Festival Glemseck 101 - 2015

Minulý rok som tam zo zvedavosti bol (Festival Glemseck 101 - 2014). To čo som o atmosfére a všetkom okolo podujatia napísal pred rokom platí. Plus, podľa mňa, tento ročník bol zasa o niečo lepší. Vynechám (ako pred rokom) výsledky. O tie tu opäť nešlo.

Ale aj napriek tomu, že nejde o výsledky, pretekársku trať lemovala nová komfortná montovaná tribúna plná zabávajúcich sa divákov. Tých divákov, lepšie napísané účastníkov boli tisíce a tisíce. Tri veľké lúky boli zaplnené stanmi. Účastníci, ktorí sa v sobotu „iba prišli pozrieť po osi“ vytvorili na okraji prístupovej cesty z kolmo odstavených motoriek rad dlhý niekoľko sto metrov. O význame akcie svedčí aj to, že dílerské oficiálne stánky (a nie malé) mali BMW, Suzuki, Kawasaki, Triumph, KTM, Ducati...

Pre priaznivcov kvalitných fotografií teraz príde sklamanie. Celý Glemseck 101, rok 2015 som nafotil na mobil. Foťák z minulého roka to už nerozdýchal, kvalitný Dominikov som nechcel vystaviť neúmernému riziku a nič iné nemám. Aby toho nebolo málo, fotil som v sobotu skoro ráno – ostré nízke slnko alebo večer – slabé svetlo. No a v stane mobil do rána nenabiješ... Prečo som nefotil cez deň? Cez tie davy sa k motorkám jednoducho nedalo dostať. No a priznám sa, neodolal som a dal som si, ako minulý rok, jazdu po okolí. Tento rok to organizovala „ACADEMY Fahrschule Held“. Pohodovým tempom sme dali asi 140 km okruh s prestávkou na obed. Inštruktor bol bezplatne, obed sme si zaplatili...

Večer klasika, hlučná hudba až do po polnoci, potom štandardne do cca 02:00 rev vytočených a pretočných motorov, so streľbou do výfukov. Samozrejme bez výfukových koncoviek.

No teraz z môjho pohľadu to najlepšie: motorky. Prestavané a postavené. Sériová motorka tam vyzerá ako exot. Ako čudo, čo tam nemá čo robiť. Aj H&D v rôznych úpravách sa tam necíti ako doma. Vyskytne sa, to áno, ale sám cíti, že je na okraji záujmu. Tu je to o iných dvojválcoch. Triumph samozrejme vedie, ale zdalo sa mi, že Nemci sú postupne schopní vytvoriť podobný kult z ich BMW Boxera. Z motorky sa odstráni všetko nepodstatné (občas aj niečo vcelku podstatné), dá sa hliníková nádrž a za jazdca niečo, na čo majú pekný výraz bratia Česi – „bobek“. Neviem nájsť k tomu slovenský ekvivalent.

Takýchto Cafe Racer motoriek tu nájdete desiatky, možno stovky. Viac či menej (viac menej menej) vydarených výtvorov. No a potom tu je množstvo exotov, ktorých by som nehodil do koša CR. Autori sa chcú prezentovať niekedy za cenu ..., skrátka chcú sa prezentovať. Preto je tu veľa diel, ktorým nechýba nadšenie, ale chýba im lepšie estetické a technické cítenie. No a potom sú tu cielené čudá, ktoré o sebe nepochybujú, kam patria.

Čo ma v tomto roku zaujalo, je určité osvieženie z juhu (Európy). Už minulý rok tam boli tak trocha šibnutí Taliani (nespomínam si na názov firmy), ale tento rok sa vyskytlo pár zaujímavých a serióznejších projektov. Z Francúzska chlapík priviezol dve prepĺňané V2 verzie. Jednu už naučil ako tak chodiť - jazdiť (po niekoľko sto hodinách práce), ale tá druhá mu dáva zabrať. Od myšlienky k realizácii je hrozne dlhá a strastiplná cesta. Keď som mu povedal, že podľa mňa, keď to (turbo) nerobia veľké fabriky, tak to nebude jednoduché, on odpovedal, že práve to je pre neho tá správna výzva.

Španieli priviezli krásne hliníkové zostavy - nádrž , podsedlovka , kapotáž atď. odlievané do kokily. Surový kus treba povrchovo jemne opracovať, výsledok je však neuveriteľný. Nie je to síce najľahšie (myslím hlavne hmotnosť) v porovnaní s plastmi alebo laminátom, ale pri predstave, že sa to dá použiť ako samonosná konštrukcia... Mohla by z toho byť krásna, tak trocha exotická stavba. Cena tomu zodpovedá – monoblok nádrž-podsedloka vychádza na cca 6.000 éčiek.

Triumph v tichosti odprezentoval podľa mňa motocykel víkendu. Ako keby si sondoval ohlasy, či to niekde vytiahnuť na väčšom podujatí alebo nie. Jeden z chlapíkov v stánku mi prezradil, že ide iba o nefunkčnú maketu. Ale aj tak si dielo zaslúži väčšiu pozornosť. Samozrejme, že v tejto verzii je to nepoužiteľné pre sériovú výrobu, ale tie detaily sú obdivuhodné.

Scrambler od Ducati je od prvopočiatku predurčený na rôzne úpravy a prestavby. Veď už fabrika vytiahla niekoľko základných verzií a úpravcovia sa predháňajú, kto vytvorí krajšiu alebo menej krajšiu (väčšinou menej krajšiu) prestavbu.

To isté platí o Nine T od BMW. Akurát, že Bavori vytvorili oveľa prepracovanejšie základné dielo na ktorom je tak málo priestoru na realizáciu, že úpravcovia radšej siahajú po starších , menej dokonalých modeloch. Toto japonské - sa vyskytlo aj v Glemsecku.

Yamaha sa pokúša o niečo podobné s novou XV 950, ale podľa mňa to nie je to pravé orechové. Je to trocha akoby nasilu. No a na nových 07 a 09 je čo prerábať, ale sú s prepáčením také škaredé, že to ani nejde vylepšiť. Yamaha prepáč.

Prikladám ako tak použiteľné fotky. Opakujem, odporúčam pozerať hlavne na to, čo je na nich. A sebakriticky sa zamýšľam nad tým, že motorky si zaslúžia krajšie zábery. Mal by som sa zlepšiť vo fotení...!

Ešte sa trocha vrátim k atmosfére. Tu je takmer každý ochotný debatovať na tému motorka. Pristavil som sa pri niečom (nie je podstatné pri čom,) a so záujmom som si to prezeral. Tak isto sa tam pristavil nejaký Nemec, Švajčiar, Talian ... a nejakou poznámkou sa skrátka pripojil. Ak som mu odpovedal, už bola debata a svete. Priateľská, družná, s nadhľadom. A najlepšie s pivom v ruke. Žiadna konfrontácia a la naša politická scéna.

Dám ďalší príklad. V nedeľu zavčasu ráno ( = 7:30) som sa pakoval do dodávky, v ktorej som si priviezol môjho kafáča. Chlapík, ktorý ani nebol môj „stanový“ sused sa ma opýtal, či nepotrebujem pomoc pri nakladaní. Bol som taký prekvapený, že skoro mi moja Kawa padla na jeho stan... Skrátka Nemci.

Keď strávim takýto víkend s motorkami a vrátim sa unavený, zarastený, prepotený a s priblblým úsmevom na perách domov, manželka sa ma nikdy neopýta, či mi cez víkend chýbala. Neviete prečo?