História Pionier: Doplnky na Pionieroch 05

Pionieru 05 nerobilo problém ani brodenie zatopených ulíc

V časopise STOP som narazil na trenažér, ktorým bol vlastne kolotoč s ukotvenou 05-kou, s ktorou sa dalo jazdiť len jedným smerom a len do kruhu. Určite pre školopovinných to bolo veľké lákadlo, veď previezť sa dookola s vrčiacim Pionierom nebolo také bežné. Určite bol z toho hlboký zážitok a samozrejme frajerina pred dievčatami. Tiež som zažíval v tom veku adrenalín, keď som čakával po škole na autobus. Z dediny k nám do osady išli autobusy dva s rozdielom nejakej polhodinky. Zo zástavky vzdialenejšej od školy išiel autobus od Lučenca až na Hrnčiarky. Tam chodilo veľa vrchárov a autobus bol stále plný, no človek bol doma skôr. Druhá zástavka bola z iného smeru. Tam stával autobus idúci z Poltára do Katarínskej Huty. No šofér autobusu bol dosť nepríjemný.

Bola to pre mňa vždy dilema, no chodieval som na tú zástavku radšej, pretože tam chodilo ľudí menej a zástavka bola pred domom, kde vo dvore bol zaparkovaný Pionier 05. Jeho majiteľ bol jeden ujo, ktorý mi dovolil na ňom sedieť. Nikde totiž nebolo ani prístrešku a ani lavičky, kde by si čakajúci mohol sadnúť. Samozrejme, neostalo len pri nečinnom sedení. Keď nebol doma a boli nablízku dievčence, tak sme sa vozili dole kopcom bez motora, až kým sa to dozvedela mama a bolo po paráde. Dostal som bitku. Paradoxom ale bolo to, že túto moju aktivitu rodičom nažaloval majiteľ susedného domu, ktorý bol bývalý policajt a vždy všetkých spred svojej brány odháňal. Dobre, že nebol stálym odoberateľom vtedajšieho "Světa motorů" a nevidel fotku, ktorú som zaradil do terajšej galérie.

iné reklamné foto na Pionier 05 už so štandartným predným blatníkom

Mamička s dvomi deťmi na Pionieri, to by bolo pre neho absolútne nemysliteľné. Keby ale videl speváka Paľa Haberu ako brázdi lúky okolo panelákov, to by asi neprežil. Pioniere až do dnes používa dosť ľudí, a to nielen staršieho veku. Na Pionierkovej akcii v dedinke Prietrž na Záhorí boli tieto približovadlá všestranným športovým náradím. Nebol som tam osobne, ale mám súhlas použiť fotografie autora. Akcia musela byť atraktívna. Pionierkári sa venovali slalomu, rýchlostnej vložke, prejazdu lavičky a to vo viacerých kolách a v obidvoch smeroch. Nechýbala ani výstava a promenáda. Že sa Pionier 05 dá používať celoročne dokazuje aj dobre zaparkovaná 05-ka, ktorá je utopená v jarku pri ceste v hlbokom snehu. Pre majiteľov technických múzeí nielen v Čechách a na Slovensku je tiež Pionier vozidlo hodné vystavenia medzi oveľa staršími veteránmi.

reklamné foto na 500000 kus Pioniera 05

Na začiatku som sa zmienil, že majitelia Pionierov tieto tátoše počas prevádzky dopĺňali užitočnými doplnkami, no nebolo to vždy tak. Mladí majitelia svojich tátošov odľahčovali a z oskútrovanej verzie podľa potreby robili verziu športovú. Dokladom je aj odňatie reumaplechov väčšinou aj s podlahami, no niekedy tieto na Pionieroch ostávali. Mimo základnej výbavy postupne vymieňali, či vylepšovali brzdy, karburáciu, či tlmenie a dokupovali užitočné doplnky. Medzi majiteľmi, ktorí denne cestovali na Pioieroch do práce mali kurz brašne, ktoré sa ukotvovali medzi čap riadenia a sedadlo. Bol to dobrý priestor na uloženie desiaty, novín, či nejakej drobnosti z práce. Narozdiel od tašiek na predošlé typy 550 a 555 mali iné ukotvovacie pásy, aj keď ich tvary boli identické. Ako som naznačil u Jednosedadlákov otvárali sa buď na ľavú, či pravú stranu. Spôsoby zapínania boli odvodzované od vtedy aktuálnych systémov školských tašiek.

Vtedajší režim bol typický tým, že všetko bolo spoločné a nič sa nedalo normálne kúpiť. Veľa známych mojich rodičov si dávali takéto tašky šiť v "brašniarstve", ktoré bolo neďaleko ostatných obchodov. Obyčajne v takejto "prevádzke" bol pracovník komunálnych služieb, ktorý mal na takéto výrobky predlohy, ktoré mu viseli na hákoch na stenách. Vo veľkom takéto tašky vyrábali spotrebné družstvá, no ich produkty putovali za Pioniermi do zahraničia a doma to bol úzkoprofilový tovar. Vtedy sa takéto produkty kupovali nie podľa aktuálnej módy, ale preto aby vydržali čo najdlhšie. Kabelky, tašky vrátane školských, sa opravovali a interval kúpy novej tašky bol minimálne 5 rokov a u tašiek na Pioniere to bolo "na furt" podobne ako samotné 05-ky. Dnes zrejme milovníci retroštýlu si môžu novodobé tašky kúpiť tiež, no určite nebudú tak trvanlivé ako tie vtedajšie. Aj tak väčšina vtedajších 05-tiek bola bez tašiek.

nielen šampióni, ale aj speváci začínali na Pionieri(P. Habera)

Ten, kto si prácu vozil aj domov, alebo sa cestou z práce zastavil v obchode, určite zapojil svoju fantáziu a zručnosť a pre zvýšenie praktickosti svojej 05-ky zaobstaral si nosič. Podobne ako u predošlých typov aj tento doplnok bol navýsosť vecou individuálnou. Ako predloha dobre poslúžili nosiče z bicyklov, či iných motocyklov, ktoré museli byť náležite adaptované do priestoru za sedadlom. Základom vždy bolo ukotvenie pod sedadlom na mieste továrenského madla. Na druhé ukotvenie slúžili buď pôvodné dierky po bokoch zadného svetla, kam výrobca umiestnil ukotvenie bočnej ozdobnej hliníkovej lišty, na ktorú nadväzovalo zadné svetlo. U iných konštruktérov bolo predné ukotvenie úplne mimo madla, teda v priestore medzi spomínaným madlom a zadným svetlom. Bočné ukotvenie tyčiek bolo viacmenej usmernené materiálom alebo originálnym nosičom, ktorý bol ako predloha.

Nemenej úspešní boli konštruktéri, ktorí implantovali na Pioniere originálne bicyklové nosiče z klasických bicyklov. Najčastejšie to ale boli nosiče na bicykle s kolesami 20, či 22 až 24 palcov, aby sa nemuseli skracovať bočné tyčky. Niekedy sa našiel aj široký nosič z veľkej motorky (Kývačky). Doslova bombastickou akciou bolo kedysi nariadenie, že všetky motocykle musia mať dva technické preukazy, čo dovtedy bolo nutné len na veľkých motocykloch. V tom období som takto prišiel o dva preukazy, pretože úrady nestíhali a motali všetko, lebo pôvodný zamer bol zbaviť sa starých 50-kových motocyklov podobne ako šrotovné na staré autá. Táto akcia priniesla ale veľmi nepríjemný fakt a síce veľkostné zjednotenie všetkých ŠPZ, či EVČ. V konečnom dôsledku bola značka na Pionieri taká veľká, že prekryla továrenské umiestnenie zadnej odrazky a pri roztláčaní a naskakovaní si jazdci stabilne trhali nohavice. Bola to do neba volajúca hlúposť na ktorej sa nabalil hlavne výrobca ŠPZ a jeho mentori. Doplácali na to všetci používatelia starších, ale aj novších domácich a zahraničných motocyklov. Nečudujem sa, že ak chce byť niekto európskejší ako Európska únia, tak na to doplácajú všetci a zahraničie sa len smeje takému "pchaniu sa niekam análnym otvorom". Najhoršie je vlastne to, že chybu si nikto neprizná, ale zodpovední o sebe tvrdia že sú ústretoví a preto všetko upravujú, novelizujú "pre nás všetkých". Pravda je ale určite v nejakom naplnenom vrecku, ktorého obsah je v daňovom raji. Pardón odbočil som.

Pionier ako trenažér v dobovej tlači

Faktom je to, že tomu sa museli prispôsobiť konštruktéri doplnkov, konkrétne nosičov. Držiak značky sa teda stal súčasťou nosiča a niektoré takéto nosiče nadobudli na robustnosti, pričom nebolo ničím výnimočným aj improvizované ťažné na ťahanie nejakej káry, pripadne malého klasického PAV-a. Najlepším príkladom zvýšenia užitočnosti aj tak vždy bola cestovateľská úprava aj s bočnými brašňami, či lehátkovým nosičom. Podľa mňa aj tak najextrémnejším nosičom vždy bol taký, ktorý mal v sebe zakomponované aj operadlo, to ale bolo len po prvého policajta podobne ako extrémne vysoko ukotvené dve spätné zrkadlá, ktoré tak kmitali, že vlastne neplnili vôbec pôvodný účel, ale boli len dekoratívnym prvkom. Ďalším estetickým doplnkom boli dve prídavné svetlá z bicykla medzi blatníkom a reflektorom. Bohužiaľ ich zapojenie bolo obyčajne na dve ploché baterky umiestnené pod tunelom. Toto prevedenie si nakoniec v mojom najbližšom okolí odkukali aj bicyklisti. Najextrémnejší aj tak bol jeden exot, ktorý mal na Favorite (bicykel) také svetlá vpredu štyri a vzadu tri. Predné svetlá mal pod brzdou, teda medzi špicami a pod kormánom mal akože smerovky. Zadné mal tri. Dve oranžové a jedno červené. Či a ako fungovali vlastne si už nepamätám.

reklamné foto na nový Pionier 05 s predným blatníkom z 555-ky.

Vzácnym doplnkom na Pionieroch bol zadný kufrík. Priznám sa, videl som to len raz a aj to bol vlastne kufrík z písacieho stroja ukotvený na nosiči. Mr. Google mi poskytol takmer súčasné foto modernej verzie kufríka. Autor malý topcase zapustil do zadného blatníka, tým že z neho kúsok vystrihol a zadné svetlo tam zakomponoval. V časoch, keď som bol násťročný, boli všetci majitelia Pionierov nielen jazdci, ale aj vylepšovatelia, či konštruktéri. Dnes sú na to špecialzované dielne a málokto z majiteľov zahraničných veteránov si ich aj opravuje svojpomocne.