a tak pri porovnaní s konkurenciu bude ďalšia kolónka „odfajknutá“ :-)

Keď už sme pri tom, spomeniem novú prístrojovku, ktorá stratila niečo zo svojho pôvabu na predchádzajúcej verzii, teraz je vo forme obdĺžnikového displeja. Našťastie otáčkomer je pekný oblúkový a dobre sa podľa neho orientuje. Prístrojovka si zachovala zobrazenie biele údaje na čiernom pozadí. Displej ako taký je dobre čitateľný cez deň aj na slnku, avšak krycie sklíčko je extra lesklé a funguje ako zrkadlo. Čitateľnosť teda kazia časté odlesky v ňom a úplne najhoršie je ak doň priamo zasvieti slnko. Možno je to aj zmenou sklonu displeja, každopádne toto mohli spraviť nejako lepšie, alebo aspoň použiť matnejšie sklíčko. Inak nad prístrojovkou je pomerne veľké plastové „tienidlo.“

Dostávame sa do hôr a cesta pred nami sa začína parádne kľukatiť. Razom človek nerieši prkoniny, ale venuje sa naplno jazde. Chválim nový posed s vyššími riadidlami, ale hlavne podvozok. Napriek tomu, že Športka má o 2 cm vyššie zdvihy, nijako to nevplýva na jej jazdné vlastnosti. Naviac predná vidlica bola prepracovaná z hľadiska jej základného nastavenia, a to hlavne so silnejšou kompresiou. Afrika sa dnes už tak nehúpe a neponára pri ubratí plynu alebo brzdení, a celkovo z jazdy ide lepší pocit. Cesta po ktorej ideme, je na mnohých miestach akoby prepadnutá – podklad asi nebol dobre spevnený. Tieto úseky sú pomerne časté, a aj v zákrutách, no Afrika ich aj v svižnom tempe a slušnom náklone zvláda ukážkovo. Samozrejme, podvozok je tak ako doteraz plne nastaviteľný, teda vpredu aj vzadu je možné upraviť predpätie pružín a nastaviť kompresiu aj odskok tlmičov.

Zákruty nemajú konca – ideme klasickú španielsku horskú cestu – traverz horského masívu – naľavo skaly a pod cestou priepasť. Rovinky neboli „na sklade“, a tak je to nekonečná prehadzovačka motorky zo strany na stranu. Radím len kvalty 2 – 3 – 4 a točím do červeného a užívam si príjemne svižné tempo. Motor prešiel menšími zmenami ako ľahší vyvažovací hriadeľ, prepracované sanie a výfuk a spomínaný elektronický plyn. Nový výfuk má len dve komory a ešte viac zvýrazňuje pekný zvuk motora. Celkový pocit z motora je ale porovnateľný s predchodcom. Podobne je to s brzdami, ktoré sú identické. Osvedčené štvorpiestiky ale nemajú nikdy problém riešiť spomaľovanie. Vzhľadom na tempo akým naša skupinka ide, mám pred očami často aj ďalšiu novinku – signalizáciu núdzového brzdenia. Pri ostrom brzdení (spomalenie 6,0 m/s2) sa rozblikajú výstražné smerovky. Či je to priskoro neviem posúdiť, ale rozhodne moji novinárski kolegovia neboli v núdzi, len si užívali našu ostrejšiu jazdu :-)

Po jednej z prestávok som presedlal aj na stroj s automatom. O tom sme už písali veľa – dvojspojkovú automatickú prevodovku Honda zvládla perfektne a je stále jediná, ktorá dáva svojim zákazníkom takúto voľbu. Príplatok za automat je rovných 1000 eur, a za zaň dostávaš pohodlie na cestách a jednoduchšiu jazdu v teréne. Len nedávno sme zverejnili test Afrík zo Sahary a myslím, že jasne preukázali, že z hľadiska prejazdnosti sú si stroje rovnocenné. Automat má stále režimy D, 3 režimy S + manuál, no dostal nový volič na ľavej rukoväti. Vami zvolená úroveň režimu S zostáva zapamätaná. Do terénu je tu naviac režim G.

Automat je príjemné vozenie, ale neskôr som presedlal na ďalší stroj, čo bol manuál vybavený ďalšou novinkou – rýchloradením, tzv. quickshift. Aj táto novinka prichádza vďaka elektronickému plynu a umožňuje radiť bez spojky, a to aj smerom dole. Zďaleka to nie je prvá motorka s takýmto systémom na ktorej som jazdil, ale zas a znova musím povedať, že pre mňa je toto absolútne najlepšia a najzábavnejšia voľba. Tento systém si vyberá to najlepšie z oboch svetov – jazdec je stále plne pánom situácie, ale môže radiť športovo a rýchlo. Navyše tie zvuky čo idú z výfuku pri podraďovaní, sú extrémne návykové. Asi nemusím spomínať, že motorka má antihoppingovú spojku, ktorá robí tieto podradenia ešte hladšie. Kým donedávna som mal dilemu, či by som si zvolil automat alebo manuál, dnes v tom mám jasno – manuál s quickshifterom. Zo všetkých moderných vecí ktoré sú na nových motorkách dnes dostupné, ma mrzí iba to, že takéto rýchloradenie nikdy nenamontujem na svoju starú motorku :-)

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Offroad, Turistika, Štarndardná Africa Twin Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.