Dobývka mestského hradu Špilberk v Brne v predvianočnom období 2019 spolu s vianočnými trhmi.

Prvým bol násyp na ktorom nad úrovňou okolitého prostredia boli brnenské vlakové koľajnice a železničné budovy s mne príjemnou architektúrou. Bol som nadšený prechodom popod železnicu. Prešli sme pod nádhernou kovovou konštrukciou železničného mosta v krásnom zrenovovanom stave. Žiaľ moje nadšenie bolo len polovičné, pretože boli vedľa seba mosty dva a len konštrukcia na jednom bola zrenovovaná a na druhom nie. Uvedomoval som si kontrast udržiavaného a zhrdzaveného mosta pod ktorým prechod bol aj s veľkou dávkou sebazaprenia. Domáci sú iste na tento moment zvyknutí a preto im to nevadí. Cez železničnú architektúru som sa dostal k spomienkam na svoju mladosť.

staničná budova železnice

Vtedy som ako vojak ZVS cestoval z opušťáku späť do kasární v Klatovách. Mal som ale smolu, lebo vlak z Bratislavy do Brna bol bez náhrady zrušený. Šiel som teda do Brna stopom. Zviezol som sa asi v troch rôznych autách a ten posledný šofér mi zastal pred železničnou stanicou, no ale z druhej strany. Spomínal som na vtedajšie prostredie okolia a interiéru stanice. Bolo mi príjemné, že sa nič nezmenilo, no prostredie nebolo ani vynovené. Ak niekto niekedy robil udržiavacie práce, tak to bolo zrejme tesne po revolúcii. V duchu som sa aj tak tešil, pretože so „slovenským“ prístupom by toto prostredie už neexistovalo a boli by tu kockaté, neestetické a ťažko identifikovateľné budovy v rozpracovanom stave.

polský motocykel Romet na Morave

Už za železničným prostredím som narazil na koľaje električkové. Môj záujem však vzbudilo niečo dvojkolesové. Zaznamenal som zrejme čínsko-poľskú verziu naháča o prijateľnom objeme 125 ccm. Neďaleko pri stĺpe stál odstavený klasický medzivojnový cykloveterán. Bratislavské električky tiež jazdia všademožne, ale ich trasy nie sú až také kopcovité. Každá brnenská trasa sa nezaobíde bez prevýšenia s očividným stúpaním, či klesaním. Aj tak mi všetky električky pripadali nejak iné. Väčšinou boli obojstranné, dvere mali na obidvoch stranách, teda dvoje oproti sebe. Usúdil som, že sú teda obojsmerné, čo u nás je skôr rarita ako bežná vec. Ešte jeden moment ma veľmi zaujal a to zatrávnené koľajisko všade tam kde sa len dá. Bratislavské koľajiská sú zväčša s odhalenými podvalmi a aj preto bratislavské električky sú tak hlučné.

aktívny veterán s modernými prvkami

Čas do zotmenia sme si čas krátili návštevou hradu, kostolov a múzeí. V kľude sme sa najedli v reštaurácii s nádychom medzivojnového obdobia vtedajších kaviarní. Milé bolo aj to, že kým sme čakali na jedlo mohli sme nahliadnuť do na to určených originálnych publikácií. Staré knižky, staré noviny zakomponované v originálnych drevených držiakoch boli naozaj zážitkom. Podobne to bolo aj pri dobývke hradu Špilberk, v ktorom sú nielen múzejné priestory, ale aj v takom istom duchu aj reštaurácia. Možno zámerne, alebo aj nie, vnútorná kľučka vypadávala a von sa dalo ísť len vtedy, ak zvonku niekto otvoril. Pre krátkosť času sme absolvovali len prehliadku (kasemat) katakomb, ktoré slúžili za Rakúsko-Uhorska, či možno aj pred tým ako väzenie toho najhrubšieho likvidaťného rangu.

dominanta Brna hrad Špilberk internet

Večerné Brno odhalilo krásnu vianočnú výzdobu nielen v uličkách v historickej časti mesta ale hlavne na štyroch námestíčkach, kde boli samotné trhy. Na každom bola príjemná nálada, veľké množstvo stánkov s rôznym sortimentom. A na tom najnižšie položenom bolo mimo detských atrakcií aj veľké ruské kolo. Toto námestíčko bolo ale vybavené nie klasickými drevenými stánkami ale veľkými vykurovanými stanmi. Väčšina našej výpravy sa rozptýlila medzi námestiami, medzi stánkami, pri rôznych betlehemoch, pod pódiami s kapelami a podobne.

kasematy v ktorých boli väzni odsúdení na pomalú smrť internet

Moju maličkosť ale zaujala stará električka, ktorá dlhodobo stála na jednom mieste. Pri bližšom zanietenom pohľade sa z nej vykľula atraktívna predajňa suvenírov. Neodolal som, a navštívil som jej interiér. Pracovisko vodiča bolo naozaj strohé, no s dodnes používanými ovládacími prvkami. Dvere boli otvorené len predné a čo sa týka pôvodných miest na sedenie bolo ich len zopár. Zadná časť bola zriadená, ako som spomínal ako predajňa suvenírov a ostatného tovaru na vianočnú tému. Mal som to šťastie, že mimo tejto atraktívnej sa po vedľajšej koľaji premávala vyzdobená vianočná električka, ktorá na zástavke zotrvala dlhšie ako iné normálne električky, ktoré sa ale na tejto trase objavili len zriedka. Jej výzdoba nebola len vonkajšia, no interiér niesol tiež vianočné ozdoby. Najviac ich však bolo na pracovisku vodiča. Zmapoval som ju aj dvakrát, pretože zrejme mala dosť krátku trasu a ukázala sa viackrát, no len v jednom smere. Nie je vylúčené, že ich bolo tak vyzdobených viacej. Chcel som sa ňou aj previesť, no pre krátkosť času som to nakoniec neurobil. Bol to naozaj zážitok, ktorý zanechal dosť hlbokú stopu, no nie takú ako svadobná električka ktorou som tiež mal možnosť sa odviezť z Rače do historického centra Bratislavy a späť.

vo vnútri som si ju aj prešiel

Čas Vianoc je dávno za nami a skončenie pandémie Korona, či Covid 19 je v nedohľadne. Dúfam, že toto čítanie aspoň čiastočne povzbudí všetkých, ktorí sa nesnažia podľahnúť politizácii tejto epidémie. V práci (v skafandri) denne stretávam tých, ktorí sú "Pozitívni" a s chorobou bojujú, bohužiaľ nie vždy úspešne. Neviem prečo, ale myslím si, že v týchto časoch nikomu nepomôže nadávať na tých, ktorí sa snažia, aby sme to všetci prežili. Bez dýchania neprežije nik, no nikomu neprajem aby dýchať nemohol. Žiaľ nájdu sa aj takí, ktorí sa správajú voči všetkým v ich priamom okolí arogantne. Aj keď si myslia, že oni chorí nie sú, tak svojim vydychovaním nakazia ostatných. Sú tak rovnako nebezpeční (a arogantní) pre všetkých ako bacilonosiči, ktorí chorobu prenášajú, no sami neochorejú a protestujú proti tomu aby boli v izolácii.

Gilbert

rozlúčka s Vianočnými trhmi v Brne