Festival Glemseck 101 - 2016

Treba hneď na úvod povedať, že táto komunita je neuveriteľne široká, tolerantná a priateľská. Organizácia je postavená na čisto číro motorkárskych základoch a takýto ľudia sa tu aj schádzajú. Policajta stretnete iba vtedy, keď vám s úsmevom ukazuje vjazd na stretnutie.

Na „nový“ Glemseck sa teším už po ukončení toho „starého“. V tomto roku však koniec Glemseck víkendu kolidoval so začiatkom rodinnej dovolenky. Nakoniec vďaka mojej tvrdohlavosti (a vraj aj zodpovednosti) rodina (manželka a svokrovci) odsúhlasila môj trip medzi rovnako postihnutých. Rovnako postihnutí z celej Európy: som veľmi rád, že som medzi vami mohol byť aspoň na obmedzený čas. Teda od „mŕtveho“ štvrtka podvečer až po gradujúcu sobotu. Od soboty 10:00 som bol na ceste domov, a týmto sa ospravedlňujem za nedostatok aktuálnych informácií.

Glemseck je skvelý v tom, že stačí, aby sa vám stretli pohľady s neznámym (cudzincom) a debata je na svete. Tu vám chce každý pomôcť s rozkladaním stanu, vykladaním motorky z dodávky, radou ako sa kam dostanete. Ešte som ani nemal poriadne rozložený stan (popravde skoro mal) a z naozaj málovravného nemeckého suseda (vedel iba po nemecky – ja som vyhrabal to ostané torzo nemčiny zo strednej školy) som dostal, že je tu síce prvý krát (lebo počul, že je tu super), ale že na svojom gebraucht Varadere bol naposledy až v Mongolsku. Zusamen x tisíc kilometrov. Za pár minút pri pivku pred stanom veľa príbehov.

V piatok ráno som pofotil, čo sa dalo a okolo poludnia som sa sólo pokúsil zopakovať minuloročný spoločný výjazd do okolia. Bol som si istý, že si pamätám tú „jednoduchú“ trasu. Dal som túlavých asi 180 km. 80 km po diaľniciach, 80 km v mestách a zvyšok po kľukatých cestách na perfektnom asfalte. Po štyroch hodinách zúfalstva a blúdenia som dorazil do oázy pokoja a motoriek. Ja viem, Vy viete ako som to mal urobiť. Povedal mi to aj môj nový nemecký sused. Použiť novodobú techniku a nie historickú mapu (a zastaranú verziu mozgu 1.0).

Noví stanoví susedia boli super. Vedeli slušne po anglicky a to stačilo na celovečerný rozhovor. Čo sme nerozumeli, to sme si, ako zvyčajne, domysleli. Im sa páčil môj Duke, mne sa páčila ich Yamaha XV 1000. Keď ale prišlo na fakty, ustúpilo domýšľanie. To, už historické iXVéčko, má neodolateľne krásny motor. Ale tiež podvozok, ktorý volá po zmene. Videl som možno desiatky pokusov, ako z tej šasi - hrôzy urobiť peknú motorku. Sám som si občas lámal hlavu nad tým, ako by som to prerobil, ale nápad neprichádzal. A zrazu tu je v Glemsecku stanový sused, ktorý v skromnosti urobil najlepšiu XV 1000 všetkých čias. Aj ďalší okoloidúci iba (ne)chápavo pokyvkávali hlavou a bez hanby prstom ukazovali na to, čo vytvoril môj nový sused z kempu.

A to jeho skvelé dielo bolo iba zlomkom toho, čo sa počas víkendu na križovatke v Glemsecku premlelo. Od rat-bike kreácií po naozaj seriózne bajky. V galérií ponúkam fotografický prehľad. Takmer každá fotka by si zaslúžila svoj osobitý komentár. Ale to sa nedá. Článok berte ako inšpiráciu.

K tomu dielu môjho stanového suseda: snažil sa mi vysvetliť, ako to v Nemecku funguje so stavbami a prestavbami. On bol ten druhý prípad, čiže prestavba. Motor zostal takmer v pôvodnom stave. Zato rám bol prerobený radikálnym spôsobom. Doma si ho skrátil, zúžil, vystužil, prispôsobil. Všetko to jemne pobodoval a zaniesol do firmy, ktorá má oprávnenie zvárať rámy. Má na to, nazvime to „licenciu“ , ktorú uznávajú na TUV. Na TUV mu zmenu zapísali do TP. Túžil po hliníkovej nádrži. Tak si ju doma vystrihol, poohýbal a pozváral z hliníkových plechov. Zaniesol ju do firmy, ktorá ju natlakovala, odskúšala a má oprávnenie na vydávanie potvrdení o tlakovej skúške. Išiel na TUV a tam mu to zapísali do TP. Montáž iných riadidiel, pruženia, osvetlenia atď. z iných typov motoriek posúdil pracovník na technickej stanici. Stačilo dodať doklad o nadobudnutí (napr. faktúru) a typ „darcu“ a on základe podobnosti modelov a skúseností z STK odobril a zapísal zmenu. Niektoré diely, napr. kolesá, brzdy, strmene atď. sú v Nemecku už predávané s TUV, to znamená, že sú už pri kúpe „legalizované“. S krásne popísaným TP vás pustia ne cesty, aby si prísny nemecký príslušník polície pri kontrole mohol prečítať, že napr. ten „doma“ robený výfuk, ktorý spĺňa hlukovú emisiu, má vyrazené „to“ číslo, čo mu dali v skúšobni a teda je na 100% legálny. Aké jednoduché, že? No... má to však ten povestný nemecký háčik dôslednosti. Aby sa predsa len potvrdila spoľahlivosť konštrukcie a eliminovala konštruktérska amatérska nedokonalosť, motorka má akúsi knihu jázd a po cca 4000 km (ak som dobre pochopil) treba ísť na ďalšiu kontrolnú STK. ...že je v tom dosť byrokracie? Je! Ale je evidentné, že Nemcom to (spravodlivé) papierovanie neprekáža a motorky prestavujú vo veľkom štýle a počte. Kde je naše motorkárske právo v porovnaní s EÚ? Ja viem ..., škoda reči. Ale pokus som urobil...

Späť do Glemsecku 101. Aj v tomto roku to bolo panoptikum nápadov, ale aj omylov. Znova sa potvrdilo, že aj tá najkrajšia motorka sa dá sku..iť neskutočným spôsobom, ale aj to, že napr. turbo sa dá pridať k nenápadnému darcovi aj doma v garáži. Niektoré turbá dokonca funkčne jazdili po parkovisku. Dúfam, že viac o skutočnej atmosfére napovie fotogaléria.

A čo na záver? Kráľ (Glemseck 2016) je mŕtvy, nech žije kráľ (Glemseck 2017)!