Ako prví na Slovensku sme vyskúšali reinkarnovanú „triapulu“ - Jawu 350 OHC 2017 1/2

Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer

Avízo o dvoch nových modeloch Jawa prišlo len nedávno, a to tesne pred českou a slovenskou motorkovou výstavou. Na oboch výstavách boli tieto nové modely aj k videniu, a na nezáujem návštevníkov sa veru sťažovať nemohli. Kdekoľvek sa použije slovné spojenie „nová Jawa“, to priťahuje ľudí ako magnet. Niet sa čo čudovať: retro je dnes veľmi in, a „triapulu“ majú ešte v živej pamäti aj dnešní čerství držitelia vodičákov. Nepriestreľným dôkazom sú aj pomerne vysoké ceny jazdeniek Jawa - ako jedným z mála im vekom stúpa aj cena.

A tak už aj samotnému výrobcovi, ktorý fungoval vlastne iba z exportu, muselo byť jasné, že lokálne hladné krky dokáže nasýtiť iba poctivým nástupcom tristopäťdesiatky. Že nemá cenu nasilu sa prikláňať k modernému štýlu alebo vyrábať niečo ako Sportard. Možno je trochu škoda, že to v Jawe pochopili tak neskoro, pretože ešte pred pár rokmi by ich takýto nový model vyšiel lacnejšie (menej prísne normy, nepovinné ABS), ale ok, radšej neskoro ako nikdy. Našťastie, v Jawe nastali určité personálne zmeny, a aj u nás sa zmenil distribútor. Po novom sú to páni z Bytče, inak srdcom praví technici a jawkári. Najmä vďaka nim sme dostali ako prví slovenskí novinári možnosť sa na tomto novom modeli povoziť, takže: nech sa páči, po šestnástich rokoch fungovania motoride.sk prichádza prvý redakčný test motocykla značky Jawa.

Dizajnové korene novej OHC vychádzajú z modelu 350-634, zhodou okolností asi najkrajšej a zároveň najklasickejšej verzie, v akej sa kedy 350 robila. Nám sa podarilo mať túto starú verziu na krátky čas spolu s novou 350 OHC, z čoho sme veľmi happy. Keď sa pozrieš na ich spoločné fotky trochu z diaľky, takmer nemáš šancu ich rozoznať.

Snaha konštruktérov o čo najväčšiu podobnosť je zrejmá aj zblízka: napríklad len stupačky sú až neuveriteľne široké. Vytŕčajú zo stroja hádam aj o 10 centimetrov viac, než by ich umiestnil hocijaký moderný výrobca. Pri troche vtipkovania by sa dalo povedať, že vďaka svojej šírke sa dajú použiť zároveň aj ako stupačky spolujazdca :)

Treba ešte spomenúť, že náš testovaný kúsok mal koncové cifry VIN čísla 002, a od bežného sériového stavu sa odlišoval chrómovanými blatníkmi (inak sú vo farbe motocykla), nakopávačkou a zadným nosičom (obe za príplatok). Kto niekedy vlastnil „triapulu“, najmä od 634 vyššie, bude na tejto novej ako doma: posed je v podstate identický, a keby som pred sebou nevidel biele budíky s displejom, ani by som neuhádol, že sedím na tohtoročnej novinke. Pri pohľade na pravý ovládač by to však už bolo zrejmé - sú tam na tristopade celkom netypicky umiestnené tlačidlá štartéra a ABS, ktoré je na Jawe použité vôbec po prvý raz. A napríklad páčka smeroviek sa automaticky vracia do stredu, vypínajú sa klasicky potlačením. Najväčšia zmena sa udiala pod nádržou - 350 OHC už nie je dvojvalec, a pochopiteľne ani dvojtakt.

Nie je žiadnym tajomstvom, že základ motocykla vrátane motora pochádza od čínskeho výrobcu Shineray. Jednovalcový vzducháč s objemom 397,2 cm³ ponúka necelých 28 koníkov pri 6 500 otáčkach (staré tristopäťdesiatky mali priemerne okolo 24 koní) a o máličko menší krúťak než predchodkyne - 30 Nm pri 5000 otáčkach. Tento agregát je inak kópiou jednovalca Honda, ktorý s menšími obmenami používala zhruba dvadsať rokov. Zaujímavé je, že vtedy mal o niečo vyšší výkon pri takmer raz takých otáčkach. Treba však podotknúť, že nové 350 OHC sa kompletizujú u susedov v Českej republike, v ich tradičnej fabrike v Týnci nad Sázavou.

Ďalšou „nezvyčajnou“ vecou na novej 350 je prebehnutie ručičiek budíkov, natiahnutie striekačky a zvuk štartéra. Zvuk vzduchového jednovalca s dvoma výfukmi je, musím uznať, celkom fajn. Na voľnobehu si len tak tichučko poprdkáva, ale dva laufy sa najviac činia pri akcelerácii alebo spomaľovaní. Na tristopajde mám odlietaných pekných zopár desiatok tisíc, a tak poznám charakter jej motora; preto je moja psychika počas prvých kilometrov na novej 350 OHC mierne dezorientovaná - haló, veď ty sedíš na triapule, ale zvuk je úplne iný, nejde za tebou modrá hmla, a najmä záťah a jeho umiestnenie sú úplne inde. Veru, dvojtakt je dvojtakt, pracuje raz toľko čo štvortakt, má iné krivky, a aj výkonový a krúťakový výstup. Novú OHC treba teda o niečo viac točiť. Na také bežné presúvanie medzi kruháčmi alebo križovatkami stačí držať motor niekde nad 2 500 otáčkami, ale pri dynamickejšej jazde vo vyšších rýchlostiach by otáčky nemali klesať pod tri tisíc. Keď si vezmeme, že ideálna rýchlosť je okolo stovky alebo stodesať, kde motor točí okolo päť až šesť tisíc, je využiteľné otáčkové pásmo motora pomerne úzke.

S jednovalcami vždy súviseli aj vibrácie. Preto ma trochu prekvapuje, že Jawa ich nijako nerieši v periférnych oblastiach, kde by sa dali eliminovať. Riadidlá sú obyčajné oceľové a pomerne dosť hlboké, a na koncoch nemajú závažia. Musím povedať, že v otáčkach okolo 5 000 a vyššie začínajú byť vibrácie v rukovätiach celkom markantné. Maximálka stroja je okolo stotridsať, vtedy dáva motor odhadom okolo 7 000 otáčok, takže je jasné, že nejaké monotónne diaľničné presuny tomuto stroju až tak nesadnú. Trochu vtipne tak vyznieva začiatok červeného pásma až pri 10 000 otáčkach. Neviem si predstaviť sadistu, ktorý by držal motor tak vysoko.

Ako si tak brázdim cesty Považia, rozmýšľam, že tie vibrácie sú asi jediným nedostatkom novej Jawy 350 OHC. Lebo naopak, podvozok je na naše cesty ako stvorený. Obe kolesá sú samozrejme vypletané a dušové, len vpredu je namiesto vtedajšej osemnástky devätnástka, čo môžeme len a len uvítať. Tento podvozok si celkom určite pochutná aj na neasfaltových cestičkách, príjazdoch ku rybníku či chate. Pneumatiky sú značky Kenda, a aj napriek tomu, že ešte neboli dostatočne zajazdené, nešmykli predčasne ani pri teste ABS. A to sme mali dosť chladno, veterno a prehánkovo. ABS je vlastne iba vpredu, a zapína chválitebne neskoro. Na zadnom kolese síce ABS krúžok nájdeš, ale brzda je bubnová a dá sa aj flekovať :)

Prevodovka je päťstupňová, a už v nej samozrejme nenájdeš neutrál pod najvyšším kvaltom. Prevody sa mi zdajú celkom dobre poskladané, také ani dlhé, ani krátke. Novej „óhácéčke“ veľmi sedí jazda v meste a jeho okolí, na kľukatých okreskách aj otvorenejších cestách. Podstatné však je, aby jazdec neplánoval nejaké dlhé diaľničné presuny, tam by sa Jawa necítila doma. 350 OHC je výborný pomocník, ale určite nie diaľkový maratónec. S prehľadom zvládne to, čo na starej triapolke robili naši rodičia: každodenné presuny do práce, relaxačné výlety s ruksakom na chrbte, za frajerkou, ku rybníku... A k tomu Jawa 350 OHC dnes ponúka aj niečo naviac; niečo, čo je nehmatateľné, akýsi patriotický štýl, pocit histórie, aj akejsi podpory značke. A to je, ak sa nemýlim, niečo, čo sa nedá kúpiť so žiadnou inou motorkou.

Okrem pekného (ale nezamykateľného) odkladacieho priestoru pod sedlom mi nedá nespomenúť bezkonkurenčne silný príspevok k každodennej praktickosti, a ním je príplatková nakopávačka. Každý z nás už určite zažil ten pocit, keď stlačil štartér, a motorka nič... S nakopávačkou by to nemal byť žiadny problém. Ak predpokladáme, že akumulátor dokáže aspoň natiahnuť striekačku (absolútna väčšina prípadov), tak motorku v pohode nakopneš. Teda asi nie na prvý raz, lebo ani nám sa to hneď nepodarilo za tepla ani studena, ale určite je to lepšie než roztláčanie či zháňanie štartkáblov a prosíkanie okoloidúcich plechovkárov o „obnaženie“ ich baterky. Aj frajerke sa určite bude páčiť, ako rýchlo si vyriešil nepríjemnú situáciu :)

Okrem už spomínaných širokánskych stupačiek má nová OHC ďalšiu netypickú anomáliu - údaje na malom displeji na tachometri. Celkové kilometre sú na ňom zobrazené stále, a pod nimi sa nachádza iba jeden denný trip. Ten sa nuluje tlačidlom na boku budíkov, a to hneď ako ho stlačíš, teda žiadnym podržaním alebo potvrdením, proste hneď po stlačení naskočí nula.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor milovníka motocyklov Jawa a retro cestovateľa, Názor druhého redaktora, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.