Test najdostupnejšieho litrového endura: Suzuki V-Strom 1000 2017 2/2

Matej Mularčík:

Pozerám sa na nový V-Strom 1000 a veru farebná kombinácia so žltou mu pristane. Na dizajn predného svetla si človek rýchlo zvykne a časom sa mu stromček začne páčiť. Počas testu som postrehol, že aj okoliu sa páči a motorkári sa ma naň vypytovali. Ako vždy za posledné obdobie vzhľad kazí výfuk, ale ako všetci vieme, je to vec, ktorá sa dá ľahko zmeniť. Blinkre síce pôsobia v dnešnej dobe lediek staromódne, ale vzhľadom na veľkosť motorky neprekážajú dizajnu.

Posed je veľmi príjemný a pohodlný, predurčený na veľké výlety a cestovanie, ani po 500 km sa mi nechcelo zo stromu zliezť. Ochrana pred vetrom je ukážková, hlavne čo sa týka rúk a tela. Predné plexi je jednoducho nastaviteľné aj počas jazdy, no ja by som prijal aj o kúsok vyššie, hlavne kvôli hluku obtekajúceho vzduchu, ktorý mi išiel priamo do helmy. Prístrojovka je v dnešnej dobe absolútne vyhovujúca, otáčkomer je analógový a všetko ostatné je digitálne. Všetko je tak krásne čitateľné a údaje, ktoré sú zobrazené sú pre jazdca dostatočné. Prepínanie medzi počítadlom kilometrov a spotrebou je jednoduché, zvyknete si na to doslova hneď. Hneď pod otáčkomerom je 12V zásuvka, čo je praktické keď máte pred sebou navigáciu, alebo mobil.

Najprv sa vychystám na nočný záťah okolo komína. Tankujem plnú a ešte za posledných lúčov slnka vyrážam na Pezinskú Babu. Do zákrut sa prehadzujem s ľahkosťou a ani sa veľa nenarobím. V-Strom krásne padá do zákrut, ani nie je treba nejak veľmi vysadať, jednoducho krája zákruty akoby bol pribitý na koľajniciach. V zákrutách sa zbytočne nepohupuje a dominantne si razí cestu hore. Na rovinkách mu trošku vykrútim plyn, ochotne ťahá, všetkých 101 koníkov a 101 Nm to zvláda na jednotku. Podvozok je síce mäkší, hlavne kvôli pohodliu, ale neodskakuje. Brzdy sú správne vyladené a je možné brzdiť iba jedným prstom, za čo dávam palec hore. Na tieto brzdy sa môže človek spoľahnúť, a aj keď začne brzdiť neskôr, tak sa toho nezľaknú a zachovajú sa v každej situácii ukážkovo. Na Záhorí mi pobehuje nespočetné množstvo srniek popri cestách, ktoré pri priblížení vbehnú aj na cestu, ale vďaka brzdám mi to až tak neprekáža. Nočná jazda bola na výbornú, večer zaspávam s dobrým pocitom.

Nasledujúce ráno sa prebúdzam do nie veľmi príjemného počasia. Zavolám si s kamarátom a vyrážame na výlet za krajším počasím smer stredné Slovensko. Cestu si skracujeme po diaľnici, kde mám možnosť si vyskúšať chovanie litrového stromu počas diaľničných presunov. Ochrana pred vetrom je dobrá a nápor vetra vás neunaví. Pri Nitre zliezame na okresky a to je to pravé orechové, aj keď musím uznať, že diaľnice sú pre veľkého Stroma bez problémov. Ideme sa pozrieť na vyhliadku k jednému zrúcanému hradu a ja mám možnosť vyskúšať ľahký terén. Postavím sa do stupačiek a hor sa vpred. Státie je na tejto kategórii motoriek prirodzené, a tak si to užívam aj v teréne. Gumy sa snažia držať, aj keď vyslovene nie sú určené na náročný terén, a sem-tam odskočia z kameňov na zemi.

Po krátkom offroade sa vraciame na cesty. Ja si po čase všímam, že pri predbiehaní má motor najväčší ťah najmä na štvrtom prevodovom stupni. Je to silne návykové a predbiehanie ma neskutočne baví. Počas našej cesty nám sem tam spadne na zem aj dažďová kvapka, ale trakčná kontrola to všetko registruje a počasiu nedáva šancu a mne dodáva stále väčšiu istotu. Má dva stupne a ešte stupeň off. Počas jazdy mám zvolený prvý stupeň a aj trakčná vám povolí aj malý preklz zadného kolesa. Naše rozbité cesty žehlí podvozok ukážkovo a napriek nerovnej vozovke máte neskutočnú oporu v podvozku a dovolíte si ísť stále rýchlejšie.

Dávam si na chvíľu pauzu a zbehnem sa zrelaxovať do kúpeľov v malej obci s názvom Sklené Teplice. Na cestu späť nám hlásia výdatné dažde, ale ja som rozhodnutý ísť za každú cenu. Pripájam sa na diaľnicu a rýchlo dosahujem diaľničné tempo (rozumej okolo 160). Kým neprší si vravím, že budem ťahať čo najrýchlejšie, veď keď už budem v daždi, pôjdem pomalšie. Pri Zlatých Moravciach chytám dážď, ale z mojej rýchlosti nepoľavujem, aj vzhľadom na to, že na ceste nie je veľa vody. Trakčná na jednotke ma stráži na jednotku, tak si verím.

Ako sa tak pozerám okolo seba, tak všade naokolo sú mraky, ale nad diaľnicou sa vinie pás čistej oblohy (nebesá sú mi naklonené). Relatívne rýchlo uschnem, ale vozovka je stále vlhká. Počas tohto presunu pozorujem, že z nádrže nejak rýchlo ubúda, prepnem si na počítadlo priemernej spotreby a ukazuje cez 7 litrov, čo je vcelku dosť, no 20-litrová nádrž mi dovoľuje prísť domov bez tankovania.

Ďalší deň sa vyberám na cestu a idem spoznávať najmä kľudné správanie motora. Hneď sa to aj odzrkadľuje na spotrebe, ktorá ukazuje priemer 4,5 litra na sto. Vyberám sa opäť na poľné cesty a lúky a užívam si ťah motora, preklz zadného kolesa a poddajnosť podvozka aj v rozbitom teréne. Keď sa vrátim na cestu, tak sa teším ako malé dieťa, čo vyviedlo neplechu. Všestrannosť motorky je nekonečná a rozširuje vám obzory na cestách, zahnete aj tam, kde ste nikdy predtým nad tým nerozmýšľali. Spotreba sa vyšplhá na 7 litrov, ale počas nedeľnej jazdy sa po príchode domov ustáli na cifre 5,5 litra.

Aj posledný deň som si užil cesty a vyskúšal si aj svoje overené cestičky ako strelnica na Záhorí, kde som bol okúsiť odlepiť kolesá od asfaltu (pre vysvetlenie poskákať :) a samozrejme som nevynechal Pezinskú Babu vo svižnom tempe. Zákruty zvláda ukážkovo a brzdy mi dodali väčšiu istotu, a tak som si užil Pezinskú Babu užil ako zvyčajne. Po príchode domov litrového V-Stroma umývam po troch dňoch jazdenia v jeho sedle a večer si líham s perfektným pocitom, ktorý mi tento motocykel dodal. Jeho cena mu dáva obrovské šance na úspech, a verte alebo nie, jeden by som si vedel predstaviť aj vo vlastnej garáži.

Suzuki V-Strom 1000 2017

Ceny vybraných doplnkov:

Ceny vybraných ND: